Denník SME označil zavraždeného francúzskeho katolíckeho aktivistu za „krajne pravicového militanta“

23. februára 2026   Aktuality   Migračná kríza, Prenasledovanie kresťanov

Červený denník uvádza, že sa krajná ľavica a „krajná pravica“ snažia jedna druhú „dehumanizovať“. Vskutku úsmevné, že sa na také niečo sťažuje práve denník SME. Menej úsmevný je však fakt, že „kresťania v politike“ chcú podporovať práve tú politickú frakciu, ktorej hlásnou trúbou je aj tento červený denníček.

„Francúzskom už týždeň otriasa prípad zabitia mladého krajne pravicového aktivistu Quentina Deranquea. Na ulici v Lyone ho za bieleho dňa dokopali členovia krajne ľavicovej antifašistickej skupiny Mladá garda (la Jeune Garde). Udalosti predchádzali násilné strety medzi dvoma extrémistickými skupinami,“ opisuje škandalóznym spôsobom minulotýždňové udalosti v Lyone autorka Katarína Jakubjaková v článku s podobne poburujúcim názvom „Zabitie militanta otriaslo Francúzmi“.

Jakubjaková asi nevie, že vo francúzštine má výraz „le militant“ úplne inú konotáciu ako v slovenčine a je to výraz pre „podporovateľa politickej frakcie“, nie „ozbrojeného jedinca“. Autorka však o mladíkovi píše, akoby bol členom nejakej francúzskej odnože SA.

O zavraždení Quentina Deranquea písal pred týždňom aj portál Christianitas.sk v osobitnej aktualite.

SME uvádza, že sa Deranque zúčastnil na proteste proti konferencii krajne ľavicovej europoslankyne Rimy Hassanovej na univerzite v Lyone. Protest organizovalo protiimigračné ženské združenie Némésis a iba 23-ročný Quentin tam bol, aby mladé ženy chránil. „K násilným stretom medzi dvoma radikálnymi skupinami v Lyone naozaj došlo,“ píše Jakubjaková, akoby boli protestujúce dievčatá nejakí skinhedi s bejzbalovými palicami. Quentina a ďalších dvoch chlapcov, ktorí ženy chránili, ďalej označuje za „ultrapravicových militantov“, ktorí „stáli proti oveľa väčšej skupine členov Mladej gardy“.

„Lyonský prokurátor Thierry Dran uviedol, že Deranque bol „zhodený na zem a bitý najmenej šiestimi osobami,“ uvádza sa v článku. Autorka sa ďalej pokúša dávať ultraľavicové a „ultrapravicové“ násilie na jednu úroveň. Jej opis „ultrapravicového militanta“ Quentina Deranquea však značne kríva už o pár riadkov nižšie, keď o ňom sama uvádza nasledovné:

„Quentina Deranquea jeho blízki opisovali ako zbožného, bezproblémového a pracovitého študenta dátovej vedy a milovníka filozofie. Len pred pár rokmi konvertoval na kresťanstvo a navštevoval tradicionalistický kostol.“

No, hotový terorista. Aby však jeho profil nevyznel až príliš pozitívne, Jakubjakovej sa predsa len podarilo „objaviť“ mladíkovo prepojenie na zakázané temné kruhy. Uvádza:

„Deranque sa zúčastňoval aj na konferenciách hnutia Academia Christiana v Lyone… (to je pritom) miestom stretávania radikálnych krajne pravicových prúdov, podporuje remigráciu a bojový tréning, na jej zozname odporúčanej literatúry sa nachádzajú viacerí antisemitskí autori.“

Tak antisemitskí autori? Každý, kto pozná trochu francúzske reálie, vie, že tamojšia židovská komunita sa najviac desí násilných islamistických prisťahovalcov. Autorka sa naváža aj do dievčenskej skupiny, ktorú mladý muž bránil:

„Aktivistky Némésis sú mladé ženy, ktorých doktrína tvrdí, že cudzinci neeurópskeho pôvodu, najmä Severoafričania, migranti z Afriky a moslimovia všeobecne sú hlavnými nepriateľmi práv žien, pretože sa údajne dopúšťajú veľkého počtu znásilnení a sexuálnych útokov.“

Tak údajne? A čo takto „grooming gangs“ v Británii? Či o tom majú v denníku SME zakázané písať? Podľa vyhľadávania neexistuje na ich portáli ani jediný článok (!), kde by bola táto fráza spomenutá.

„Tak ako všetci identitári, aj ony sa domnievajú, že francúzska identita má etnický charakter, teda je biela a kresťanská, a požadujú remigráciu cudzincov,“ čítame o Némésis ďalej.

Aký iný charakter má francúzska, slovenská, talianska, japonská identita, ak nie etnický? To sa naozaj ideme tváriť, že každý Ind, ktorý prišiel do Trnavy na pol roka, je rodený „Trnafčan“ ako poslanec Matovič?

Čerešničku na torte dodáva Jakubjaková v citácii francúzskeho zdroja, v ktorom sa sťažuje, že „militanti ultrapravice a ultraľavice“ (opäť pripomínam, že slovo „militant“ má vo francúzštine úplne inú konotáciu) sa navzájom snažia „dehumanizovať“. A nie je to práve denník SME, kto pravidelne dehumanizuje svojich oponentov? Dezoláti, kvičiace svine a ktovie čo ešte? Kto doslova vyzýval na „dehumanizáciu“ voličov Smeru – až sa to napokon obrátilo proti samému autorovi výroku?

SME je hlasnou trúbou slovenských progresívcov. To chcú „kresťania v politike“ naozaj podporovať túto agresívnu anti-klerikálnu frakciu? Pre ktorú je každá pronárodne a prokresťansky orientovaná osoba „ultrapravicovým militantom“? Rok pred voľbami by sa už niektorí politickí predstavitelia Slovenska mohli zobudiť do reality.

Matej Gavlák

Zdroj: SME, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube GB News

PDF (formát pre tlač)