Arcibiskup tvrdí, že moslimovia majú „Bohom dané právo“ stavať mešitu a katolíci im majú pomáhať

29. júla 2026   Aktuality

Arcibiskup John Wester z Nového Mexika publikoval vyhlásenie, v ktorom obhajuje „právo našich moslimských susedov na bohoslužbu“ a vyzýva miestnych katolíkov, aby podporili výstavbu novej mešity!

Vo vyhlásení z 27. júla, inak radikálne pro-LGBT naladený arcibiskup zo Santa Fe vydal toto vyhlásenie, v ktorom obhajuje výstavbu mešity na území svojej arcidiecézy, ako reakciu na obavy svojich veriacich týkajúce sa návrhu na výstavbu mešity a komunitného centra v severnej časti údolia Albuquerque.

Bludne pritom tvrdil, že moslimovia majú „Bohom dané“ právo slobodne sa modliť. Arcibiskup tiež mylne vyhlásil, že obhajoba tohto údajného „práva“ je „základným prvkom katolíckeho učenia“.

„Ako arcibiskup Santa Fe a obyvateľ Albuquerque cítim povinnosť hovoriť jasne a pastoračne: naši moslimskí susedia majú rovnaké Bohom dané a ústavou chránené právo slobodne sa modliť ako každé iné náboženské spoločenstvo, vrátane toho nášho,“ napísal arcibiskup. „Obrana tohto práva nie je len občianskou povinnosťou, ale aj základným prvkom katolíckeho učenia.“

„Katolícka Cirkev už dlho (Aha, čiže nie od počiatku a nemenne? Konkrétne od roku 1962…; pozn.red.) potvrdzuje, že náboženská sloboda je nevyhnutná pre ľudskú dôstojnosť. Druhý vatikánsky koncil v deklarácii Dignitatis humanae učil, že každý človek „musí byť slobodný od nátlaku“ vo veciach viery,“ dodal. „Táto zásada platí všeobecne. Neobmedzuje sa iba na katolíkov alebo kresťanov; v plnom rozsahu sa vzťahuje aj na moslimov, Židov a všetkých ľudí, ktorí sa usilujú uctievať Boha podľa svojho svedomia. Podpora výstavby mešity je preto úplne v súlade s našou vlastnou tradíciou a morálnymi záväzkami.“

Tieto tvrdenie sú v zásadnom rozpore s učením pápežov (vymenujme len niektorých): Gregora XVI., Pia IX., Leva XIII., Pia X., Pia XI. aj Pia XII. Pletie sa tu tolerovanie bludu, ktorý sa nedá aktuálne vykoreniť, s právom na bludné a Bohom nechcené náboženstvo.

Do II. vatikánskeho koncilu Cirkev vždy zastávala názor, že islam je falošným náboženstvom a tí, ktorí sa ho držia, sú v nebezpečenstve večného zatratenia.

Preto, hoci moslimovia môžu mať právo súkromne, nie verejne vykonávať svoje náboženské obrady, veriaci by sa mali usilovať obrátiť svojich moslimských bratov na katolícku vieru a nikdy by nemali podporovať výstavbu mešity, ako to navrhuje arcibiskup Wester. Alebo je azda aj podpora výstavby mešity „základným prvkom katolíckeho učenia“, ako tvrdí arcibiskup?

Blahoslavený Pius IX. vo svojom Sylabe omylov odsúdil myšlienku, že falošné náboženstvá, ako je islam, majú právo „kaziť mravy a mysle ľudí“, a varoval pred „morom indiferentizmu“, ktorý podľa všetkého Wester svojimi vyjadreniami podporuje.

Pápež označil ako blud tvrdenie, že „je nepravdivé, že občianska sloboda každého spôsobu bohoslužby a plná možnosť, daná všetkým, otvorene a verejne prejavovať akékoľvek názory a myšlienky, vedú ľahšie ku kazeniu mravov a myslí ľudí a k šíreniu moru indiferentizmu.“

Z pohľadu katolíckej tradície je potrebné rozlišovať medzi úctou k dôstojnosti každého človeka a hodnotením pravdivosti náboženstiev. Katolícka cirkev vždy učila, že každého človeka treba rešpektovať a nikto nesmie byť k viere nútený násilím. Zároveň však po celé stáročia vyznávala, že plnosť Božieho zjavenia a prostriedkov spásy sa nachádza v katolíckej Cirkvi. Tradičné magistérium preto považovalo misijnú činnosť a obrátenie národov ku Kristovi za jednu zo svojich najväčších úloh, nie za prejav netolerancie.

Práve z tohto dôvodu rozumní katolíci považujú za problematické tvrdenie, že podpora výstavby mešity je nejako prepojená s údajným „základným prvkom katolíckeho učenia“. Podľa ich názoru nemožno zamieňať občianskoprávnu otázku náboženskej slobody s teologickým hodnotením pravdivosti jednotlivých náboženstiev. Dejiny Cirkvi poznajú množstvo svätcov – od sv. Františka Xaverského cez sv. Petra Klavera až po sv. Františka Solana –, ktorí nevynakladali úsilie na budovanie kultových miest iných náboženstiev, ale obetavo hlásali Kristovo Evanjelium a privádzali ľudí ku katolíckej viere.

Súčasná diskusia zároveň ukazuje, že interpretácia koncilovej deklarácie Dignitatis humanae zostáva medzi katolíkmi predmetom teologických debát. Jedna časť zdôrazňuje ochranu občianskej náboženskej slobody v modernom štáte, zatiaľ čo druhá upozorňuje na potrebu zachovať kontinuitu s nemenným Magistériom, vrátane učenia pápežov. o náboženskom indiferentizme. Z pohľadu katolíckej tradície preto zostáva základnou úlohou Cirkvi ohlasovať Ježiša Krista ako jediného Spasiteľa sveta a viesť všetkých ľudí k poznaniu pravdy, pričom sa rešpektuje sloboda svedomia a dôstojnosť každej osoby.

Branislav Krasnovský

Zdroj: lifesitenews.com

PDF (formát pre tlač)