Degenerácia v priamom prenose: Počas pohrebu v katolíckom kostole odzneli budhistické modlitby

2. septembra 2026   Cirkev   Cirkevná kríza

Dvaja budhistickí mnísi spievali mantru z ambóny katolíckeho kostola počas pohrebu budhistickej ženy, ktorý sa konal 20. augusta v meste Como na severe Talianska. Farár sa na obrade zúčastnil oblečený v albe a štóle a počas svojho príhovoru vyhlásil, že zosnulá zakončila svoje hľadanie Boha v „Budhovi, Osvietenom“. Po zverejnení prípadu diecéza Como objasnila, že spomienková slávnosť sa mala konať na inom mieste a že sa uskutočnila bez povolenia diecézneho ordinára.

Obrad sa konal v kostole San Martino v štvrti Rebbio a bol zvolaný po smrti 59-ročnej Marty Pezzatiovej 17. augusta. Pezzatiová, predsedníčka združenia Como Accoglie, bola v meste známa svojou činnosťou v prospech migrantov a ďalších ľudí v zraniteľnej situácii. Oznámenie zverejnené po jej smrti výslovne pozývalo na jej „pohreb“, ktorý sa mal konať ráno 20. augusta v katolíckom chráme.

Počas obradu vystúpili dvaja budhistickí mnísi, ktorí z ambóny recitovali mantru. Neskôr zverejnené videá zachytávajú aj farára kostola San Martino Giusta Della Valleho a ďalšieho kňaza oblečených v albe a štóle.

Jeden zo zúčastnených mníchov neskôr ponúkol odlišnú interpretáciu charakteru obradu. V rozhovore pre La Nuova Bussola Quotidiana uviedol, že „nešlo o svätú omšu ani o pohreb“, ale o pripomenutie si Pezzatiovej štedrosti, a tvrdil, že sa nekonala nijaká katolícka liturgia ani modlitba.

„Budha, Osvietený“

Della Valle venoval časť svojho príhovoru duchovnej ceste zosnulej. Predstavil ju ako kontemplatívnu ženu, „hľadajúcu Boha všetkými možnými cestami“, a vyhlásil, že toto hľadanie našla v „Budhovi, Osvietenom, ktorý už celé stáročia naďalej osvecuje cestu mnohých národov“.

Kňaz sa zmienil aj o rôznych predstavách o živote po smrti a hovoril o „znovuzrodení, obnovení, vzkriesení“, pričom následne pripomenul biblický obraz národov zhromaždených na svätom vrchu. Della Valle pripomenul aj Pezzatiovej činnosť v prospech migrantov, najmä počas krízy, ktorú Como zažilo v roku 2016. Kňaz, známy v meste svojou angažovanosťou v iniciatívach na prijímanie migrantov, s ňou v tejto oblasti spolupracoval.

Vzťah medzi nimi podľa jedného z prítomných budhistických mníchov vysvetľuje, prečo bol na rozlúčku vybraný práve kostol San Martino. Pezzatiová sa v Come dlhé roky intenzívne venovala sociálnej činnosti prostredníctvom združenia, ktorému predsedala.

Diecéza: „Kostol nie je neutrálnym ani viacúčelovým priestorom“

Diecéza na nasledujúci deň zverejnila obsiahle stanovisko o „správnom slávení pohrebného obradu“.

Piani na začiatku vyjadruje úctu k smútku rodiny a priateľov a vyhýba sa hodnoteniu duchovnej cesty či sociálnej činnosti Pezzatiovej. Následne však stanovuje jasné rozlíšenie v liturgickej oblasti. „Liturgia je vyjadrením viery Cirkvi a nie súborom navzájom nerozlíšených gest,“ uvádza sa v stanovisku. Diecéza zároveň pripomína, že pohrebný obrad musí jasne zachovávať ohlasovanie Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a „nemožno ho zamieňať s obradmi alebo symbolmi vlastnými iným náboženským tradíciám“.

Piani navyše pripomína ustanovenie niekdajšieho biskupa Coma Alessandra Maggioliniho: „Pre svoje zasvätenie a svoju funkciu nie je kostol neutrálnym ani viacúčelovým priestorom, ale miestom, ktorého identitu treba chrániť a rešpektovať.“

Obrad nemal povolenie ordinára

Na základe týchto zásad sa Úrad pre liturgiu priamo zaoberá tým, čo sa odohralo v kostole San Martino. Diecéza uvádza, že „bolo potrebné uskutočniť túto spomienkovú slávnosť na inom mieste“, a odmieta miešanie prvkov typických pre občianske alebo medzináboženské spomienkové obrady s prvkami liturgickej modlitby. Stanovisko dodáva, že k udalosti došlo bez konzultácie s príslušnou autoritou a bez povolenia diecézneho ordinára.

Toto objasnenie má osobitný význam, pretože sa neobmedzuje iba na stanovenie všeobecných zásad medzináboženského dialógu, ale potvrdzuje, že rozhodnutie usporiadať tento obrad v kostole a za uvedených podmienok predtým nedostalo súhlas diecéznej autority.

Pripomenutie kňazom a diakonom

Po konkrétnej reakcii na prípad v Rebbiu sa Úrad pre liturgiu obracia s pripomenutím na celú diecézu. Piani žiada všetkých, ktorí sa podieľajú na liturgii, „počnúc kňazmi a diakonmi“, aby pohrebné obrady slávili pozorne a v súlade s ustanoveniami liturgických kníh.

Stanovisko požaduje, aby sa vždy vychádzalo z praenotanda – noriem a pokynov, ktoré v liturgických knihách predchádzajú jednotlivým obradom, a z osobitných ustanovení, ktoré pre diecézu vyhlásil jej súčasný biskup, kardinál Oscar Cantoni. Zároveň pripomína, že ak vzniknú pochybné prípady, osoby zodpovedné za slávenie sa majú poradiť s diecéznymi autoritami, a kňazom i pastoračným pracovníkom ponúka osobitnú formáciu týkajúcu sa pohrebných obradov.

„Správne slávenie kresťanského pohrebu,“ uzatvára Piani parafrázou pohrebného rituálu, „prináša útechu viery, poskytuje úľavu veriacemu kresťanovi a nezraňuje človeka, ktorý smúti.“

Vyjadrenie diecézy Como prichádza desať dní po obrade, počas ktorého mohli dvaja budhistickí mnísi v katolíckom kostole a bez povolenia ordinára spievať z ambóny mantru, zatiaľ čo farár chválil Budhu ako „Osvieteného“.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície nie je chrám neutrálnou spoločenskou sálou, ktorú možno podľa okolností prispôsobiť ľubovoľnému náboženskému obradu. Je to Bohu zasvätený priestor určený predovšetkým na katolícku bohoslužbu, modlitbu a vysluhovanie sviatostí. Osobitný význam má aj ambóna, miesto určené na ohlasovanie Božieho slova. Budhistická mantra prednášaná práve odtiaľ preto nie je iba prejavom zdvorilosti voči zosnulej iného vierovyznania, ale problematickým stieraním hranice medzi katolíckou vierou a iným náboženským kultom.

Ešte vážnejšie vyznievajú slová katolíckeho kňaza o „Budhovi, Osvietenom“, ktorý údajne „osvecuje cestu mnohých národov“. Katolícka viera môže uznať prvky pravdy či prirodzenej múdrosti prítomné v iných náboženských tradíciách, nemôže však relativizovať jedinečné postavenie Ježiša Krista. Pre kresťana je Kristus „cesta, pravda a život“ a práve v Ňom dostáva kresťanské učenie o smrti, súde a vzkriesení svoj zmysel. Klásť vedľa seba znovuzrodenie, regeneráciu a vzkriesenie bez jasného rozlíšenia môže preto namiesto dialógu vytvárať náboženský zmätok.

Reakciu diecézy Como preto možno privítať ako potrebné pripomenutie hraníc, ktoré mali byť rešpektované už pred samotným obradom. Medzináboženská úcta totiž nevyžaduje náboženský synkretizmus. Katolík môže prejaviť úctu budhistovi, židovi, moslimovi či protestantovi bez toho, aby ich náboženské obrady začleňoval do priestoru katolíckej liturgie. Skutočný dialóg predpokladá, že každá strana vie, čomu verí, a rešpektuje identitu druhej. Ak sa vlastná katolícka identita začne rozpúšťať v neurčitom náboženskom univerzalizme, prestáva ísť o dialóg a začína ísť o rezignáciu na vlastné presvedčenie.

A človeku napokon napadne trochu ironická otázka: Kam až môže zájsť „synodálne vanutie“, keď v mene otvorenosti prekračuje hranice, ktoré by často rešpektovali aj príslušníci iných náboženstiev?

Sotva si možno predstaviť, žeby luteránsky pastor bez rozpakov premenil kazateľnicu svojho chrámu na miesto budhistického kultu, alebo žeby židovská obec pozvala budhistických mníchov prednášať mantry zo svojej bimah. Možno teda problémom nie je nedostatok otvorenosti, ale strata zdravého rozlišovania: úcta k inému náboženstvu predsa neznamená, že človek musí prestať brať vážne svoje vlastné.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)