7 bohatých katolíkov, ktorí vložili svoj majetok do služby viere a jeden väzeň svedomia navyše (1. časť)

Jakub Tužinský
29. mája 2026   7 divov kresťanstva

Bohatstvo nie je hriech. Napokon, aj v evanjeliu stretávame ľudí, ktorí mali peniaze a pritom dokázali rozpoznať Krista: Zacheja, ktorý po obrátení vracal a rozdával; Jozefa z Arimatey, ktorý poskytol svoj nový hrob pre telo ukrižovaného Pána. A predsa sa Kristove slová nedajú zjemniť: „Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ (Mt 19,24)

Problémom majetku nie je iba to, že zvádza k drahým autám, luxusným domom či márnivosti. Oveľa nebezpečnejšie je, že bohatému človeku môže začať našepkávať: nepotrebuješ nikoho. Dokážeš si zabezpečiť zdravie, vplyv, úspech, dobré meno, budúcnosť svojich detí a napokon aj pohodlné svedomie. Stačí občas prispieť na čosi pekné a zvyšok života môže zostať tvoj.

Nasledujúce príbehy nie sú dôkazom, že majetok je neškodný. Práve naopak. Ukazujú, že čím viac človek dostal, tým vážnejšie raz zaznie otázka: Čomu to všetko slúžilo?

Nie všetci z týchto ľudí sú svätci či kandidáti oltára. Pri žijúcich osobnostiach ešte nemáme istotu o ich vnútornom živote. Možno však poctivo pomenovať skutky, ktoré verejne spojili s katolíckou vierou: školy, apoštoláty, ochranu života a rodiny, kresťanské podnikanie či úsilie priniesť vieru do verejného priestoru.

1. Svätá Katharine Drexelová: Keď dedičstvo prestane byť výsadou

Katharine Drexelová sa narodila v roku 1858 do jednej z najbohatších rodín vo Filadelfii. Jej otec, Francis Anthony Drexel, bol bankár a jeho dcéry zdedili majetok, ktorý im mohol zabezpečiť život v kruhoch americkej elity.

Katharine však už od mladosti videla popri pohodlí svojho sveta aj biedu tých, ktorým americká spoločnosť neprisudzovala rovnakú dôstojnosť: pôvodných obyvateľov a Afroameričanov. V čase, keď bolo rasové rozdelenie v Spojených štátoch nielen spoločenským zvykom, ale na mnohých miestach aj prakticky presadzovaným systémom, pochopila, že pomoc týmto ľuďom nemôže byť iba príležitostnou dobročinnosťou.

Mohla zostať bohatou katolíckou dobrodinkou, ktorá posiela peniaze z bezpečia vlastného domu. Urobila čosi náročnejšie. Vstúpila do rehoľného života a založila Sestry Najsvätejšej sviatosti, ktorých služba smerovala práve k zanedbávaným komunitám. Počas života otvorila, personálne zabezpečila alebo priamo podporovala takmer šesťdesiat škôl a misií. V roku 1925 založila Xavier University of Louisiana, dodnes jedinú historicky afroamerickú katolícku univerzitu v Spojených štátoch.

Na jej príbehu je podstatné, že peniaze nepoužila iba ako náplasť na nespravodlivosť. Použila ich na dielo, ktoré dávalo ľuďom vieru, vzdelanie a dôstojnosť. Počas života venovala na apoštolské a charitatívne diela viac než dvanásť miliónov dolárov, čo bola v jej dobe ohromujúca suma.

V roku 2000 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätú. Pri nej preto nemusíme hádať, či bohatá katolíčka konala iba z filantropického vkusu alebo z lásky k Bohu. Cirkev v jej živote rozpoznala svätosť.

Bohatstvo, ktoré jej mohlo vytvoriť pohodlný svet oddelený od bolesti iných, sa v jej rukách stalo nástrojom Eucharistie, misie a katolíckej výchovy.

2. Tom Monaghan: Od pizzového impéria k Ave Márii

Tom Monaghan nezdedil bankársky majetok. Ako malý chlapec po smrti otca strávil časť detstva v katolíckom sirotinci vedenom feliciánkami. Neskôr si s bratom požičal peniaze na malú pizzeriu v Michigane. Z nej vyrástla značka Domino’s Pizza a z Monaghana jeden z najznámejších amerických podnikateľov svojej generácie.

Úspech si istý čas vychutnával spôsobom, ktorý je pre úspešných mužov veľmi lákavý: luxusné domy, športové autá, zbierky, súkromné lietadlo aj vlastníctvo baseballového klubu Detroit Tigers. Životopis jeho neskoršieho diela, Ave Maria University, opisuje túto cestu ako prechod od podnikateľského úspechu a luxusu ku katolíckej filantropii a obnove katolíckeho vysokoškolského vzdelávania.

Monaghan neskôr spájal obrat svojho života s čítaním C. S. Lewisa o pýche. Pochopil, že človek môže stále viac vlastniť, a pritom stále menej patriť Bohu. Po predaji Domino’s za približne miliardu dolárov vyhlásil, že po zabezpečení rodiny chce zvyšok svojho života a zdrojov venovať Cirkvi. Vtedy vyslovil aj vetu, ktorá výstižne zhŕňa smerovanie jeho ďalšieho života: „Chcem zomrieť bez peňazí.“

Najviditeľnejším z jeho diel sa stala Ave Maria University na Floride, univerzita hlásiaca sa k vernosti učeniu Cirkvi. Už predtým založil Legatus, medzinárodné spoločenstvo katolíckych podnikateľov, výkonných riaditeľov a ich manželiek, ktorých cieľom je študovať, žiť a šíriť katolícku vieru aj vo svete podnikania.

Monaghanova služba sa však neobmedzila iba na školy. V roku 1996 stál pri vzniku Ave Maria Radio, katolíckeho rozhlasového apoštolátu, ktorý sa postupne rozšíril ďaleko za hranice pôvodného michiganského vysielania. V rozhovore pre Lansingskú diecézu sám uviedol, že rádio dnes poskytuje katolícky obsah stovkám staníc v Spojených štátoch. Podporoval tiež katolícke právnické vzdelávanie a iniciatívy spojené s ochranou nenarodeného života.

Človek s toľkými skúsenosťami vie, čo znamená obrovský finančný úspech a aké pokušenie sa v ňom skrýva. Človek, ktorý poznal luxus, prestíž aj moc veľkého majetku, dospel k presvedčeniu, že jeho najväčším dielom nemá byť pizza, baseballový klub ani vlastné pohodlie, ale budovanie katolíckych inštitúcií.

Pre dnešných podnikateľov je jeho príbeh nepríjemný práve tým, že sa nedá vybaviť malým percentom zisku zaslaným na charitu. Monaghan sa pokúsil zmeniť smer, ktorým bude hovoriť celý jeho majetok.

Otázka teda neznie iba: Koľko som dal? Ale aj: Aký svet buduje to, čo som si ponechal?

3. Ctihodný Enrique Shaw: Továreň, v ktorej robotník nebol nákladom

Argentínčan Enrique Ernesto Shaw pochádzal zo zámožného prostredia, stal sa významným podnikateľom a pôsobil vo vedení sklárskej spoločnosti Cristalerías Rigolleau. Jeho svedectvo nespočíva v rozdávaní astronomického dedičstva, ale v pokuse preniknúť katolíckou vierou samotné podnikanie.

Bol manželom Cecilie Bungeovej a otcom deviatich detí. Pred vstupom do podnikateľského sveta slúžil v argentínskom námorníctve, kde počas dlhých období na mori organizoval katechézy pre námorníkov. Neskôr sa zapojil do Katolíckej akcie a do kresťanského rodinného hnutia. Vo svete práce sa snažil uskutočňovať princípy sociálnej náuky Cirkvi a založil argentínske združenie kresťanských podnikateľov.

Shaw nechápal firmu ako stroj, v ktorom sú ľudia položkami v tabuľke a kresťanská morálka sa začína až pri rozdeľovaní zisku. Sociálna náuka Cirkvi preňho znamenala, že aj rozhodnutia vedenia, pracovné vzťahy, dôstojnosť zamestnancov a zodpovednosť podnikateľa patria Bohu.

Najdojímavejší detail prišiel na konci jeho krátkeho života. Keď bol vážne chorý a potreboval transfúziu krvi, darovať ju prišli stovky pracovníkov jeho továrne. Shaw im pred smrťou poďakoval slovami, že teraz je s nimi spojený natoľko, že mu v žilách prúdi tá istá robotnícka krv.

Takéto gesto sa nedá kúpiť reklamným oddelením. Je svedectvom vzťahu, ktorý sa budoval dlhšie než jedna charitatívna kampaň.

Enrique Shaw zomrel na rakovinu v roku 1962. Cirkev uznala jeho hrdinské čnosti a 18. decembra 2025 pápež Lev XIV. schválil zázrak pripisovaný jeho príhovoru, čím otvoril cestu k jeho blahorečeniu.

Jeho príbeh je možno najdôležitejší pre katolíkov, ktorí zamestnávajú iných ľudí. Bohu sa neodovzdáva iba časť zisku po uzávierke. Bohu musí patriť aj spôsob, akým zisk vzniká.

4. Carl Karcher: Podnikateľ, ktorý deň začínal pri oltári

Aj príbeh Carla Karchera sa začal skromne. Spolu s manželkou Margaret si v roku 1941 požičali peniaze a kúpili vozík na predaj párkov v rožku v Los Angeles. Z malého podnikania postupne vyrástla sieť Carl’s Jr. s viac než tisícom prevádzok. Karcher sa stal bohatým a verejne známym podnikateľom.

Jeho život však nebol postavený iba na raste firmy. S manželkou vychovali dvanásť detí. Po jeho smrti katolícke médiá pripomínali, že bol oddaným praktizujúcim katolíkom, členom Maltézskeho rádu a podporovateľom katolíckych i pro-life diel. Pred odchodom do práce pravidelne chodieval na rannú svätú omšu v kostole svätého Bonifáca v Anaheime, ako uvádzal aj jeho nekrológ.

Nie každý katolícky podnikateľ je povolaný založiť univerzitu alebo rozdeliť celé dedičstvo. No každý je povolaný položiť si otázku, či peniaze, ktoré získava, nevytláčajú z jeho života oltár, manželstvo, deti a povinnosť verejne sa postaviť za dobro.

Karcherov príbeh ukazuje, že úspech nemusí automaticky znamenať opustenie jednoduchých návykov viery. Niekedy sa veľká skúška bohatého človeka nezačína pri mimoriadnom rozhodnutí, ale pri obyčajnom ráne: Kam ide skôr, než otvorí kanceláriu?

Majetok ako skúška vernosti

Svätá Katharine Drexelová, Tom Monaghan, Enrique Shaw aj Carl Karcher ukazujú štyri rozličné odpovede na tú istú otázku: Čo urobí katolík s bohatstvom, úspechom alebo mocou, ktorú dostal do rúk? Jeden vložil dedičstvo do misií, druhý budoval katolícke inštitúcie, tretí chcel, aby kresťanská bola samotná továreň a štvrtý niesol vieru v jednoduchom rytme liturgie a rodiny.

Ani jeden z týchto príbehov neruší Kristovo varovanie pred bohatstvom. Skôr ukazuje, že majetok sa môže stať skúškou vernosti: nie vtedy, keď sa človek zrieka všetkého naraz, ale už vo chvíli, keď sa rozhoduje, komu bude jeho úspech slúžiť.

(pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)