Denníky Mons. Josepha Fentona o II. vatikánskom koncile

Jozef Duháček
14. septembra 2026   Cirkev História

Fenton

Joseph Clifford Fenton (16. január 1906 – 7. júl 1969) bol americký katolícky kňaz. Pôsobil ako profesor fundamentálnej dogmatickej teológie na Catholic University of America a bol redaktorom časopisu American Ecclesiastical Review (1943 – 1963). Bol výrazným konzervatívnym odporcom liberálnych názorov a patril medzi významných amerických katolíckych teológov 20. storočia. Počas II. vatikánskeho koncilu pôsobil ako peritus (teologický poradca) kardinála Ottavianiho. Bol tiež tajomníkom Americkej katolíckej teologickej spoločnosti.

Narodil sa 16. januára 1906 v Springfielde v štáte Massachusetts. V roku 1926 získal titul bakalára umení (B. A.) na College of the Holy Cross vo Worcesteri v štáte Massachusetts. Prípravu na kňazstvo absolvoval vo Veľkom seminári v Montreale v Kanade do roku 1930. Na Univerzite v Montreale získal tituly S. T. L. (licenciát posvätnej teológie) a J. C. B. (bakalár kánonického práva). V roku 1930 bol vysvätený za kňaza a v roku 1931 získal doktorát z posvätnej teológie (S. T. D.) na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme pod vedením pátra Reginalda Garrigou-Lagranga, OP

V rokoch 1931 až 1933 pôsobil ako kaplán v Easthamptone a v rokoch 1933 až 1934 v Leicesteri v Massachusetts. V rokoch 1934 až 1935 vyučoval filozofiu na Saint Ambrose College v Iowe. Pri založení Americkej katolíckej teologickej spoločnosti v roku 1946 sa stal páter Fenton jedným z jej prvých tajomníkov. Prednášal 25 rokov na Catholic University of America. Študenti si ho pamätali ako impozantného človeka, ktorý prednášal dramatickým spôsobom, pričom ich často zaskočil nečakanými otázkami.

Počas svojej kariéry získal viacero cirkevných vyznamenaní od Svätej stolice. Vatikán ho vymenoval za pápežského komorníka (1951), domáceho preláta (1954) a apoštolského protonotára (1963). Bol držiteľom pápežskej medaily Pro Ecclesia et Pontifice (1954), členom Pápežskej rímskej teologickej akadémie a poradcom Posvätnej kongregácie pre semináre a univerzity (1950 – 1967). Zomrel 7. júla 1969 v Chicopee Falls v štáte Massachusetts.

Za svojho života napísal veľké množstvo článkov, najmä v oblasti ekleziológie (náuky o Cirkvi) a vzťahov medzi Cirkvou a štátom. Dôrazne kritizoval myšlienky náboženskej slobody, ktoré presadzoval jezuitský teológ John Courtney Murray. Väčšina zo stoviek jeho článkov bola publikovaná v časopise American Ecclesiastical Review, prispieval však aj do periodík Columbia, America, Fortnightly Review, Catholic Educational Review a Le Séminaire.

V 21. storočí možno pozorovať určitú renesanciu záujmu o Fentonove knihy medzi tradicionalistickými katolíkmi. V roku 2006 opäť vyšla jeho kniha The Catholic Church and Salvation, odborné a rozsiahle vysvetlenie katolíckej dogmy „Mimo Cirkvi niet spásy“. Znovu bolo vydané viaceré jeho texty a knihy a to najmä vydavateľstvom Cluny Media, ktoré zohralo významnú úlohu pri obnovení záujmu o Fentonove texty.

Koncil

Počas prvých rokov II. vatikánskeho koncilu bol Fenton členom prípravnej Teologickej komisie, Doktrinálnej komisie, Komisie pre vieru a mravy a zároveň pôsobil ako peritus.

Je známy najmä pre svoju energickú opozíciu voči jezuitovi Johnovi Courtneymu Murraymu v otázke náboženskej slobody a vzťahu medzi Cirkvou a štátom. Koncil však nakoniec podporil Murrayho stanovisko a Fentonove názory odmietol. Po hlbokom sklamaní z koncilu sa vzdal svojich akademických funkcií a stal sa farským kňazom. Zvyšné roky svojho života strávil tým, že z kazateľnice útočil na liberálne reformy v americkej cirkvi.

Fentonove denníky z obdobia, keď sa podieľal na koncile boli nedávno digitalizované a možno si ich stiahnuť a prečítať. Fentonove úvahy sú veľmi cenné, pretože poskytujú pohľad zasväteného človeka na stav Cirkvi pred II. vatikánskym koncilom. Tieto denníky sú výnimočným zdrojom na pochopenie toho, čo sa stalo s katolíckou Cirkvou v 20. storočí a ako a prečo.

Umožňujú nám nahliadnuť do mysle neohrozeného katolíckeho teológa, ktorý počas pontifikátov pápežov Pia XI. a Pia XII. dokázal, že je verným obrancom viery najmä proti neomodernizmu a iným vtedajším herézam a omylom. Mons. Fenton nebol len brilantným teológom, ale mal aj značný vplyv na formovanie budúcich a súčasných kňazov skrze svoje akademické a publicistické pôsobenie. Periodikum American Ecclesiastical Review v tej dobe odoberali mnohí z kléru po celej krajine.

Fentonove denníky poskytujú neoceniteľný pohľad na zákulisné boje o katolícku pravdu v tom, čo je azda najkritickejším bodom cirkevných dejín: neomodernistický pokus vnútiť hromadu omylov nič netušiacim katolíkom prostredníctvom koncilu. To sa nakoniec podarilo do takej miery, že ak dnes porovnávame pred a pokoncilové náboženstvo, oprávnene sa pýtame, či je to stále to isté.

Jednou z vecí, ktoré jeho denníky zachytávajú, je množstvo neortodoxných ideí, ktoré v tom čase voľne kolovali medzi kňazmi a biskupmi. Mons. Fenton viackrát vyjadruje svoje prekvapenie nad tým, ako liberálni a/alebo teologicky neschopní už vtedy mnohí biskupi a kňazi boli.

Napríklad vo svojom zápise z 19. októbra 1962, asi týždeň po slávnostnom otvorení koncilu, píše: „Začal som čítať materiál o liturgii a bol som otrasený zlou teológiou.“ O dvanásť dní neskôr píše, že koncil bol zatiaľ „strašným sklamaním. Nikdy som si nemyslel, že episkopát je taký liberálny.“ 

Musíme si uvedomiť, že cestovanie a komunikácia v tej dobe boli oveľa, oveľa obmedzenejšie v porovnaní s dneškom, takže veľa mien, ktoré Mons. Fenton poznal, poznal dovtedy len cez knihy, články a listy. Vďaka svojim cestám do Ríma na koncil ich konečne mohol stretnúť osobne, a to mu umožnilo pochopiť, že pod zdravým vzhľadom sa skrýva desivá realita.

Jeho prenikavé postrehy a zaujímavé komentáre k jednotlivcom, ktorých stretol, ideám, s ktorými sa zoznámil, a situáciám, v ktorých sa ocitol, robia z týchto denníkov pútavé čítanie.

Fenton je zaujímavý, pretože bol nespochybniteľne ortodoxným teológom, ktorý poznal katolícku náuku skrz naskrz a ktorý chápal skutočné nebezpečenstvo, ktoré liberalizmus a modernizmus predstavujú pre katolícke dogmy; a tento muž bol potom konfrontovaný s katastrofou II. vatikánskeho koncilu. To prirodzene vzbudzuje záujem o to, čo na to povedal, čo si myslel a ako reagoval. Jeho verejné pôsobenie je jedna vec, no zaujímavejšie je to, čo si myslel a hovoril súkromne – a to práve denníky odhaľujú. V jednom z jeho denníkov je ustanovenie, že obsah od určitej strany sa nemá odhaliť skôr ako 20 rokov po jeho smrti (zomrel v roku 1969). Týka sa jeho štrnástej cesty do Ríma v októbri 1960.

Fentonove denníky odhaľujú, že koncilová revolúcia bola skutočným útokom na večnú katolícku pravdu, a nie len zmenou dôrazu alebo prístupu. Tento druh potvrdenia je užitočný v našich dňoch, keď mnohí tvrdia, že na koncile išlo len o zdôraznenie niektorých aspektov, ktoré si vyžiadala doba, ale že korpus katolíckej viery a morálky nebol nijako zasiahnutý. Mons. Fenton bol dostatočne kompetentný v teológii, aby vedel, kde sa skrývajú omyly podkopávajúce katolícke dogmy, bol členom jednej z vatikánskych kongregácií, pápež Pius XII. ho urobil monsignorom za jeho prácu na obrane pápeža a Cirkvi atď. Svedectvo a kritický komentár takéhoto muža o tom, čo sa dialo na II. vatikánskom koncile, je historicky a duchovne neoceniteľné.

Postrehy

Uvedieme niekoľko postrehov z jeho denníkov:

– Nemyslím si, že nejaká malá práca z našej strany prinesie Cirkvi dobro. Mali by sme, myslím si, čeliť faktom. Od smrti svätého Pia X. Cirkev riadili slabí a liberálni pápeži, ktorí zaplavili hierarchiu nehodnými a hlúpymi mužmi. Toto súčasné koncilové usporiadanie to robí ešte očividnejším. (Otec) Ed Hanahoe, jediný inteligentný a verný člen sekretariátu kardinála Beaua, bol vyradený zo zoznamu peritov. Takí idioti ako Mons. John S. Quinn a zákerný otec Frederick McManus však boli na zoznam zaradení. Otec George Tavard je tam ako Američan, Boh nám pomáhaj. Na prvý pohľad by sa zdalo, že Kristus Pán opúšťa svoju Cirkev. Myšlienky mnohých sa odhaľujú. Ako hovorieval jeden kňaz, aby ospravedlnil svoj vlastný liberalizmus, o ktorom v hĺbke srdca vedel, že je zlý: „Posledných niekoľko desaťročí má Rím tendenciu favorizovať liberálov.“ To je teraz politika. Môžeme robiť len to, čo môžeme, aby sme odvrátili ešte totálnejšiu zradu voči Kristovi. (19. október 1962)

– Dojem alebo pocit z tohto zhromaždenia je, že je úplne liberálne. Som netrpezlivý dostať sa domov. Bojím sa, že tu nemôžem urobiť vôbec nič. Byť na koncile je samozrejme veľkou skúsenosťou môjho života. Ale zároveň to bolo strašné sklamanie. Nikdy som si nemyslel, že episkopát je taký liberálny. Toto bude znamenať koniec katolíckeho náboženstva, ako sme ho poznali. Budú omše v ľudovom jazyku a čo je ešte horšie, v konštitúciách bude nejaká mizerná teológia. (31. október 1962)

– Keby som neveril Bohu, bol by som presvedčený, že katolícka Cirkev sa chystá skončiť. (23. november 1962)

– Vždy som sa domnieval, že tento koncil je nebezpečný. Bol začatý bez dostatočného dôvodu. Príliš veľa sa rozprávalo o tom, čo sa od neho očakáva. Teraz sa obávam, že nás čakajú naozaj vážne ťažkosti. (13. október 1962)

– Začal som čítať materiál o liturgii a bol som šokovaný zlou teológiou. Skutočne boli natoľko nerozvážni (že napísali), že Cirkev je simul humanam et divinam, visibilem et invisibilem (zároveň ľudská i božská, viditeľná i neviditeľná). A hovoria o tom, že Cirkev pracuje quousque unum ovile fiat et unus pastor (kým nebude jedno stádo a jeden pastier), akoby tento stav už nebol dosiahnutý. (19. október 1962)

– Články v milánskom Corriere della Sera hovoria o pápežovom spojení s (exkomunikovaným modernistickým kňazom otcom Ernestom) Buonaiutim a robia z neho skutočného modernistu v srdci. Pravdepodobne ním je. (26. november 1962)

– Liberálny katolicizmus, tak ako ho chápali a chápu títo muži, bol a je systémom myslenia, prostredníctvom ktorého sa učenie katolíckej Cirkvi predstavovalo ako zlučiteľné so zásadou, ktorá viedla Francúzsku revolúciu. (11. máj 1963)

– Vyhlásenie koncilu nie je učebnicou teológie. Zároveň však môže koncilové vyhlásenie spôsobiť zmätok alebo sa napokon môže dokonca stať škodlivým, ak síce neobsahuje žiadny omyl vo veciach viery alebo mravov, no zároveň obchádza pravdy, ktoré sú a už dlhý čas sú všeobecne uznávané ako tvrdenia katolíckej náuky. (11. máj 1963)

– (Otec) Ed Hanahoe mi dal dve knihy o modernizme. V jednej z nich som našiel dôkaz, že učenie v prvej kapitole novej schémy o Cirkvi (Lumen gentium) a jej jazyk sú jazykom (exkomunikovaného modernistu otca Georgea) Tyrrella. Nech Boh ochraňuje svoju Cirkev pred tou kapitolou. Ak to prejde, bude to veľké zlo. Musím sa modliť a konať. (24. september 1963)

– V materiáli (v schéme o Božom zjavení), ktorý sme schválili, nie je nič bludné. Je v ňom však veľmi veľa neúplného a zavádzajúceho. (4. jún 1964)

– M (kód pre otca Johna Courtneyho Murraya) práve prišiel, aby videl triumf svojej falošnej náuky (o náboženskej slobode). (21. september 1964)

– (Kardinál) Liénart hovorí. Trvá na tom, že všetci kresťania majú Židov ako svoj spoločný zdroj. Ignoruje fakt, že náboženstvo Izraela a Júdy pred verejným vystúpením (Krista) bolo jedno a je to minulosť. Judaizmus kresťanskej éry je celkom iný. Stredobodom židovského náboženstva po Kristovi bolo a je popretie Krista. (28. september 1964)

– Pasáž (v texte komisie) venovaná ekumenizmu je na smiech. Pôsobí ako text z 19. storočia alebo ako druhotriedny článok v ľavicovom časopise. (28. október 1965)

– Dnes popoludní telefonoval John McCarthy. Je veriaci a vkladá určitú dôveru do Montiniho (Pavol VI.). Povedal mi, že O(ttaviani) napísal niekoľko článkov, ktoré úplne revidujú jeho niekdajšie stanovisko. Muselo sa to stať pod tlakom Montiniho. (24. september 1966)

Denníky

Digitalizované denníky majú jedenásť zväzkov a možno si ich pozrieť na uvedených hypertextových odkazoch. Originál je rukopis Mons. Fentona, prepis je vyhotovený pomocou umelej inteligencie, ktorá konvertovala rukopis na tlačené písmo.

1. Originál / Prepis

Prvý zväzok sa začína jeho cestou z USA do Ríma v roku 1948. Opisuje let a svoje prvé dni v Ríme a postupne sa mení z cestopisného rozprávania na súbor teologických pracovných poznámok, osnov, zoznamov mien a návrhov textov. Fenton sa v nich venuje témam, ako sú podstata katolíckej Cirkvi, dogma, cirkevná autorita, modernizmus, vzťah Cirkvi k svetu a ďalšie otázky katolíckej náuky.

2. Originál / Prepis

Opisuje púť do Ríma v roku 1950. Podáva postrehy z cestovania, návštev a každodenný život. Opisuje svoju účasť na kanonizácii svätej Jany z Valois v Bazilike svätého Petra. Ďalej obsahuje záznamy o stretnutiach s Mons. Ottavianim, otcom Kervanom, otcom Paschinim, Johnom Sullivanom a inými a tiež veľa poznámok z Paríža, Leuvenu, Douai a ďalších cirkevných centier. Nachádzajú sa v nich odkazy na teológov, vzácne knihy a materiály týkajúce sa ekleziológie.

3. Originál / Prepis

Tu zaznamenáva svoju cestu do Ríma v roku 1954, stretnutia s rímskymi duchovnými a cirkevnými predstaviteľmi. Tiež opisuje svoju účasť na udalostiach spojených so svätorečením pápeža svätého Pia X. Významnú časť denníka tvorí text jeho prejavu pre Vatikánsky rozhlas s názvom „Katolícka Cirkev ako cesta ku Kristovi“, v ktorom sa zamýšľa nad odkazom svätého Pia X., pontifikátom Pia XII., encyklikou Mystici Corporis.

4. Originál / Prepis

Zachytáva štyri rímske cesty v 1955, 1956, 1957 a 1958. Popri cestovateľských záznamoch odhaľuje zákulisné diskusie o záležitostiach katolíckej Cirkvi v USA, Katolíckej univerzity, menovaní biskupov, teologických sporoch a úlohe mons. Fentona v rímskych teologických kruhoch v období pred II. vatikánskym koncilom. Významná časť sa venuje Pápežskej rímskej teologickej akadémii, do ktorej bol Fenton menovaný ako jediný zástupca Spojených štátov amerických. Dokumentuje svoju pokračujúcu obhajobu tradičnej katolíckej náuky v období bezprostredne pred II. vatikánskym koncilom.

5. Originál / Prepis

Obsahuje materiály z obdobia pred koncilom z roku 1958 a z roku 1960. Sám Fenton poznamenal, že materiál od strany 74 ďalej nemal byť zverejnený skôr než dvadsať rokov po jeho smrti. Časť z roku 1960 je významná pre poznanie predkoncilového obdobia. Zachytáva jeho účasť na rímskej teologickej práci, hodnotenie prípravných stanovísk (vota) a schém pripravovaných pre budúci koncil.

6. Originál / Prepis

Tento zväzok hovorí o práci pre Sväté ofícium počas prípravného obdobia pred II. vatikánskym koncilom. Podstatná časť denníka sa venuje jeho štúdiu koncilových vota (návrhov a pripomienok), ktoré zasielali biskupi a rímske kongregácie. Osobitná pozornosť je venovaná otázkam povahy katolíckej Cirkvi, riadneho Učiteľského úradu (Magistéria), právomocí a zodpovednosti biskupov, náboženskej slobody, vzťahu Cirkvi a štátu, ekumenizmu, modernizmu a nevyhnutnosti katolíckej Cirkvi pre spásu. Denník obsahuje aj zmienky o prípade otca Leonarda Feeneyho, o jezuitovi Johnovi Courtneym Murrayovi, o americkej cirkevnej hierarchii, kardinálovi Ottavianim a o Fentonovom vlastnom úsilí ovplyvniť prípravu koncilovej schémy o Cirkvi.

7. Originál / Prepis

Zachytáva sedemnástu cestu do Ríma. Podrobne zaznamenáva vypracovanie a predkladanie téz pre subkomisiu pripravujúcu schému De Ecclesia („O Cirkvi“). Významnú časť denníka tvorí opis jeho úzkej spolupráce s kardinálom Ottavianim, jedným z najvplyvnejších predstaviteľov konzervatívneho krídla vtedajšej Cirkvi. Fenton zároveň ostro kritizuje pátra Johna Courtneyho Murrayho a ďalšie osobnosti spojené s liberálno-katolíckymi teologickými smermi. Medzi pozoruhodné záznamy patrí jeho správa o zasadnutí teologickej akadémie venovanom učeniu o Panne Márii ako Spoluvykupiteľke (Co-Redemptrix) a Prostrednici všetkých milostí (Mediatrix).

8. Originál / Prepis

Opisuje cestu roku 1961. Prvá časť zaznamenáva úsilie začleniť do koncilového textu tradičnú katolícku náuku o katolíckej Cirkvi, členstve v Cirkvi, nevyhnutnosti katolíckej Cirkvi pre spásu, katolíckom konfesionálnom štáte a odmietnutí názorov, ktoré považoval za omyly v oblasti náboženskej slobody. Obsahuje jeho hodnotenia a komentáre k viacerým významným osobnostiam zapojeným do prípravy koncilu vrátane kardinála Ottavianiho, Sebastiana Trompa, Antonia Lattanziho, Joaqína Salaverriho, Henriho de Lubac, Yvesa Congara a ďalších členov teologických komisií. Denníkom sa vinie jeho presvedčenie, že pripravovaný koncil musí bez nejasností potvrdiť tradičné katolícke učenie. Opakovane varuje pred modernizmom, náboženským indiferentizmom, falošne chápaným ekumenizmom a liberálnymi teóriami o vzťahu Cirkvi a štátu, ktoré považoval za nezlučiteľné s dovtedajšou katolíckou doktrínou.

9. Originál | Prepis

Zachytáva cesty do Ríma v roku 1962 bezprostredne pred začiatkom II. vatikánskeho koncilu a počas jeho úvodných zasadnutí. Fenton opakovane opisuje svoje snahy odstrániť nejednoznačné formulácie, obhajovať tradičné učenie o členstve v Cirkvi a postaviť sa proti teologickým kompromisom, ktoré podľa jeho názoru oslabovali katolícku náuku. Denník pokračuje návratom v septembri 1962 na samotný koncil, menovaním za koncilového teológa. Sleduje otvorenie II. vatikánskeho koncilu, uvádza postrehy zo zasadania, prvých sporov o koncilové schémy a jeho rastúce obavy z vplyvu progresívnych teológov.

10. Originál / Prepis

Zachytáva rozhodujúce stredné a neskoršie obdobie koncilu a sleduje činnosť Mons. Fentona na Katolíckej univerzite v Amerike a v Ríme v rokoch 1963 až 1965. Významnú časť denníka tvoria záznamy o pokračujúcich sporoch týkajúcich sa vzťahu medzi Svätým Písmom a Tradíciou, schémy o Cirkvi, náboženskej slobody, ekumenizmu, úlohy laikov a autority Rímskej kúrie. Fenton opakovane stavia vedľa seba obranu tradičnej náuky reprezentovanú kardinálom Ottavianim a postoje osobností, ktoré považoval za predstaviteľov progresívneho smeru, ako boli kardinál Augustin Bea, Gérard Philips, Karl Rahner, Émile-Joseph De Smedt, kardinál Léon-Joseph Suenens a ďalší.

Potom obsahuje dvadsiatu až dvadsiatu štvrtú cestu do Ríma vrátane zasadnutí II. vatikánskeho koncilu v rokoch 1963 a 1964, reakcie na smrť pápeža Jána XXIII. a na smerovanie koncilu pod vedením Pavla VI. Fenton venuje značnú pozornosť postupnému oslabovaniu vplyvu Svätého ofícia a situácii kardinála Ottavianiho.

11. Originál / Prepis

V týchto zápisoch z obdobia po II. vatikánskom koncile Mons. Fenton zaznamenáva svoje neskoršie návštevy Ríma, najmä svoju 25., 26. a 27. cestu, ako aj poznámky z rokov 1968 až 1969. Fenton je v týchto zápiskoch hlboko znepokojený a sklamaný z pokoncilovej situácie v katolíckej Cirkvi. Zaznamenáva rozčarovanie Mons. Romea, diskusie o plánovanom nahradení Protimodernistickej prísahy a postupné oslabovanie postavenia kardinála Ottavianiho za pontifikátu pápeža Pavla VI.

PDF (formát pre tlač)