Taliansky biskup vyzýva veriacich k obracaniu moslimov na kresťanstvo, ako prejav lásky: Spasený možno byť len prostredníctvom Ježiša Krista

29. mája 2026   Aktuality

V pastierskom liste zverejnenom 24. mája vyzval biskup diecézy Ventimiglia-Sanremo Antonio Suetta katolíkov, aby evanjelizovali moslimských prisťahovalcov žijúcich na severe Talianska. Vysvetlil, že ohlasovanie Krista je „najvyšším a najkrajším skutkom lásky k blížnemu“.

Dokument nesie názov „Niet väčšej lásky ako táto“ a oznamuje začiatok osobitnej misijnej činnosti diecézy voči moslimským prisťahovalcom od pastoračného roka 2026 – 2027. Má sa uskutočňovať prostredníctvom katechetickej formácie, charitatívnej činnosti a verejného svedectva kresťanskej viery.

„Musíme brať vážne príkaz Ježiša Krista: Choďte teda a učte všetky národy“ – napísal biskup Suetta a dodal, že ohlasovanie Krista je „najvyšším a najkrajším skutkom lásky k blížnemu“.

Hierarcha sa odvolal na stretnutie svätého Františka z Assisi so sultánom Malikom al-Kamilom počas križiackych výprav v roku 1219. Zdôraznil, že Kristovi nasledovníci by nemali skrývať svoju vieru pred príslušníkmi iných náboženstiev, ale vydávať o nej svedectvo tak priamym hlásaním evanjelia, ako aj príkladom vlastného života.

„Pohostinnosť a svedectvo sú už začiatkom hlásania evanjelia,“ zdôraznil.

Biskup Ventimiglie-Sanrema pripomenul učenie Cirkvi, podľa ktorého spása pochádza jedine od Ježiša Krista:

„Cirkev samozrejme uznáva, že cesty Ducha nepoznajú hranice, a učí, že človek, ktorý žije v úplnej nevedomosti o Ježišovi, ale verne kráča pred Bohom podľa svojho svedomia, môže určitým spôsobom dosiahnuť spásu – hoci s veľkými ťažkosťami a bez akejkoľvek záruky. V každom prípade však možno byť spasený jedine prostredníctvom Ježiša Krista, pretože odkedy Boží Syn prebýval medzi nami a vykonal dielo vykúpenia, stal sa jedinou cestou k Otcovi,“ vysvetlil biskup Suetta.

V biskupovom liste sa nachádza aj vysvetlenie teologických rozdielov medzi kresťanstvom a islamom. Hierarcha zdôraznil kresťanskú vieru v Kristovo božstvo a v spásu výlučne skrze Neho.

„Sám Ježiš zjavil svoje božstvo, keď povedal: Ja som cesta, pravda a život (Jn 14,6). Pre moslima je toto vyhlásenie rovnocenné tvrdeniu, že Ježiš je Boh, pretože Pravda a Život patria medzi 99 Božích mien uvedených v Koráne,“ napísal duchovný.

„Korán síce odmieta myšlienku, žeby Boh mohol mať syna, no kontext sa týka polyteistickej predstavy plodenia potomstva, ktorú nemožno pripisovať Bohu. Nevzťahuje sa na zrodenie Slova, ktoré je večné a čisto duchovné, pretože Syn je samotným Božím Slovom. Podstatou kresťanskej viery preto nie je teoretická doktrína, ale Osoba: Ježiš Kristus,“ pokračoval biskup.

Pastiersky list biskupa Suettu je na pozadí súčasnej talianskej cirkvi niečím výnimočným, pretože jej vedenie býva považované za skôr ľavicovo orientované v otázkach migrácie a medzináboženských vzťahov. Stačí spomenúť napríklad predsedu Konferencie biskupov Talianska, kardinála Mattea Zuppiho.

Z pohľadu katolíckej tradície nemožno biskupovi Antoniovi Suettovi uprieť, že sa opiera o samotný Kristov príkaz: „Choďte teda a učte všetky národy“ (Mt 28,19). Po celé stáročia Cirkev považovala misijnú činnosť medzi nekresťanmi za jednu zo svojich základných úloh. Svätý František z Assisi sa počas piatej križiackej výpravy vydal za egyptským sultánom práve s úmyslom vydať svedectvo o Kristovi a získať duše pre evanjelium. Podobne pôsobili svätý František Xaverský v Ázii, jezuiti v Číne či misionári v Afrike a Amerike. Tradičné katolícke chápanie preto vždy tvrdilo, že najväčším prejavom lásky k človeku nie je iba materiálna pomoc, ale priviesť ho k poznaniu Krista, ktorý je jediným Spasiteľom sveta.

Katolícka tradícia zároveň zdôrazňuje, že evanjelizácia sa má uskutočňovať prostredníctvom hlásania pravdy, charity a osobného svedectva. Biskup Suetta preto nadväzuje na klasické učenie Cirkvi, keď tvrdí, že pohostinnosť, dobročinnosť a kresťanský príklad sú prirodzeným začiatkom hlásania evanjelia.

V časoch, keď sa v niektorých častiach západnej Európy častejšie hovorí o dialógu než o obrátení, jeho slová pripomínajú tradičné presvedčenie, že dialóg nemá nahradiť misiu, ale môže byť len jej súčasťou. Práve preto jeho pastiersky list vyvolal pozornosť, vracia totiž do centra pozornosti tému, ktorá bola po stáročia samozrejmou súčasťou katolíckeho života: túžbu, aby všetky národy spoznali Ježiša Krista.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)