EÚ sa chce brániť? A s kým? So súčasnou populáciou jej nebudú nič platné ani plné sklady zbraní. A čo by sme vlastne mali brániť?

Branislav Michalka
8. marca 2025   Politika   Komentár

Tento týždeň priniesol tri na prvý pohľad nesúvisiace správy. Jednu dominantnú, propagandistickú a zjednotenými oficiálnymi médiami zoširoka pretláčanú, že sa EÚ ide vyzbrojovať, prezbrojovať, zvyšovať výdavky na obranu, skrátka brániť sa sama, keď už tí americkí dezoláti zavesili svoju globálnu policajnú službu na klinec.

To všetko doplnené o pointu, že jej štáty sa chystajú zavádzať znovu povinnú vojenskú službu, o ktorej nám náš najpokrokovejší pán prezident Václav Havel v roku 1989 (autor bol vtedy vojakom ZS v Brne, takže si dobre pamätá) v brnianskom divadle zvestoval, že nevidí „dôvod, prečo by mala masa mladých mužov nezmyselne dva roky pochodovať sem a tam“. Dali mu tam k tomu vtedy pokrokoví herci aj domáci medík. Pán prezident akosi pokašliaval a bol prechladnutý… To sme vtedy ale jasali, že už je s tou povinnou buzeráciou koniec…

Druhá správa je menej nápadná, ba priam tichá: na Slovensku kontinuálne už štyri roky klesá počet obyvateľov. Na konci roku 2024 malo o päťtisíc obyvateľov menej ako na konci roku 2023. Trend kontinuálneho poklesu sa začal v roku 2021.

https://www.postoj.sk/171629/slovakov-vlani-ubudlo-prepad-porodnosti-je-coraz-vyraznejsi

Tretia správa v piatok zaklincovala tú druhú a ten klinec, vyzerá presne ako klinec do rakvy. Štatistický úrad EÚ Eurostat oznámil, že za posledný celkovo štatisticky zmeraný rok – 2023, klesla pôrodnosť v EÚ rekordne. Bývalé katolícke krajiny Španielsko, Taliansko, Litva a Poľsko sú na tom z EÚ čo sa týka pôrodnosti najhoršie. Poľsko má len 1.2 dieťaťa na ženu a pritom má stále veľmi bojovú náladu, podobne ako ďalšie európske štáty. Kde tých vojakov chcú ale brať?

Suvisiaci článok

Najnovšia štatistika Eurostatu: Pôrodnosť v Európe klesla za rok 2023 o rekordné množstvo. Najhorší prepad od roku 1961

Navyše ich biedne a upadajúce štatistiky pôrodnosti im vylepšujú cudzokrajní a neasimilovaní migranti, ktorí sú ako potenciálni vojaci veľmi problematickí. Vytvorenie nejakých kvalitných a do budúcnosti efektívnych masových armád na základe všeobecnej brannej povinnosti, je teda za daných okolností úplne utopická fikcia.

Kvantita

Hlúpe, naivné a optimistické žurnalistické sny o akomsi „babyboome“, ktoré poletovali v slovenskom mediálnom priestore od roku 2003, keď sa všetkým prestarnutým postpubertálnym lovcom kariér zapáčilo mať nejaké to dieťa, aby bol ich životný úspech dokonalý, sa definitívne ukazuje ako bľabotanie. Aj pri svojom najvyššom výtlaku sa tento údajný „babyboom“ na Slovensku, nedokázal vyšplhať svoju pôrodnosťou na jednu ženu ani na úroveň roku 1994 (1,67).

Na zistenie, prečo tomu tak je a prečo žiaden skutočný „babyboom“ neprichádza do úvahy, nebolo treba ani v roku 2003, ani v roku 2025 žiadne siahodlhé analýzy a štatistické podklady. Tak ako Nero Wolfe nemusel nikdy zdvihnúť svoj masívny zadok a vyliezť zo svojho skleníka, aby vyriešil detektívnu záhadu, tak ako Hercule Poirot nemusel poznať všetky detaily, ale stačila mu psychológia, tak aj bežný obyvateľ EÚ, ktorej je Slovensko hrdou a nadšenou súčasťou, sa ľahko pri pohľade na spoločnosť, ktorá sa tmolí okolo neho dopátra, že žiaden „babyboom“ nie je ani možný. Ale naopak, že smerujeme logicky a zákonite k trvalému úpadku.

Pokiaľ si totiž povšimneme v prvom horeuvedenom článku graf s názvom Vývoj miery plodnosti, uvidíme, že začiatok krivky úpadku je datovaný rokom 1960. Čo bolo pred týmto rokom zrejme nikoho z redaktorov až tak nezaujíma, prípadne o tom možno ani radšej nechcú premýšľať. Lenže úpadok začal už omnoho skôr, ako dosvedčuje štúdia mapujúca plodnosť od roku 1950:

https://www.infostat.sk/vdc/pdf/Kohortna_plodnost_final.pdf

V prvom rade si musíme uvedomiť, že za úpadok pôrodnosti nemôžu ani sociálne ani ekonomické faktory, ale faktory morálne a náboženské. Najvyššiu zaznamenanú pôrodnosť malo Slovensko počas I. svetovej vojny, keď všetky sociálne a ekonomické parametre vzal vojny ďas. Napriek tomu a napriek sporadickej prítomnosti mužov, však bol efekt pôrodnosti opačný ako v časoch blahobytu. Sú to náboženské a morálne faktory, ktoré ovplyvňujú a motivujú to, čo sa dnes sentimentálne nazýva „otvorenosť životu“, aby sa nemuselo imperatívne povedať – poslušnosť voči Božím prikázaniam a zákonom.

Kresťanskému obyvateľstvu Slovenska ešte na začiatku 20. storočia v masovej miere ani nenapadlo špekulovať o pôrodoch. Skrátka si tak ako po stáročia manželia išli večer ľahnúť do postele a na konci ich snaženia, ako vedel už súdruh Zápotocký, bol vždy človek.

Kolaps vplyvu kresťanského náboženstva a civilizácie, ktorých plodom bola v 18. a 19. storočí kombinácia náboženskej morálky ovplyvňujúcej pôrodnosť, vedeckého rozvoja a zdravotnej starostlivosti, sa prejavil okamžite po I. svetovej vojne a už sa nezastavil. V 60. rokoch 20. storočia cirkevné a morálne relativizovanie počas II. vatikánskeho koncilu a následná celospoločenská kultúrna revolúcia dorazili zvyšok.

A to nielen na Slovensku, ale predovšetkým v celej Európe, ako dobre vieme. To je to, čo sa zmenilo a žiadne dotácie, sociálne výhody ani ekonomické zákony to nezmenia, ako ukazujú napríklad slabé výsledky podobných snažení v Maďarsku.

Takže vpred za pointou, armáda volá. S kým to vlastne chcú v EÚ zaplniť tie kasárne, keď tu stále klesá populácia pôvodného obyvateľstva (k tomu nepôvodnému sa ešte podrobnejšie dostaneme) a predovšetkým kontinuálne upadá od roku 1914 (či skôr 1789, ale načo sa strácať v minulosti) jediný reálny motor pôrodnosti pôvodného obyvateľstva Európy – kresťanská morálka a náboženstvo?

Európa skrátka nemá dorast, ktorý by mohol byť s nejakým efektom poslaný do zákopov, pokiaľ nemyslíme samozrejme ako žiadúci práve harakiri efekt. A to nielen kvôli nedostatku kvantity, ale predovšetkým a hlavne pre totálnu absenciu kvality.

Kvalita

Pri domyslení celého kontextu kultúrneho a spoločenského pozadia súčasnej Európy je skutočne záhadou, ako vôbec niekomu môže napadnúť, aby pomýšľal na nejakú efektívnu masovú armádu na základe brannej povinnosti, uvažujúc takto naivne do budúcnosti akoby mal dočinenia s kvalitou populácie z roku 1914 a nie populácie z roku 2025. Všetky faktory hovoria proti.

Celková morálna úroveň, od ktorej sa odvíja aj bojová morálka je u európskej populácie na takom nízkom stupni, že len blázon by sa na ňu spoliehal. Načo môže byť armáde prospešný taký v hedonizme a sebectve vychovaný, sporadicky sfetovaný, manuálne dokonale nezručný, lenivý, poriadku nedbalý, mobilom vyškolený a degenerovaný mladý mamľas, neochotný priniesť akékoľvek obete za čokoľvek, ktorý dnes tvorí väčšinovú základňu mladej mužskej populácie bielych Európanov? Nota bene za okolností, keď ho k takémuto amorálnemu a požívačnému spôsobu života režim nabádal, utvrdzoval ho v ňom a neustále mu zdôrazňoval, že má na tento spôsob existencie sväté právo!

Tí, ktorí nechcú mať ani svoje vlastné deti, aby neutrpelo ich pohodlie, by sa odrazu šibnutím čarovného prútika mali premeniť na obetavých vojakov, ktorí skáču zo zákopov s výkrikom: „Za Uršuľu, za súdruha komisára Šefčoviča, za matičku EÚ!“ Vskutku zábavná a bizarná predstava.

Samozrejme, oni to dobre vedia, tí snaživí pečiatkovači z Bruselu a sami by za matičku EÚ nevycedili ani kvapku vlastnej krvi. Ešte tak našej. Lenže s tou masou nepohnú. Čo si navarili, to teraz budú jesť, či sa im to páči alebo nie.

Predstavme si napríklad, že v Nemecku, ako to ohlasuje potenciálny kancelár Merz a záchranca demokracie pred zlými extrémistickými dezolátmi, začne od budúceho roka povinná vojenská služba. Koho tam zavolajú? Etnických Nemcov, ktorí by ešte mohli byť trochu motivovaní, ale určite nie pre demokraciu, ale skôr v duchu starého Clausewitza, ktorého sa však nemecké demokratické „élity“ boja, je málo a sú navyše prestarnutí.

https://christianitas.sk/nemecke-volby-etnicke-zlozenie-sucasneho-nemecka-a-totalna-propagandisticka-masineria-ako-kluc-k-trvalemu-vitazstvu-protinarodnych-stran/

Tí, čo sa dostavia, ak sa vôbec dostavia, budú okamžite šomrať a dožadovať sa svojich práv. Sladká demokracia bude stáť pred dilemou: buď im ustúpi, alebo natvrdo prizná, že to s tými právami bola len taká hra, aby sa pokrokoví papaláši dostali k moci. Druhý variant riešenia však so sebou nesie riziko vzbury a hnevu. Takéto správy treba dávkovať po kvapkách a rozhodne nie nahnevaným ľuďom, ktorým práve štát zveril samopaly, útočne pušky, granáty a mínomety (prinajmenšom).

Tak či onak, výsledkom môže byť len fiasko. Buď vznikne potemkinovská armáda zložená z povaľačov, chmatákov a roztúžených onanistov, ktorá sa pri prvom kontakte so skúseným nepriateľom (a ten ich potenciálny nepriateľ je už teraz echt skúsený, má náskok, ktorý sa nedá dobehnúť) rozsype ako hrad z piesku, alebo sa celé snaženie rozplynie v chaose a rozkrádaní financií na to určených ešte skôr, ako vôbec niečo v kasárňach vznikne.

Na vybudovanie skutočne funkčnej európskej armády je totiž predovšetkým potrebný oficiálny morálny obrat a návrat Európy ku kresťanstvu. Tým by sa časom:

– zvýšila pôrodnosť;

– obnovila morálka sebaobetovania a odriekania;

– sformoval sa náboženský ideál, za ktorý sa oplatí s ohľadom na spásu duše (vnútorný motív) bojovať.

Tento proces však, absolútne nereálny za vlády súčasných elít, by aj pri najoptimistickejších odhadoch trval minimálne 20 rokov, takže o nejakej funkčnej európskej armáde by sa dalo uvažovať najskôr v roku 2045.

Avšak vzhľadom nato, že cieľom súčasnej armády, o ktorej snívajú papaláši v Bruseli má byť boj za liberálnu demokraciu, nastupujú dva základné problémy:

– podmienky vytvorenia armády, ako sme ich opísali, sú poprením liberálnej demokracie a teda aj elít, v záujme ktorých by tieto armády mali vzniknúť;

– nutne by tento proces musel predpokladať buď predstieranú, alebo dokonca úprimnú konverziu týchto elít, čo je však nereálne;

– logicky, vzhľadom na predchádzajúce dva problémy, by nastúpil potenciálny tretí: po ukončení vývoja by armáda a nové elity zistili, že ich nepriateľ už vlastne nie je ich nepriateľom.

Točíme sa teda v bezvýchodiskovom, pokryteckom a nekonečnom kruhu, z ktorého niet iného úniku, než katastrofa súčasných elít, ktoré sa jej s fňukaním po prehýrenej dobe bránia, ale nakoniec ich aj tak zomelie. A nás možno s nimi.

Etnicita

Nakoniec ešte krátko o poslednom, ale rozhodne nie nevýznamnom faktore súčasnej európskej populácie – jej etnicite. Predstava, že sa tá záplava imigrantov, moslimov, Arabov, Turkov, černochov, Aziatov, Indov, hinduistov, animistov, woodooistov, šamanistov, nazývajte ich ako chcete, dá dobrovoľne zverbovať, aby bojovala za Brusel a liberálnu demokraciu je taká infantilná, že aj človek s elementárnym zmyslom pre skutočnosť nad ňou musí mávnuť rukou.

Nezabúdajme, že práve tieto zložky tvoria na Západe značnú časť mladej populácie, čoskoro možno dominantnú. Predstava, ako im v kasárňach rozkazuje nejaký uvedomelý euroobčan a eurohujer (jedno akej pleti; pokiaľ takej ako oni, tak to bude pre nich navyše etnický zradca), ako usilovne nacvičujú, ako namiesto zábavy, sociálnych dávok a pohlavného obcovania premýšľajú, pod ktorý ruský tank sa hodiť čo najlepšie, taká predstava môže vzniknúť opäť len v mysli nehodnej záverečného vysvedčenia zo základnej školy.

Etnicky a nábožensky cudzie obyvateľstvo, ktoré sa už teraz správa maximálne agresívne voči pôvodným európskym obyvateľom, špeciálne v Nemecku a Francúzku, u tých najbojovnejších kohútov v EÚ, má byť povolané do armády, má dostať zbrane a má byť organizované, najlepšie pod velením ľudí rovnakej etnicity a náboženského vyznania? Aby bránili prestarnuté hedonistické obyvateľstvo, starých Nemcov a Nemky, ktorí im lezú svojimi zvykmi a názormi na nervy, ktorým by namiesto toho radšej vládli, či už podľa práva šaría alebo právom pouličného gangu?

No zaiste, do toho, treba ich povolať do kasární, dať im zbrane a výcvik. Oni sa určite potešia a zriadia si za Mníchovom a za Marseilles nejaký šikovný malý kalifát.

A ako si predstavujú eurokrati kooperáciu týchto etnických zložiek, s mládežou pôvodnej populácie? Objavili sa dokonca návrhy, aby sa obnovenej povinnej vojenskej služby v rámci toľko propagovanej emancipácie, rodovej rovnosti a antidiskriminácie zúčastňovali aj ženy.

https://www.lidovky.cz/nazory/armada-ceske-republiky-cesti-vojaci-branna-povinnost-valka-vojenska-sluzba-zeny.A250306_150657_ln_nazory_lgs

Určite by nič viac nepotešilo najmä mladých prisťahovalcov. Pokiaľ budú ešte navyše mať muži a ženy rodovo nediskriminačné, čiže spoločné kasárne, tak sa určite prihlásia aj dobrovoľne a na vojenskej pohovke dôsledne zabojujú. Len do toho bojového poľa sa zrejme už nestihnú dostaviť, lebo práce v kalifáte bude nad hlavu. Najmä so zvyškami kresťanov.

Takže všetko to nakoniec smeruje k tomu, že sa môže EÚ akurát tak modliť s pravou uhliarskou vierou k zázračnému Macronovmu „jadrovému dáždniku“, podobne ako zvyšky ľudského obecenstva na Planéte opíc, v druhom a bohužiaľ nie poslednom diele tejto deevolučnej ságy. Lenže podobne ako na planéte opíc, ku ktorej už Európa mentálne a morálne nemá zas tak ďaleko, ani táto európska sekulárna modlitba nemusí byť vypočutá. Sovietsky zväz mal jadrových hlavíc habadej a predsa sa neslávne rozsypal.

O takýchto veciach sa totiž nerozhoduje v kancelárii malého (po všetkých stránkach) Napoleóna, ale v prvom rade na Nebesiach a hneď potom tam, kde prebýva skutočná globálna moc, čo už ale Elizejský palác rozhodne nie je.

PDF (formát pre tlač)