Bez obrátenia k Bohu je každá naša snaha márna
12. júla 2026
Pokladnica viery
Istý človek žil dlho vo svojich zlozvykoch. Napravil sa, čo je pravda, chvíľkovo, ale po nejakom čase znovu sa vrátil k dávnym hriechom. Priatelia sa trápili nad stavom jeho duše a často ho nahovárali, aby sa obrátil k Bohu. On im to prisľúbil, ale nerobil nič, aby sa z hriechov dostal.
Jedného dňa mu títo priatelia povedali, že v susednej farnosti sa má konať duchovná obnova a preto prídu pre neho v nasledujúce ráno a pôjdu spolu do tej farnosti. Ale ten človek bol už skazený, dávno sa vysmieval z Boha a takisto výsmešne aj odpovedal svojim priateľom: „Dobre, pôjdem s vami.“
Včasráno teda prišli do jeho domu s nádejou, že sa konečne hriešnik zmieri s Bohom. Aký hrozný pohľad ich však čakal, keď vošli do domu! Už ležal mŕtvy! Zomrel náhle v noci, nemal čas ani na spoveď, ani na ľútosť nad hriechmi.
A kam sa podela tá nešťastná duša, ktorá pohŕdala milosťou milosrdného Boha?
Sv. Ján Mária Vianney, Kázne farára z Arsu

