Cirkev nás pripomínaním smrti pripravuje na cestu do domu večnosti

22. februára 2026   Pokladnica viery

Nič nás nedokáže tak účinne odtrhnúť od sveta a od jeho príjemnosti a súčasne vzrušiť tú strašnú chvíľu, ktorá rozhoduje o celej večnosti, ako pohľad na zomrelého, odprevádzaného na miesto večného odpočinku. Vlastne na to myslí Cirkev, keď trikrát do roka nám číta Evanjelium o zomrelých, ktorých Pán Ježiš vzkriesil. Keď nám Cirkev pripomína smrť, chce nás pripraviť na cestu do domu večnosti.

Raz nám ukazuje dvanásťročné dievča, jedinú dcéru bohatých rodičov, ktorú smrť vzala, pričom nepamätala na plač osamelých rodičov. V druhom prípade smrť vzala mládenca v dvadsiatom piatom roku života a tiež nezohľadnila, že on bol jedinou útechou a oporou ovdovenej matky. Nakoniec v treťom prípade hovorí Evanjelium o smrti Lazára, ktorý svojim sestrám, Marte a Márii Magdaléne, nahrádzal otca.

Zdalo by sa, že kosa smrti mala ušetriť aspoň mladého Lazára. Ale nie, lebo viac-menej v štyridsiatom roku života ho ona vohnala do hrobu a vydala za pastvu červíkom. Ježiš Kristus musel teda urobiť tri zázraky, aby navrátil týchto zomrelých k životu.

Otvorme teda oči, bratia – pozerajme, ako pomíňa život, už zavčasu sa odtrhávajme od sveta, skôr, ako to za nás urobí neúprosná smrť.

Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

PDF (formát pre tlač)