Francúzskom už niekoľko dní otriasa zavraždenie pravicového aktivistu a tradičného katolíka Quentina Deranguea ľavicovými extrémistami

17. februára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Situácia vo Francúzsku ešte nie je na tom bode ako v Španielsku roku 1936, ale zavraždenie mladého pravicového a katolíckeho aktivistu Quentina Deranguea, ktoré sa odohralo minulý týždeň v Lyone, by sa za určitých okolností, pokiaľ sa budú podobné scenáre opakovať (čo je viac ako pravdepodobné) mohlo stať podobnou rozbuškou, ako smrť Calva Sotela. Stačí, ak to bude ona povestná posledná kvapka v demoliberálnom pohári.

Čo sa v skratke stalo? Minulý týždeň vo štvrtok sa konala v univerzitnom Lyonskom inštitúte politických štúdií konferencia ľavicovej poslankyne Európskeho parlamentu Rimy Hassanovej. Pred budovou protestovala skupina identitársky orientovaných žien, ktoré bývajú v médiách označované ako „nacionalistické feministky“ a sú združené do organizácie s názvom Némésis. Ich častým cieľom je poukazovanie na násilie páchané voči francúzskym ženám, zo strany prisťahovalcov a moslimov.

Pred budovou skupina rozvinula transparent s nápisom: „Islamo-ľavičiari, preč z našich univerzít!“ a čoskoro bola napadnutá ľavicovou úderkou. Ľavičiari, ktorí majú plné ústa demokracie a tolerancie, nezniesli, že sa niekto opovážil pred budovou, kde prednášala ich ľavicová hviezda rozvinúť transparent. A preto začali viesť s členkami Némésis „dialóg“. Ten spočíval okrem iného v tom, že jeden z ľavičiarov zvalil 19-ročnú členku Némésis na zem a tam ju škrtil.

Quentin Derangue bol na mieste konfliktu spolu so svojimi priateľmi a inými pravicovými aktivistami, pričom sa snažili členky hnutia Némésis brániť pred útokmi ľavičiarov.

Po ukončení protestov sa Quentin spolu so svojím kamarátom vracal domov a bol napadnutý šiestimi zamaskovanými ľavicovými extrémistami, ktorí ho opakovane bili (aj oceľovými tyčami) a kopali, pričom mu spôsobili zranenia, ktorým po privolaní sanitky a prevezení do nemocnice podľahol.

Reakcia na túto vraždu (alebo násilie, ktorého následkom bolo zabitie, podľa toho ako bude čin kvalifikovať obžaloba), prišla na politickej scéne aj v médiách okamžite. Pravicové spektrum Quentinovu smrť jednoznačne odsúdilo a v súvislosti s ňou poukázalo na vzmáhajúce sa ľavicové extrémistické násilie, ktoré je demoliberálnym režimom tolerované, prípadne otvorene podporované v rámci tzv. „boja proti fašizmu“.

Ľavicové a liberálne médiá (vrátane takto orientovaných katolíckych médií) začali situáciu zahmlievať v štýle: odsúďme násilie ako také, veď sa deje všade a na všetkých stranách, ignorujúc pritom kauzalitu násilia, ktorá sa v drvivej väčšine začína v ľavicovom, imigrantskom a moslimskom tábore, pričom zo strany pravicových organizácií ide len o obranársku reakciu, často zúfalého charakteru.

Je zaujímavé, že o tejto fémovej vražde vôbec nereferujú slovenské mainstreamové médiá, ani ich zahraničné spriatelené súdružské portály. Reagovali by tak aj vtedy, ak by bol zabitý niekto ako Floyd? Pamätáte sa na ten maratón mediálnej hystérie?

Kto bol Quentin Derangue? Predovšetkým to bol mladý, 23-ročný konvertita na katolícku vieru, ktorý sa jednoznačne profiloval ako tradičný katolík. Navštevoval pravidelne tradičné omše Kňazského bratstva svätého Petra (FSSP), ako aj katolícku integralistickú a identitársku organizáciu Academia Christiana, ktorú v roku 2013 založil Julien Langell, spoluzakladateľ pravicovej a národno-konzervatívnej organizácie Génération identitaire. Quentin sa tiež podieľal na činnosti Útulku svätého Martina, katolíckeho sociálneho zariadenia, ktoré poskytuje pomoc a jedlo pre chudobných.

Predstavitelia známej organizácie Action francaise, dedičky politického odkazu francúzskeho spisovateľa, politika a filozofa Charlesa Maurrasa, uviedli, že Quentin bol aj členom ich hnutia.

Netreba snáď ani dodávať, že demoliberálne režimové médiá okamžite začali označovať Quentina, podobne ako Charlieho Kirka, za fašistu alebo neofašistu. Lenže situácia je natoľko očividná a fakty hrajú natoľko v neprospech ľavicových extrémistov, ktorých výčiny majú už plné zuby tak v USA, ako aj v Nemecku či Maďarsku, že francúzska politická trieda radšej ticho šúcha svojimi liberálnymi nohami a hodiac celú atmosféru na hlavu ľavicovej strany La France Insoumise (LFI), ktorá pravidelne burcuje do násilných akcií, vraždu rezolútne odsudzuje.

Tak Emmanuel Macron, ako aj najväčšia ľavicová odborová federácia, tak minister vnútra Nunez, ako aj bývalý minister vnútra Darmanin a v závese za nimi peletón stredopravých, stredoľavých, či dokonca pravo-ľavých politikov, odsúdili vraždu podľa rovnakého scenára, aký prebieha už celé desaťročia pri atentátoch a útokoch ľavicových extrémistov, moslimov a imigrantov. Všetci sa čudujú, ako sa to mohlo stať, hovoria, že sú šokovaní a že sa musia občania zjednotiť a spoločne bojovať proti násiliu. No a potom liberálni politici, keď opadne prvá vlna rozhorčenia, ďalej násilníkom nerušene tvoria tie najlepšie podmienky na recidívu…

Vrchol komiky predviedol bývalý minister vnútra, Gerald Darmanin, ktorý pred piatimi rokmi zakázal pravicovú organizáciu Génération identitaire, ktorej odnož Academia Christiana Quentin podporoval. Teraz Darmanin s výrazom poručíka Duba, ktorý vedel všetko už dávno predtým, zahlásil: „Je jasné, že ho zabila krajná ľavica.“ Otázka znie: Koľko tých extrémne ľavicových organizácií zakázal podobne ako Génération identitaire?

Darmanin bol ministrom vnútra do roku 2024 a mládežnícka ľavicová úderka Jeune Garde (Mladá garda – práve jej členovia sú podozrievaní z útoku na Quentina) spolupracujúca so stranou LFI, ktorej členkou je aj Hassanová, bola totiž zakázaná až po jeho odchode z funkcie. V marci 2025 vláda nariadila rozpustenie JG, avšak ako to už býva: zatiaľ čo pravicové organizácie sú okamžite po podobnom nariadení prenasledované, tak JG sa doteraz „nestihla“ rozpustiť a ešte minulý týždeň v stredu, deň pred vraždou, ľavicoví poslanci požadovali zrušenie jej rozpustenia.

A čo robí v tejto veci súčasný francúzsky minister vnútra? Zdá sa, že všetci ministri vnútra sa nakazili rovnakým politickým vírusom, pretože súčasný minister Laurent Nunez sa k incidentu vyjadril tiež slovami: „Je jasné, že za touto akciou je extrémna ľavica.“ Urobil niečo proti tomu, aby to tak nebolo?

Liberálna televízia France 24 tvrdí, že táto smrť je „zlomovým bodom“ v politike. Ako informuje denník Le Figaro, aj francúzska vláda jednoznačne tvrdí, že za vraždou stáli ultraľavicoví aktivisti. Redaktor Le Figaro uvádza, že v tejto tragédii Quentin „nebol militantom zabitým v pouličnej bitke, ale mučeníkom za slobodu prejavu“. Tú chce krajná ľavica podľa denníka nahradiť svojou „ohavnou mentalitou svorky“. Pravicový denník obviňuje krajne ľavicovú stranu LFI zo „živenia politického násilia, ktoré bolo jadrom tejto smrteľnej udalosti“.

Do prezidentských volieb vo Francúzsku zostáva 15 mesiacov. Zdá sa, že predvolebná kampaň bude horúca.

Branislav Michalka

Zdroj: Le Figaro, France 24, La Croix, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)