Južná Afrika: Voľby po 30 rokoch od pádu tzv. apartheidu ukázali, že zbavenie sa „rasizmu“ nemusí byť pre černochov najväčšie terno

17. júna 2024   Krátke správy

Juhoafrická republika zažíva od ukončenia parlamentných volieb, ktoré prebehli 29. mája nemiestne prekvapenie. Strana Africký národný kongres (ANC), čo bol len krycí názov pre miestnu Komunistickú stranu, ktorá vydobyla v 90. rokoch 20. storočia černochom vytúženú slobodu od údajného belošského útlaku (a blahobytu), zažila po 30 rokoch vytrvalého sľubovania prosperity a slobody prvú ranu – jej volebný výsledok sa prepadol o 17 %.

Keďže ANC doteraz vždy dokázala presvedčiť väčšinu černošských voličov: najprv, že dokáže bývalú belošskú prosperitu ešte znásobiť, potom už len uchovať, potom sa dostať na jej úroveň a nakoniec dostať sa aspoň na nejakú úroveň, tak prvé pesimistické odhady kvôli negatívnym náladám v krajine dopredu predpokladali pokles z nadpolovičnej väčšiny hlasov (57,5 % v roku 2019) na pre ANC katastrofálnych 45 %. Realita však bola taká, že ANC sa prepadol na 40 %.

Také niečo sa nestalo celých 30 rokov. Nelson Mandela, obľúbená marxistická hviezda hollywoodskych liberálov, mal to šťastie, že sa tohto debaklu vlastnej strany nedožil. Ako píše portál La Nuova Bussola Quotidiana (LNBQ), tieto hlasy nie sú len hlasmi nejakého rozmarného protestného hlasovania voličov, ktorí sú unavení z jednotvárnosti politikov a ich tvárí. Príčiny nespokojnosti sú také hmatateľné a politicky nekorektné, že si o nich šepkajú už aj mainstreamové médiá.

Južná Afrika, kedysi oáza prosperity na inak zaostalom africkom kontinente, má dnes jednu z najvyšších mier nezamestnanosti vo svete, takmer polovica mladých ľudí nemá pravidelné zamestnanie a 60 % žije pod hranicou chudoby. V krajine každých 20 minút zomrie zavraždený človek, čo je ako uvádza LNBQ „svetový rekord“. Korupcia, o akej sa pred 30 rokmi nesnívalo ani tým s najbujnejšou fantáziou, je všadeprítomnou zložkou spoločnosti a dostáva sa do pololegálnej pozície, keď je verejne prezentovaná ako symbol spoločenského postavenia a demonštrácia moci.

Aj keď niektorí pripisujú úpadok ANC a JAR na vrub šéfa strany Jacoba Zumu, ktorý bol prezidentom pekných pár rokov (2009 – 2018), kým ho zúfalí členovia strany nedonútili k odstúpeniu kvôli sérii korupčných škandálov, problém skôr bude spočívať v kultúrnom nastavení väčšiny obyvateľstva, keďže podobné výsledky môžeme pozorovať vo všetkých oblastiach, z ktorých boli vyhnaní bieli utláčatelia. Nakoniec už fakt, že Zuma, ktorý len tak tak unikol väzeniu, založiac si potom stranu s romantickým názvom Oštep národa a získajúc napriek všetkému vo voľbách 15 % hlasov, svedčí o celkovom lokálnom nivó.

Najväčšou tragédiou pre pokrokové zložky planéty je fakt, že tzv. biela strana – Demokratická aliancia (AD), ktorú paradoxne volia aj černosi, získala až 21,81 % hlasov, pričom belosi tvoria v JAR len 7,7 % obyvateľov. To je očividný nevďak černošského obyvateľstva voči ich marxistickým osloboditeľom z ANC. Že však v JAR duch politickej korektnosti, pokroku a boja proti rasizmu v akejkoľvek (belošskej) podobe nevyhynul, toho je dôkazom pekný zisk (9,52 %) novej marxistickej strany Economic Freedom Fighters (EFF), ktorá prichádza s obligátnou požiadavkou všetkých čiernych marxistov – zhabanie všetkej pôdy belochom a jej odovzdanie černochom, ako aj so znárodnením baní a bánk.

Belošským farmárom, žijúcim prevažne na severozápade krajiny patrí podľa auditu z roku 2017 ešte stále 72 % ornej pôdy. Boli totiž takí zvrhlí, že ju tam za tie stáročia ich predkovia a oni obrobili. Avšak je tu jeden háčik: ako ukázalo znárodňovanie a pozemkové reformy v iných krajinách Afriky (Mozambik, Zimbabwe a pod.) čarovné inštitúcie a technika, ktoré prinášali belochom zisk, sa začali správať po znárodnení trestuhodne rasisticky a prestali prinášať zisk, ako aj samé obrábať pôdu.

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)