Ak platí „po ovocí ich poznáte“, tak potom skrytým zámerom II. vatikánskeho koncilu bolo zrejme zničenie Cirkvi

Matej Gavlák
16. júna 2023   Cirkev

Kde by bola dnes Cirkev, nebyť II. vatikánskeho koncilu? Boli by sme na tom tak zle, ako sme teraz? Boli by sme na tom horšie? Alebo snáď…, by sme na tom boli oveľa lepšie?

Aj Eskimáci majú právo na spásu

Pretrhnutie identity Cirkvi, ktoré prišlo medzi rokmi 1963 až 1970 (kedy sa definitívne ustálila nová omša) nemá v dejinách tejto inštitúcie precedens. Cirkev sa úplne dobrovoľne vzdala mnohého z toho, čo ju charakterizovalo a nekriticky prijala názory, doktríny a dojmy, ktoré jej vnucoval pohanský svet naokolo.

Bol som ohromený, keď som si kvôli bakalárskej práci prezeral v martinskom Národnom archíve staré čísla Slovenských národných novín ešte z polovice 19. storočia. V jednom čísle bola zmienka o tom, že biskupi a kardináli (myslím, že to bolo okolo roku 1860) spoločne požiadali pápeža, aby vyzval Židov, nech konečne vstúpia do katolíckej Cirkvi. Vie si niekto za posledných 50 rokov predstaviť, žeby sa pápež stretol s moslimom, Židom či protestantom a povedal mu, aby sa v záujme vlastnej spásy podvolil jeho autorite? Vie si niekto za posledných 50 rokov predstaviť, žeby biskupi a kardináli napísali pápežovi podobnú spoločnú žiadosť?

Cirkev vždy nárokovala Kristovi Kráľovi právo vládnuť nad celým svetom. Aj Indiáni v Amazónii predsa majú mať šancu byť spasení skrze jedinú pravú vieru. To isté platí aj pre Číňanov, Japoncov či Eskimákov. Až II. vatikánsky koncil prišiel s týmto novým a úplne nelogickým konceptom „bratstva“, kedy sa už nemáme pokúšať pohanov konvertovať, ale len s nimi „spolunažívať“. Dokonca Amazonská synoda pápeža Františka akoby vysielala signály, že to my sa máme nechať evanjelizovať Indiánmi a nie naopak. Veď Instrumentum Laboris, dokument k Panamazónskej synode okrem iného hovorí:

„Proces konverzie, na ktorú je Cirkev volaná, zahrňuje zabúdanie (starého), učenie sa (nového) a opakovanie.“ (Sekcia 102)

„Formovanie Cirkvi s amazónskou tvárou zahŕňa cirkevnú, ekologickú a pastoračnú dimenziu.“ (Sekcia 111)

Veľký ústup

Katolicizmus sa vždy v dejinách riadil nepísaným pravidlom, že „to my premôžeme pekelné brány a nie naopak“ a všetko pre to robil. Bolo to živé náboženstvo, bolo to náboženstvo duchom i fyzicky silných mužov (templári, johaniti, jezuiti neboli žiadne uplakané bábovky) a – áno – voči svetu utopenému v područí diabla to bolo agresívne náboženstvo. Radikálny islam sa totiž inak ani zastaviť nedal, ako rovnako radikálnou odpoveďou. Na zlo bolo treba vždy zobrať korbáč tak, ako ho zobral Ježiš na kupcov v Chráme Božom. A II. vatikánsky koncil toto zmenil – už nevedieme vojnu proti zlu; zmierlivo s ním „spolunažívame“. Z Cirkvi bojujúcej sa stala Cirkev putujúca. Kam, to však nevedno.

Lenže dejiny, podobne ako vody, nie sú nikdy stojaté. V podstate každý sociológ vám povie, že civilizácia, ktorá sa vzdáva svojej iniciatívy a dobrovoľne sa sťahuje do defenzívy, bude napokon zmietnutá inou, dominantnejšou. Brániť kamennú vežu sa naveky nedá. Najlepšou obranou je útok. A tak je to i s katolíckou Cirkvou – v momente ako sa vzdala snahy evanjelizovať a získavať nové územia pre Krista, bola odsúdená k ústupu a postupnému zániku. Najprv sa ustúpilo z misijných území, potom sa ustúpilo z okrajových katolíckych území, následne padla pevnosť Európa a požiar sa pomaly blíži aj k posledným baštám katolicizmu – Poľsku, Slovensku, Chorvátsku, Taliansku. Potom, keď padneme my, zostane už len ten Vatikán – proti celému svetu. Ako dlho asi vydrží?

Otec Flynn

Lenže II. vatikánsky koncil nepriniesol len vzdanie sa iniciatívy dobývať svet pre Krista. Priniesol ešte niečo horšie – laxnosť vo viere. Ten prepad či zlom ak chcete, ktorý sa udial v 60. rokoch, krásne zobrazuje film na motívy divadelnej hry s názvom Pochybnosti, v hlavnej úlohe s Meryl Streepovou.

Dej filmu sa odohráva na katolíckej strednej škole v Bronxe. Sestra predstavená Aloysia Beauvierová (Meryl Streepová) sa snaží školu a žiakov ako tak udržiavať v medziach prísnej katolíckej morálky a doktríny, no má problém – keďže sa píše rok 1964, nastalo veľké „uvoľňovanie ľadov“ a nielen deti, ale i samotné cirkevné autority už otvorene spochybňujú stáročnú katolícku prax. Na čele novátorského „odboja“ stojí nový katolícky kňaz na škole, otec Flynn. Zatiaľ čo sestra Beauvierová je zbožná a prísna, otec Flynn je večne usmiaty a uvoľnený. „Boh je láska“.

Zvlášť v pamäti mi utkvela jedna scéna z filmu. Večera. Respektíve záber na dve večere. Najprv kamera ukazuje stolovanie u sestier. Úprimne sa pomodlia pred jedlom a potom tíško jedia. Bez slova. Následne nám režisér ukazuje večeru u otca Flynna a jeho spolukňazov, ktorá sa koná v rovnakom čase len na inom mieste. Kňazi sú vo výbornej nálade, žartujú, smejú sa – ba doslova sa rehocú – ohovárajú sestru Beauvierovú, jej „stredoveké maniere“ a vysmievajú sa z nej. Hľa, Cirkev novej doby, Cirkev II. vatikánskeho koncilu. A aby tých paralel so skutočným svetom nebolo málo, ústredný dej filmu je vlastne o tom, že jeden zo žiakov obviní otca Flynna, že ho sexuálne zneužil.

Kam sa teda dostala tá nová, „uvoľnenejšia“ Cirkev? Jeden z čitateľov portálu The American Conservative menom Lee Podles napísal: „Keď som bol tínedžerom, 250 000 katolíkov navštevovalo v Baltimore nedeľnú omšu; v roku 2022 to bolo 2500…“ Inými slovami, za jeho nedlhého života došlo k prepadu návštevnosti omší v jeho meste o 99 %. Takto vyzerá zánik náboženstva v priamom prenose. Autor za túto hrôzu viní II. vatikánsky koncil a jeho „reformy“:

„Katolíci mali isté návyky, ktoré boli zrazu prerušené: omša bola v angličtine a tá latinská bola zakázaná, piatkové abstinencie (od mäsa) boli zanechané. Sexuálna morálka bola kňazmi a teológmi široko spochybňovaná…, zrazu sa všetko (pôvodné) zdalo byť na odpis. Neexistovala žiadna istota.“

Ovocie koncilu nie je láska, ale…

Prepad o 99 percent. Toto je skutočné ovocie II. vatikánskeho koncilu. Koncilu, ktorý akoby si dal za cieľ zničiť katolícku Cirkev, a aj sa mu to takmer podarilo.

Nejde o prehnané slová. Dnes už vieme, že vôbec nie. Katolícke semináre sa od 19. storočia stali terčom slobodomurárskych a komunistických zoskupení, ktoré ich húfne infiltrovali, aby ich úhlavného nepriateľa zničili z vnútra. Od členky New Yorskej komunistickej strany menom Bella Doddová vieme, že len ona sama pomohla asi tisícke (!) komunistov dostať sa do seminárov a citujúc jej vlastné slová, že sa už „nachádzajú na najvyšších miestach v Cirkvi“ (Doddová má na mysli 50. roky 20. storočia, pozn. aut.).

O infiltrácii katolíckych seminárov sa dozvedáme napríklad aj zo slobodomurárskeho dokumentu Alta Vendita z 19. storočia, či zo zápiskov komunistického špióna, ktorý sa infiltroval do Cirkvi pod označením AA-1025, nájdených v aktovke muža, ktorý zahynul pri autonehode. Číslovka hovorí, že tento muž bol 1025. komunistickým agentom nastrčeným Moskvou a skratka „AA“ znamená – AntiApoštol.

Toto je pravda. My nežijeme v žiadnom krásnom svete, kde sa veriaci držia za ruky spolu s neveriacimi a všetci sa krásne dopĺňajú a spoločne skandujú progresivistické (v skutočnosti však slobodomurárske) heslá. Žijeme vo svete, v ktorom od jeho počiatku prebieha zúrivá vojna medzi dobrom a zlom, anjelmi a démonmi, Božím Jeruzalemom a satanským Babylonom. A momentálne sú to agenti Babylonu, kto infiltruje Jeruzalem, aby ho zničil. A nepriateľ už nie je ďaleko od konečného cieľa, ktorý si vytýčil.

Slová Pána Ježiša, že Cirkev „pekelné brány nepremôžu“ sú dnes skoro to jediné, čo nám ostalo. Naša posledná nádej, že to bude Babylonská ríša, kto opäť raz skončí v prachu. Ale predtým, než sa to stane, musíme si do očí povedať trpkú pravdu: že II. vatikánsky koncil bol zlý koncil, ktorého cieľ sa dnes nejaví ako nič iné, než zničenie Cirkvi; a že my nesmieme urobiť hrubú čiaru za predkoncilovou Cirkvou, ale, naopak, za tou pokoncilovou.

A potom sa konečne môžeme odraziť od dna.

***

Portál Christianitas.sk svojim čitateľom odporúča:

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil. Doposiaľ nenapísané dejiny (slov. vydanie – Nadácia Slovakia Christiana), ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes.

Uvedenú knihu si môžete objednať na adrese: https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/

V našom e-shope si však môžete objednať vo výraznej zľave aj ďalšie zaujímavé tituly – viac informácií na našej stránke christianashop.sk/.

PDF (formát pre tlač)