Kardinál Koch v rozhovore o novom ekumenickom ponímaní úradu pápeža: Ideálne by bolo spojenie všetkých cirkví! Pápež bude prvý medzi seberovnými!

18. júna 2024   Krátke správy

Dokument „návrhov“ Dikastéria pre jednotu kresťanov ohľadom zmeny ponímania pápežského úradu a reinterpretácie dogiem I. vatikánskeho koncilu sa stretol s pozoruhodným nezáujmom katolíkov (aj čitateľov Christianitas.sk). A to napriek tomu, že zmeny, ktoré sú v dokumente výhľadovo načrtnuté búrajú stáročia zažitú a predovšetkým deklarovanú, i dogmatickými vyhláseniami podopieranú predstavu o pápežskom úrade. Prečo je tomu tak?

Evidentne sú už bežní katolíci nielen dostatočne ľahostajní, ale aj natoľko moderne sformovaní, že im podobné zmeny vyhovujú. A to presne podľa princípu: cesty najmenšieho odporu voči svetu. Nakoniec, keď začnú uvažovať logicky, nutne sa musia sami seba pýtať: A prečo by to vlastne nemalo byť tak, že pápežstvo bude len akási čestná funkcia predsedu všetkých kresťanov, keď sa spolu s nimi modlíme na ekumenických modlitbách, slávime ekumenické bohoslužby, niekde už dokonca spolu chodíme aj na prijímanie, spoločne sa radíme, spoločne žijeme v rodinách, a keď sa už v podstate v niektorých regiónoch západnej Európy nedá napr. katolík od protestanta ani rozoznať? Prečo by mal byť pápež (ale aj Cirkev) nejakou autoritou vo veciach viery a morálky, keď ako nám stále prízvukujú, ich úlohou je predovšetkým – spájať?

Jediné, čo by ich mohlo zaraziť, je do očí bijúci nesúlad medzi cirkevnou rétorikou a dogmatikou predchádzajúcich storočí a súčasným návrhom. Lenže toto by bol pre nich problém len vtedy, ak by ešte vôbec chápali tento nesúlad ako problém. Avšak, vycvičení cirkevnou vrchnosťou v zľahčovaní dogiem a doktrín, necítia tento nesúlad ako zásadný problém, naopak, v duchu tzv. „filozofie života“, v ktorej má tekutý, kypiaci a nehataný život prednosť pred skostnatelou doktrínou, sa tešia, že konečne bude nejaký prežitok, brániaci životu v jeho prirodzenom toku, zrušený. Že v ich mysliach „život“ hrá sekularizovanú úlohu Ducha Svätého, ktorý vanie kde chce a že sa tieto dve veličiny navzájom v týchto moderne sformovaných katolíckych mysliach nakoniec dialekticky dopĺňajú, o tom netreba dvakrát pochybovať. Stačí si prečítať výstupy a texty zo synodálneho putovania. Vanutie života, sa tak stáva „vanutím Ducha“ a všetko, čo by ho mohlo brzdiť musí ísť z cesty.

Kardinál Kurt Koch, prefekt Dikastéria pre jednotu kresťanov, poskytol oficiálnemu (a patrične liberálnemu) nemeckému portálu Katholisch.de rozhovor, v ktorom dovysvetľoval dokument „Rímsky biskup“, ktorý on sám predstavil vo Vatikáne minulý týždeň. S tým, že pokrokový redaktor vnímal ešte aj tento dokument ako „opatrný“ (málo radikálny), čím nahral kardinálovi na smeč, aby ten mohol vyzerať ako správny „umiernený konzervatívec“. V texte rozhovoru sa však pritom otvorene poníma pápežstvo presne v tom duchu, ktorý bol Cirkvou predtým odsudzovaný. Redakcia Katholisch.de nazvala dokument otvorene „návrhmi na ekumenický čestný primát pápeža“ a pýtala sa Kocha, či je to úspech. Ten odpovedá tak, že po jeho odpovedi je jasné: najvyššou prioritou a doktrínou synodálnej Cirkvi je teraz jednota všetkých so všetkými. Čo stojí v ceste, vrátane nepríjemnej a bolestnej pravdy, to zrejme bude musieť ísť bokom:

„Pápežský úrad, ktorý bol dlho považovaný za najväčšiu prekážku jednoty kresťanov, sa teraz stáva významnou príležitosťou na podporu tejto jednoty a jej zviditeľnenie.“

Bude pápež heretikov učiť, napomínať a naprávať? Ešte to tak… To je už všetko minulosť. Koncepcia je jasná – pápež bude len jedným z mnohých, ktorým bude čestne predsedať:

„V zásade už existuje konsenzus, že pápež môže byť primus inter pares.“

Čiže „prvý medzi seberovnými“!

https://sk.wikipedia.org/wiki/Primus_inter_pares

Ešte lepšie a podobnejšie vysvetlenie je na českej verzii Wikipédie:

https://cs.wikipedia.org/wiki/Primus_inter_pares

Tam je dokonca termín dokumentovaný na príklade cirkevnom: „Medzi pravoslávnymi cirkvami zaujíma postavenie primus inter pares konštantínopolský ekumenický patriarcha.“ Ergo, pápež bude mať také isté postavenie.

Na následné bľabotanie redaktora ohľadom malej radikálnosti, opatrnosti dokumentu, kardinál zaujíma osvietené umiernené stanovisko, avšak nie z dôvodu, žeby chcel brániť dogmy, ale preto, lebo umiernenosť lepšie prospieva ekumenizmu! Čítajme a učme sa:

„Prišlo mi zvláštne, že práve cirkevný historik spomedzi všetkých ľudí vyhodnotil návrh na preskúmanie a reinterpretáciu učenia tohto koncilu (I. vatikánsky koncil; pozn. red.), na preskúmanie jeho historického pozadia ako úplne neadekvátny a vyzval takpovediac na revolúciu. Udivuje ma, že historik takto argumentuje, pretože práve zasadenie vieroučných výrokov do historického kontextu ich vzniku vždy pomáhalo ekumenizmu napredovať v dialógu. (Čiže presne podľa historicko-kritickej metódy, ktorú odsúdil Pius X., pomáha relativizovať; pozn. red.) Návrhy sme vlastne formulovali veľmi jemne, aj z ohľaduplnosti, aby ostatné cirkvi nenadobudli dojem, že už máme hotový program a chceme im ho vnútiť.“

Takže vlastne to nie my – katolíci sa ideme prispôsobovať heretikom, ale naopak? Prijímajúc de facto ich doktríny, ešte to musíme opatrne formulovať, aby sme ich nevyplašili! Alebo skôr, aby sme nevyplašili ľudí vo vnútri Cirkvi? Nebojte sa, tí sú dokonale pokojní…

To, že situácia už skutočne dostatočne dozrela, dosvedčuje to, keď kardinál Koch tvrdí, že pápež už vlastne ekumenický primát (?) vykonáva:

„Pápež už má osobitnú úlohu v ekumenizme a v skutočnosti vykonáva primát. Vidno to na tom, že mnohí predstavitelia iných cirkví prichádzajú do Ríma a chcú navštíviť pápeža. Iniciatívy, ako sú pápežove pozvania pre iných cirkevných predstaviteľov, aby sa modlili za mier v Assisi, ukazujú, že pápež už zohráva osobitnú úlohu vo svetovom ekumenizme. Ďalším krokom by mohla byť ich jasnejšia inštitucionalizácia nad rámec takýchto individuálnych príležitostí.“

A iniciatívny redaktor, zrejme rozkokošený tým prívalom pokroku už dokonca zvoláva „celokresťanský koncil“:

„Späť k čestnému primátu: Ako by sa to malo realizovať? Má o tom rozhodnúť celokresťanský koncil, alebo je reálnejšie, že Rím najprv podpíše zodpovedajúcu dohodu s jednou cirkvou, ku ktorej by sa potom postupne pridali ďalšie cirkvi?“

Kardinál odpovedá desivou, ale vzhľadom k doterajšiemu vývoju logickou vetou, ktorá v podstate vylučuje nutnosť obrátenia heretikov a ich návrat do katolíckej Cirkvi a oproti tomu predpokladá – zjednotenie všetkých cirkví:

„Samozrejme, ideálne by bolo spojenie všetkých cirkví. Ale myslím si, že postup krok za krokom je realistickejší. Potom však musíme byť citliví, aby sme zabezpečili, že sa nikto (Jediné vieroučné kritérium na prijatie do tohto spolku bude zrejme – Todos, todos, todos…; pozn. red.) nebude cítiť na tejto ceste vylúčený alebo opustený. A bude kľúčové spoločne určiť, aké by mali byť kompetencie primus inter pares. Čisté čestné prvenstvo podľa mňa funguje len vtedy, keď je pekné počasie.“

A aké budú kompetencie nového pápežstva? Držte si klobúky – po 2000 rokoch už nebude Cirkev o sebe rozhodovať sama, ale v konsenze s odpadlíkmi:

„Katolícka Cirkev o tom nemôže rozhodnúť sama, ale len prostredníctvom dialógu. Dve základné kompetencie, ktoré vyplývajú z histórie, by boli kompetencia zvolávať a predsedať valnému zhromaždeniu cirkví a úloha sprostredkovateľa v prípadoch konfliktov. Obe už v cirkevných dejinách existovali.“

Na záver vrchol: aj Duch Svätý bol kardinálom Kochom reinterpretovaný ako „ekumenický služobník“!!! Znamená to, že v tých dokumentoch cirkevného Magistéria a koncilov, ktoré odmietali či dokonca vyslovovali anatému nad heretikmi nepôsobil Duch Svätý??? O tempora, o mores…:

„Naučil som sa, že v ekumenických procesoch nie je užitočné robiť časové oznámenia, a už vôbec nie jednostranne. Skutočným ekumenickým služobníkom je aj tak Duch Svätý. Jeho presný harmonogram však nepoznám – a ani prípadné prekvapenia pápeža Františka.“

Modlime sa…

BM

Zdroj: Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)