Apologéta pápeža Františka, Austen Ivereigh je neistý z novej šéfky Dikastéria pre komunikáciu: „Je to veľké riziko“. Ale našiel aj pozitíva…
Zdá sa, že radosť konzervatívcov (nezamieňať s tradicionalistami) z vymenovania novej prefektky Dikastéria pre komunikáciu, Marie Alvaradovej bude ešte chvíľu pokračovať. Jeden z najagilnejších synodálnych pútnikov, najhorlivejší apologéta inovácií pápeža Františka a jeho oficiálny životopisec, Austen Ivereigh, totiž opatrne a zneistene vyhodnotil toto vymenovanie ako rizikové. Na jeho hodnotení zrejme nič nezmenil ani fakt, že Maria Alvaradová v predchádzajúcich rokoch pokrokovo a synodálne spochybnila nutnosť konverzie židov na katolícku vieru pre ich spásu. Zrejme predsa len očakával od šéfa vatikánskej komunikácie omnoho viac, najmä po toľkých rokoch synodálneho putovania.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Ivereigh poskytol ohľadom vymenovania Alvaradovej rozhovor hlavnému mediálnemu torpédoborcu cirkevného progresivizmu, portálu Katholisch.de.:
Nemecký portál ide hneď skraja na vec a pýta sa, čo si Ivereigh o vymenovaní myslí:
„Je to radikálne vymenovanie. Keď sa správa dostala do povedomia verejnosti, ľudia v Ríme boli úprimne prekvapení. Rozhodnutie bolo prísne utajené a nič predtým nenasvedčovalo tomu, žeby sa niečo také malo stať. Neskôr som sa dozvedel, že Alvaradová sa podieľala na uvedení encykliky Magnifica humanitas v Spojených štátoch a úzko spolupracovala s kardinálom Michaelom Czernym, ktorý je od roku 2022 prefektom Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.
Toto je očividne niečo, čo sa pripravovalo už značne dlho. Po zamyslení sa nad tým a rozhovoroch s ľuďmi, ktorí ju poznajú, je moje celkové hodnotenie také, že ide o vysoko rizikové vymenovanie, ktoré by však mohlo ponúknuť veľmi významné príležitosti. Inými slovami, je to odvážny krok pápeža Leva.“
Nasleduje zvyčajná diplomatická omáčka, presne v štýle sira Humphreyho: keď chceš niekoho spochybniť, vymenuj najprv všetky jeho kladné vlastnosti a ešte ich aj prežeň. Tú môžeme preskočiť a venovať tomu, čo považuje Ivereigh za „riziká“ vymenovania:
„Má silné väzby na konzervatívne katolícke kruhy v Spojených štátoch, čo by mohlo pomôcť vybudovať mosty medzi týmito komunitami a pápežstvom. Zároveň existujú obavy, že organizácie ako Actonov inštitút alebo Napa Institute, s ktorými má blízky vzťah, by mohli prostredníctvom jej vymenovania získať vplyv. Ide o bohaté inštitúcie s vysoko ideologickými programami, ktoré nie sú vždy kompatibilné so všeobecnou katolíckou doktrínou.“
– Ivereigh s nechceným humorom jemu vlastným tu pod označením „nie sú vždy kompatibilné so všeobecnou katolíckou doktrínou“, myslí (ako to predviedol už stokrát), že nie sú kompatibilné s inováciami pápeža Františka, ktoré zvyknú jeho apologéti, podobne ako Ivereigh, považovať za „katolícku doktrínu“, a to aj vtedy, keď sú v rozpore s katolíckou doktrínou.
Po tejto kabaretnej „doktrinálnej“ vložke sa ocitol Ivereigh pred ťažkou úlohou, ako povedať, že EWTN je nebezpečné médium, ktoré podľa progresívcov priam notoricky kritizovalo pápeža Františka a zároveň si možno ponechať zadné dvierka pootvorené, keby sa konzervatívny obrat ukázal nie ako kozmetická úprava, ale ako súvislejší trend. Došlo preto na osvedčenú fintu z knihy Julesa Vernea – Tajomný ostrov: keď balón klesá, treba vyhodiť záťaž. Prevedené zo vzduchoplavby do mocenského boja: treba vyhodiť nejakého obetného baránka, ktorý môže za všetko, inak by balón predsa neklesal. Chyba nie je v balóne… A nechýba dokonca ani náznak, že nový kapitán vzducholode vlastne prišiel, aby to tam vyčistil od protifrantiškovskej opozície:
„Keď pápež František kritizoval EWTN , mal na mysli predovšetkým program Raymonda Arroya, ktorý je známy svojimi neúprosnými a neinformovanými (?) útokmi na Františkov pontifikát a v poslednej dobe aj Levov. Alvaradová bola vymenovaná do vedúcej pozície v EWTN po tom, čo František vyjadril túto kritiku. Ako tomu rozumiem, súčasťou jej úlohy bolo riešiť tieto protipápežské prúdy v tejto mediálnej sieti a priblížiť EWTN k stredu Cirkvi. Zo spoľahlivých zdrojov som bol informovaný, že vynaložila značné úsilie na zrušenie Arroyovej relácie, ale zatiaľ bez úspechu, keďže Arroy má zjavne vplyvných podporovateľov. Je možné, že jej snaha o ukončenie Arroyovej relácie bola jedným z dôvodov jej vymenovania.“
– No rozprávajte, to znie zaujímavo. Kam sa nám podel ten dialóg, keď niekoho idú systematicky odstraňovať kvôli kritike a ešte si sťažujú, že to odstránenie akosi viazne? Apropo, osobne by ma veľmi zaujímalo, čo sú to tie „neinformované útoky“. A to konkrétne pri pápežovi Františkovi, ktorého výroky musel spätne dovysvetľovávať celý tím interpretátorov. Ako môže byť niekto neinformovaný pri niekom, kto zrejme nebol ani sám dobre informovaný o vlastných výrokoch?
Ďalšie pozitíva, okrem toho, že Alvaradová bola podľa jeho dedukcií vyslaná do EWTN ako agent s úlohou odstrániť Arroya, nachádza Ivereigh v tom, že je to žena a laička, čo „ďalej upevňuje reformy, ktoré inicioval pápež František“. Dodajme ešte, len pre povzbudenie synodálnych pútnikov, že Alvaradová má aj ďalšie neklerikálne univerzálne pozitíva: je človekom, Božím stvorením a súčasťou vesmíru.
Pre dokreslenie celkového obrazu si ešte pripomeňme, kto je Austen Ivereigh. Ide o fanatického progresívca, ktorý si z oslavovania pápeža Františka vytvoril špeciálny literárny útvar, nie nepodobný kultu osobnosti rôznych persón totalitného charakteru. Ivereighove agresívne komentáre voči konzervatívnym prelátom, kňazom aj laikom mali vždy punc dobre informovaného pritakávača:
Ako väčšina literátov servilne oddaných kultu jednej osobnosti, aj Ivereigh stál po úmrtí pápeža Františka pred dilemou – Čo ďalej? Najprv sa pokúšal hrať úlohu nekompromisného strážcu vieroučného pokladu pápeža Františka a začal kritizovať niektoré kroky pápeža Leva XIV., čo on, na rozdiel od Raymonda Arroya zrejme môže:
Horeuvedený rozhovor a opatrné literárne okiadzanie Leva XIV. však svedčia o tom, že kormidlo na spisovateľovej názorovej (postojovej) lodičke sa pomaly dostáva do rovnováhy s novou realitou. Otázne je, a v tom je tá neistota, či to Lev XIV. myslí s odkazom pápeža Františka úprimne, alebo ide len o vyčkávaciu stratégiu?
V tom by sme však mohli, ak nie upokojiť, tak aspoň povzbudiť Austena Ivereigha, že nie je sám. Spolu s ním si kladú túto otázku aj všetci konzervatívci a vôbec – všetci opatrní ľudia. Aj keď, ako už zistil aj hostinský Palivec, opatrnosť sa nemusí vždy osvedčiť sťa tá najadekvátnejšia metóda, ktorou sa dá vyhnúť problémom…
Branislav Michalka
Zdroj: Kathoslich.de, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
