Premonštráti slávili tradičnú omšu v ruinách anglického opátstva Bayham v grófstve Kent – po päťsto rokoch od jeho zrušenia

23. júla 2026   Aktuality   Liturgia

Premonštráti slávili svätú omšu podľa svojho tradičného obradu v ruinách opátstva Bayham v grófstve Kent po päťsto rokoch od jeho zrušenia v 16. storočí. Táto udalosť sa zároveň časovo zhodovala s 900. výročím pápežského schválenia rehole.

Po druhý raz od anglikánskej reformácie slávili premonštráti svätú omšu v ruinách opátstva Bayham v grófstve Kent (Anglicko), čím vrátili katolícku bohoslužbu na miesto, ktoré bolo päť storočí ponorené do ticha. Slávenie podľa tradičného rímskeho obradu v premonštrátskom úze sa uskutočnilo 11. júla a celebrantom bol otec Stephen Morrison, O.Praem.

Norbertínsky kňaz vo svojej homílii zdôraznil výsadu znovu prinášať Najsvätejšiu obetu na posvätnej pôde, kde kedysi zaznieval spev Božského ofícia a denne sa slávili až tri sväté omše.

„Ďakujeme za tú kontinuitu, ktorú nachádzame v Cirkvi. Ďakujeme za našu vieru, vieru našich otcov, a ďakujeme, že z ruín svetských kríz Boh naďalej zasieva semená nového rastu,“ vyhlásil otec Morrison.

Svoju homíliu zakončil vzývaním zakladateľa rehole: „Nech si až do posledného dychu uchováme svätú omšu ako poklad a nech z nej získame milosť stať sa svätými v časoch, do ktorých nás všemohúci Boh vo svojej vôli postavil. Svätý otec Norbert, oroduj za nás.“

Deväťsto rokov od buly Apostolicæ disciplinæ

Táto udalosť sa zhodovala s 900. výročím buly Apostolicæ disciplinæ, ktorou pápež Honorius II. schválil Rád regulovaných kanonikov z Prémontré. Opátstvo Bayham založili premonštráti v roku 1208 a patrilo medzi približne tridsať premonštrátskych kláštorov, ktoré existovali v Anglicku. V roku 1525 ho zrušil kardinál Wolsey, niekoľko desaťročí pred všeobecným rozpustením kláštorov za vlády Henricha VIII., a počas vlády Alžbety I. prešlo miesto do svetských rúk.

Pred svätou omšou sa konal seminár gregoriánskeho chorálu a historické prednášky o opátstve i o reholi. Súčasťou programu bol aj rodinný ruženec a záver patril ucteniu relikvie svätého Norberta, zakladateľa rehole.

Evanjelizácia z ruín

Otec Morrison vyzdvihol evanjelizačnú a katechetickú prácu, ktorá sa uskutočňuje v arcidiecéze Southwark, a pochválil laikov, „ktorých organizácia tohto nádherného dňa v spolupráci s organizáciou English Heritage bola skutočným požehnaním“. Dodal, že premonštrátska kanónia a farnosť v Peckhame je „hrdá na to, že môže zohrávať úlohu pri novej evanjelizácii, ktorá prebieha v celej našej arcidiecéze“.

Iniciatíva vyšla od Liz Corcoranovej, dobrovoľníčky Diecéznej agentúry pre evanjelizáciu a katechézu a členky Tímu charizmatickej obnovy Southwarku, ktorá zorganizovala prvú svätú omšu v ruinách už v júli minulého roka. Corcoranová spolupracovala s otcom Morrisonom, organizáciou English Heritage, doktorom Matthewom Wardom, Schola Gregoriana z Cambridge, Alanom Gardenerom a Latin Mass Society, doktorkou Mary Alexanderovou a otcom Edom Tomlinsonom.

Corcoranová vysvetlila, že táto skúsenosť jej umožnila lepšie spoznať svoje „dedičstvo ako katolíčky v Anglicku“.

„Nebola to však len chvíľa formácie pre mňa a pre ostatných, ale aj okamih evanjelizácie,“ uviedla. „Presne to sa v ten deň aj uskutočnilo. V centre všetkého bola svätá omša. Bola to nádherná príležitosť, na ktorej sa zúčastnilo mnoho verných katolíkov i mladých rodín. Prišli sa však pozrieť aj mnohí miestni obyvatelia a ľudia, ktorí tadiaľ len prechádzali, aby zistili, čo sa deje. Mnohí si odniesli naše letáky s úprimnou túžbou dozvedieť sa viac.“

Corcoranová, ktorá sa označuje za charizmatickú katolíčku, priznala, že s týmto typom liturgického slávenia nemala veľa skúseností a že účasť na jeho organizovaní bola pre ňu „skutočnou radosťou“. Dobrovoľníčka poďakovala organizácii English Heritage za srdečné prijatie. Tá sa podľa jej slov s nadšením pozerala na to, že toto miesto bolo opäť použité na svoj pôvodný účel, a vyjadrila želanie zopakovať toto podujatie aj budúci rok.

Obnovenie slávenia svätej omše v ruinách opátstva Bayham má pre katolíkov hlboký symbolický význam. Tam, kde pred stáročiami zmĺkol gregoriánsky chorál v dôsledku reformácie a násilného rušenia kláštorov, opäť zaznela Eucharistická obeta. Je to pripomienka, že Cirkev nie je závislá od priazne panovníkov ani od politických režimov. Dejiny poznajú obdobia prenasledovania, zatvárania chrámov i ničenia kláštorov, no Kristov prísľub, že „brány pekelné ju nepremôžu“ (Mt 16,18) sa neustále potvrdzuje. Ruiny sa tak stávajú nielen svedectvom minulých tragédií, ale aj znamením nádeje a duchovného znovuzrodenia.

Premonštrátsky obrad zároveň pripomína bohatstvo latinskej liturgickej tradície, ktorá sa v Cirkvi formovala celé stáročia. Rehoľné obrady dominikánov, kartuziánov, premonštrátov či ambroziánsky obrad v Miláne svedčia o tom, že jednota Cirkvi nikdy neznamenala liturgickú uniformitu. Práve naopak – rozmanitosť tradičných obradov vyrastala z tej istej katolíckej viery a smerovala k tej istej Eucharistickej obete. Ich zachovávanie nie je nostalgickým návratom do minulosti, ale živým prejavom kontinuity, ktorá spája dnešných veriacich s nespočetnými generáciami ich predkov.

Príbeh Bayhamského opátstva je aj povzbudením pre dnešných katolíkov. To, čo bolo kedysi násilne umlčané, môže po stáročiach opäť ožiť, ak sa nájdu veriaci ochotní zachovať poklad viery a odovzdávať ho ďalším generáciám. Obnova liturgie v ruinách starobylého kláštora ukazuje, že dejiny Cirkvi nie sú dejinami neustáleho ústupu, ale aj návratov, obnovy a víťazstva Božej milosti nad zabudnutím. Tam, kde kedysi zaznievala modlitba mníchov, môže opäť zaznieť spev Sanctus – a to je výrečná pripomienka, že Božie dielo pokračuje aj po stáročiach ľudských zlyhaní.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)