Denník N sa obáva vplyvu tradicionalistov

25. novembra 2025   Aktuality

Autor Juraj Skala na Denníku N prišiel s podivne nesúrodým textom s názvom Tradičné kresťanstvo na Slovensku, tradicionalisti a ich presah do spoločnosti a politiky, ktorým sa pokúsil nejakým spôsobom zhrnúť vplyv tradičného katolicizmu na spoločnosť a predovšetkým politiku našej krajiny. Čo si teda noviny myslia o „obávaných“ tradicionalistoch?

Za akýsi základ súčasného globálneho tradicionalistického hnutia považuje autor Sylabus omylov (1864) pápeža Pia IX. Tento dokument mal byť akýmsi utvrdením toho, že katolícka Cirkev zostáva v opozícii až nepriateľstve voči liberalizmu a modernizmu, ktoré sa naplno prejavili počas Francúzskej revolúcie (1789). Čo sa Sylabu týka, ten nie je základným kameňom nášho svetonázoru (tým zostáva Sväté Písmo, katolícka Tradícia, katechizmus, prípadne Suma teologická sv. Tomáša Akvinského); predsa je však Sylabus dobrou pomôckou, ktorá môže poslúžiť pri lepšej orientácii vo svete, v ktorom žijeme.

Skala lamentuje, že Sylabus omylov „nadlho pochoval dialóg medzi cirkvou a sekulárnou spoločnosťou“ a spôsobil, že sa Cirkev „zapuzdrila do seba“. Pius IX. tiež zakázal katolíkom účasť v politike, takže ju zaplnili socialisti, marxisti a radikáli. Ale opäť: Sylabus nebol základom niečoho, len sumárom niečoho; základom je Kristovo učenie a keď Kristus hovorí, že je niečo zlé, tak je to zlé. Bodka. Spomenutý „dialóg so sekulárnou spoločnosťou“ možno preložiť ako „odmietanie Kristovho učenia tehličku po tehličke“, čo je jednak neprijateľné a po druhé to vedie leda tak k čoraz väčšiemu odmietaniu všeobecného katolíckeho svetonázoru – ako môžeme vidieť dnes.

„Našťastie“ prišiel II. vatikánsky koncil (1962 – 1965). Ten, ako správne autor poznamenáva, odmietol latinčinu v liturgii a otočil kňaza tvárou k ľudu. Mal však aj ďalekosiahle teologické dôsledky a de facto šmaril Sylabus omylov do koša. A práve tu sa podľa Skalu začína príbeh tradičného hnutia (s čím sa dá do istej miery súhlasiť). Skala sumarizuje tradičné katolícke hnutie:

„Túžia sa vrátiť pred 2. vatikánsky koncil so svojou romantizujúcou predstavou o vtedajšej ére cirkvi ako zlatom veku (nie je to tak, i dáta hovoria o opaku); používajú opäť ako cirkevný jazyk latinčinu; kňaz je opäť otočený tvárou k oltáru; lipnú na stredovekých tradíciách a ich ideovým nepriateľom je liberalizmus a modernizmus.“

Nuž, tak časť o dátach je naozaj vtipná, veď niektoré diecézy vo svete zažili prepad návštevnosti kostolov o 99 % (viac v staršom článku). Samozrejme, nesmie chýbať zmienka o „stredovekých tradíciách“ (t. j. „zaostalosti“). Takže: základ latinskej katolíckej omše sa začal formovať už u prvých kresťanov – teda v staroveku. Akési formálne ukotvenie (kodifikáciu) jej dal pápež sv. Pius V. – v novoveku. Ale to už neznie tak dobre, všakže? Navyše, nič nie je lepším liekom na súčasné nihilistické vykorenenie človeka z vlastnej krajiny a dejín, ako práve úprimný prejav po stáročia odovzdávanej zbožnosti.

Skala ďalej urážlivo označuje „hlavnú tvár tradicionalizmu“, cteného kardinála Raymunda Lea Burkea za ctiteľa „reliktov stredovekého cirkevného papalášizmu“, keďže zvykne nosievať aj tradičné rúcha. Predstavil však aj svojho obľúbenca, to, aby sme mohli porovnať „zlo“ s „dobrom“, konkrétne kardinála Martiniho, mimochodom hlavu Sankt Gallenskej mafie.

Autorovi prekážajú už aj (zväčša mladí) kňazi, ktorí si „dovoľujú“ do bežných omší dávať „krátke latinské vsuvky“ napríklad „Otče náš po latinsky“. Títo kňazi majú podľa neho len „romantizujúce predstavy“. Asi by k nemu mali zájsť na nejaký seminár, aby im vysvetlil, akí sú vlastne „zaostalí“ a že ničomu poriadne nerozumejú.

Ale, samozrejme, najväčším problémom je (ako inak) politika – a konkrétne volanie „sirén“ na KDH. Skala:

„Alebo ešte inak. Nakoľko KDH alebo iný subjekt združujúci kresťanských demokratov odolá vábeniu tradicionalistických prúdov a ich myšlienok, natoľko má demokratické Slovensko šancu na zmysluplnú budúcnosť. Pretože skutočnou „sirénou“ pre KDH nie je objatie Ficom a následné vykostenie. To môže prísť až potom, ak „sirény“ tradicionalizmu, duch Sylláb a nostalgia za Anciem Régime zlákajú kádre KDH do svojich vôd.“

Skala tu „varuje“ kresťanských demokratov, aby sa nedržali dvetisícročných kresťanských zásad, lebo inak „demokratické Slovensko nemá zmysluplnú budúcnosť“. Ale čo je to vlastne „demokratické Slovensko“ v podaní pána Skalu? Je to Slovensko, kde sa na školách vyučuje, že existuje 72 pohlaví, že „homomanželstvá“ sú na úrovni bežných manželstiev? Je to Slovensko, ktoré nenávidí vlastné dejiny a náboženstvo, ktoré ho zachovalo? Je to Slovensko, ktoré sa musí zmieriť s tým, že samotný slovenský národ „v mene demokracie“ raz v jeho hraniciach zanikne? Je dnešný narkoštát Belgicko vzorom pre „demokratické Slovensko“ pána Skalu?

Veríme, že predstavitelia KDH a ďalších kresťanských subjektov takéto Slovensko nechcú a že sú si veľmi dobre vedomí, že skutočnými sirénami nie sú tradiční katolíci, ale progresívci a liberálni „katolíci“ typu Martiniho.

Určite lepší článok o „radikálnych tradicionalistoch“ sme publikovali napríklad minulý rok – https://christianitas.sk/kto-su-radikalni-tradicionalisti/.

Matej Gavlák

Zdroj: Denník N, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Our Lady of the Most Holy Rosary

PDF (formát pre tlač)