Vatikán umlčal progresívnych argentínskych biskupov: Veriaci môžu prijímať na kolenách aj do úst

22. mája 2026   Aktuality   Eucharistia

Mnohí katolíci vnímajú kľačanie a prijímanie do úst ako prejav hlbokej úcty a adorácie voči reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii.

Koniec modernistickému šikanovaniu veriacich?

Svätá stolica potvrdila práva katolíckych veriacich pri prijímaní svätého prijímania. Nikomu podľa nej nemožno odmietnuť Eucharistiu, ak ju chce prijať po kľačiačky alebo do úst. Vyplýva to zo správ o zásahu Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí, informuje portál Religion en Libertad.

V Argentíne v poslednom období došlo k viacerým incidentom, pri ktorých boli veriaci napomínaní alebo dokonca vylúčení zo svätého prijímania preto, že si želali zachovať túto tradičnú formu prijímania. Mimoriadne známym sa stal prípad v diecéze Mendoza. Marcelo Colombo, arcibiskup a predseda Argentínskej biskupskej konferencie (CEA), tam vyhlásil, že „v Argentíne sa Eucharistia prijíma postojačky“. V bazilike San Francisco mal jeden františkán napomínať veriacich, ktorí sa pokúšali pokľaknúť. V jednom prípade bolo vraj konkrétnej osobe odmietané sväté prijímanie dovtedy, kým nesúhlasila, že ho prijme postojačky a na ruku. Podobné smernice existovali aj v diecéze San Luis pod vedením biskupa Gabriela Barbu, ktorý osobitne podporoval prijímanie na ruku napriek dlhej tradícii eucharistickej úcty v tejto diecéze za jeho predchodcu Juana Rodolfa Laiseho, známeho obhajcu prijímania do úst.

Inštrukcia Redemptionis sacramentum z roku 2004, vydaná vtedajšou Kongregáciou pre Boží kult (dnes dikastérium), jednoznačne uvádza: každý veriaci má vždy právo prijať sväté prijímanie do úst. Nie je dovolené odmietnuť sväté prijímanie veriacemu iba preto, že ho chce prijať po kľačiačky alebo postojačky.

Argentínsky prípad znovu otvoril zásadnú otázku: Kam až môžu zájsť biskupské konferencie a miestne cirkvi pri formovaní liturgickej praxe, ak sa dostávajú do konfliktu s univerzálnymi právami veriacich v Cirkvi? Hoci mnohé diecézy podporujú prijímanie na ruku ako bežnú formu, tradičný spôsob prijímania zostáva právne chránený a nemožno ho zakazovať ani diskriminovať.

Vatikán svojím postojom opätovne jasne ukázal, že pastoračné preferencie nemôžu byť dôvodom na obmedzovanie uznaných práv veriacich pri účasti na ústrednej slávnosti katolíckej liturgie.

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície bolo prijímanie Eucharistie po kľačiačky a do úst po stáročia považované za prirodzený prejav hlbokej úcty voči reálnej prítomnosti Ježiša Krista v Najsvätejšej Sviatosti oltárnej. Tradiční katolícki autori upozorňovali, že Eucharistia nie je obyčajný symbol alebo spomienka, ale samotný Kristus – pravý Boh a pravý človek. Práve preto sa v latinskej Cirkvi postupne vyvinuli gestá adorácie, pokľaknutia a prijímania do úst, ktoré mali zdôrazniť posvätnosť sviatosti a zabrániť banalizácii kontaktu s Eucharistiou. Obrancovia tradičnej praxe zároveň pripomínajú, že mnoho svätcov, mystikov a mučeníkov prejavovalo voči Eucharistii mimoriadnu úctu a bázeň, ktorú považovali za neoddeliteľnú súčasť katolíckej viery.

Tradičné katolícke kruhy preto často kritizujú situácie, keď sú veriaci za prijímanie po kľačiačky alebo do úst verejne napomínaní či diskriminovaní. Podľa ich názoru tým vzniká nebezpečenstvo, že sa z Eucharistie začne vytrácať vedomie posvätnosti a adorácie.

Konzervatívni teológovia zároveň pripomínajú, že Cirkev nikdy právne nezrušila možnosť prijímať do úst a že prijímanie na ruku bolo zavedené ako dovolená výnimka, nie ako povinná forma. Z pohľadu katolíckej tradície preto nemožno veriacich trestať zato, že chcú zachovať starobylý spôsob prijímania, ktorý bol po stáročia normou latinskej Cirkvi a ktorý mnohí dodnes považujú za viditeľný výraz úcty voči Kristovi v Eucharistii.

Stigmatizácia veriacich, ktorí chcú prijímať po kľačiačky a do úst vedie k rozkolu

Časť tradične orientovaných katolíkov vždy videla za rastúcou stigmatizáciou veriacich, ktorí chcú prijímať po kľačiačky alebo do úst, širší ideologický konflikt vnútri Cirkvi, ktorý sa výrazne prehĺbil po vydaní dokumentu Traditionis custodes namiereného proti sláveniu tradičného rímskeho rítu.

Podľa konzervatívnych kruhov vytvorila atmosféra okolo obmedzovania tradičnej liturgie dojem, že všetko „predkoncilové“ alebo tradičné je podozrivé, spiatočnícke či neželané. Niektorí progresívni a modernisticky orientovaní biskupi najmä v Argentíne, úzko spojení s pontifikátom pápeža Františka potom podľa kritikov začali vnímať tradičných katolíkov nie ako legitímnu súčasť Cirkvi, ale ako problém, ktorý treba postupne marginalizovať.

Tradiční katolíci zároveň upozorňujú, že podobný prístup vytvára v Cirkvi dvojaký meter: zatiaľ čo rôzne experimenty v liturgii či teológii bývajú tolerované, veriaci prejavujúci väčšiu eucharistickú úctu sú neraz označovaní za „neposlušných“ alebo „rigidných“. Kritici tiež tvrdia, že tlak proti tradičným formám zbožnosti neviedol a ani nevedie k jednote, ale naopak prináša so sebou ďalšie prehlbovanie napätia medzi konzervatívnym a progresívnym krídlom Cirkvi.

Branislav Krasnovský

Zdroj: kath.net, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com

PDF (formát pre tlač)