Jezuiti v rodisku svojho patróna, svätého Františka Xaverského, usporiadali kongres jogy s obrazmi Budhu a Krišnu

22. mája 2026   Cirkev Spoločnosť   Cirkevná kríza

Patrón obracal na katolícku vieru, následníci sa venujú joge a orientálnym náboženstvám. Pokiaľ sa ako James Martin SJ nevenujú ešte radšej LGBT. Taká je realita súčasných jezuitov. Najnovšie navyše priamo v rodisku svätca, ktorého cieľom bolo zachrániť duše ázijských pohanov pred bludmi a zatratením, a teda aj od jogy.

Od 1. do 3. mája 2026 sa na zámku Javier v regióne Navarra v Španielsku konal XII. iberský kongres jogy. Historická budova, rodisko svätého Františka Xaverského a objekt spravovaný jezuitmi, hostila viac než 250 účastníkov zo Španielska a Portugalska. Podujatie organizovala španielska federácia Satsanga Yoga Federation (FEYS). Informoval o tom katolícky spravodajský portál Sign of the Cross.

https://www.kath.net/news/90371

Zámok Javier je významným katolíckym pútnickým miestom úzko spojeným so životom svätého Františka Xaverského. Jezuita a spoluzakladateľ jezuitov sa tam narodil v roku 1506. Dnes objekt slúži ako svätyňa a tiež ako centrum exercícií a duchovných aktivít.

Pod heslom „Joga, vzývanie pokoja“ ponúkal kongres workshopy, jogové cvičenia, meditácie, koncerty mantier a prednášky o východných a New Age spiritualitách. Organizátori zdôrazňovali ciele ako „jednota v rozmanitosti“ a podporu pokoja prostredníctvom jogy a meditácie. Zakladateľ FEYS, Soma Satrustegi, vysvetlil výber miesta ako zámerný: zámok vraj predstavuje ideálny rámec pre stretnutie, ktoré chce prekonať hranice a tradície.

Podľa správ fotografie šírené organizátormi zobrazovali účastníkov vrátane budhistického mnícha pri meditácii pred vyobrazeniami Ježiša Krista, ktoré boli umiestnené vedľa obrazov Budhu a Krišnu. Krišna je považovaný za jedno z hlavných božstiev hinduistického panteónu.

Podujatie vyvolalo kritiku. Luis Santamaría del Río z Iberoamerickej siete pre štúdium siekt zdôraznil jednoznačne duchovný a nekresťanský charakter kongresu. Takéto praktiky podľa neho nemožno chápať iba ako telesné alebo kultúrne aktivity. Správa zároveň poukazuje na širší jav: podobné jogové a New Age podujatia sa v poslednom období čoraz častejšie konajú v katolíckych zariadeniach v Španielsku, vrátane maristických kláštorov, františkánskych svätýň a karmelitánskych centier.

Kongres sa uskutočnil v období pokračujúceho úpadku katolíckeho života v Španielsku. Mnohé rehoľné spoločenstvá zatvárajú pre starnutie členov a nedostatok nových povolaní kláštory a konventy – odhady hovoria o ôsmich až desiatich zatvoreniach mesačne.

Z pohľadu katolíckej tradície predstavuje miešanie kresťanských symbolov s hinduistickými a budhistickými náboženskými prvkami vážny problém náboženského synkretizmu. Katolícka Cirkev vždy učila, že Ježiš Kristus nie je jednou z mnohých ciest k duchovnosti, ale jediným Spasiteľom sveta. Umiestnenie obrazov Krista vedľa Budhu a Krišnu počas spoločných meditačných úkonov môže v očiach veriacich vytvárať dojem, že všetky náboženstvá sú rovnocennými cestami k Bohu.

Katolícki autori preto upozorňujú, že podobné podujatia oslabujú misionárske chápanie kresťanstva, za ktoré bojovali a trpeli svätci ako napríklad aj František Xaverský, ktorý práve v Ázii obracal pohanov na kresťanskú vieru, a nie naopak.

Katolícka asketická a mystická tradícia zároveň zdôrazňuje, že kresťanská modlitba nie je technikou „vyprázdnenia vedomia“ ani hľadaním neosobnej kozmickej energie, ale osobným vzťahom človeka s Bohom. Už viaceré vatikánske dokumenty v minulosti varovali pred nekritickým preberaním prvkov východných spiritualít a New Age ideológií do kresťanského prostredia.

Kritici podobných kongresov preto tvrdia, že organizovanie jogových a synkretických podujatí v katolíckych svätyniach a kláštoroch neprináša duchovnú obnovu, ale skôr ďalšie rozmazávanie hraníc katolíckej identity v období, keď Cirkev v západnej Európe zápasí s krízou viery, úbytkom povolaní a zatváraním kláštorov.

Na záver mi dovoľte trochu cynicky podotknúť, čo iné možno očakávať od miestnych progresívcov? V prostredí modernistických jezuitov už podobné experimenty vlastne ani neprekvapujú.

Modernistické táraniny a neurčitá globálna spiritualita, ktorá sa sústreďuje na načúvanie a sprevádzanie, sa už stala v modernistických jezuitských kruhoch normou. Od modernistických jezuitov už neočakávam nič iné, len aspekty neurčitej globálnej spirituality, ktorá je v rozpore s prejavmi klasickej katolíckej identity. Takže spojenie Krista, Budhu, jogy a New Age symboliky je iba ďalším symptómom tejto krízy.

Osobne som však rád, že tam aspoň nepozvali „tiež jezuitu“ – Marka Rupnika, ktorý sa v minulosti zviditeľnil svojím kontroverzným správaním k ženám a rehoľníčkam. To by bol asi aj pre vyšportované jogínky príliš silný zážitok.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Kathnet, sprievodný obrazový ilustračný materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)