Teologička z Peru: Synodalitu v Latinskej Amerike brzdia klerikálne predsudky laikov aj kňazov. Treba im prerobiť mentalitu. Nemalo to byť hnutie ľudu?

24. júla 2026   Aktuality   Synodalita

Po tom, ako sa stal pápežom biskup Robert Prevost, dlhodobo pôsobiaci v Peru, stala sa táto krajina centrom pozornosti a novoobjaveného záujmu mnohých aktívnych, flexibilných a prispôsobivých katolíckych žurnalistov, cirkevných predstaviteľov i laikov. A keďže sa v Peru nachádza aj Pápežská katolícka univerzita a na nej, ako na správnej pokrokovej inštitúcii pôsobia aj teologičky, tak sa médiá môžu oprieť o atraktívny a fundovaný zdroj informácií, ako aj spravodajských námetov.

Jednou z peruánskych teologičiek je profesorka Birgit Weilerová, misionárka a rehoľná sestra (nedajme sa pomýliť jej pop-rockovým tričkom, ktoré nosí namiesto rehoľného habitu), ktorá vyučuje teológiu na Pápežskej katolíckej univerzite v Peru (PUCP). Pokiaľ vám jej meno neznie príliš hispánsky a ani indiánsky, tak máte pravdu – je to totiž Nemka, ktorá musela, podobne ako iní neperuánski misionári (napríklad z USA) priniesť do Peru pochodeň cirkevného pokroku a modernizmu. Pôvodný klérus totiž pestoval rôzne konzervatívne a klerikálne maniere a tak už 30 rokov sestra Weilerová v peruánskej cirkvi napráva a hasí čo sa dá a kde sa dá.

https://www.feinschwarz.net/der-weg-entsteht-beim-gehen-lateinamerika/ https://katholisch.de/artikel/69584-weiler-widerstaende-gegen-synodalitaet-wegen-klerikaler-mentalitaet

Preto aj bola vymenovaná za členku Národnej komisie pre implementáciu synody v Peru, radí Biskupskej konferencii Latinskej Ameriky a Karibiku (CEAMA), ako aj Konferencii cirkví v Amazónii (CEAMA).

Najnovšie si však posťažovala na to, že synodálny a obrodný proces nenapreduje tak, ako si to jeho autori a apologéti predstavovali, a to z toho dôvodu, že ho brzdia rôzne nepokrokové klerikálne živly a zakorenené klerikálne predsudky.

Sama sestra Weilerová sa pritom snaží, rovnako ako jej kolegovia, reformovať a meniť všetko čo sa len dá. Aby boj s klerikalistickými (maloburžoáznymi?) predsudkami prebiehal čo najhladšie, rozhodli sa napríklad zreformovať aj celý proces výuky v seminároch a formácie kňazov, aby z nich neboli prísloveční klerikáli. Na čele tohto procesu je inštitúcia s impozantnou skratkou CEBITEPAL – Biblicko-teologicko-pastoračné centrum pre Latinskú Ameriku a Karibik, ale svoje polienko prekvapivo prikladá aj ďalší zahraničný zdroj, teda okrem nemeckých teológov, akoby Peru stále a trestuhodne nemalo dosť pokrokových živlov – Teologická fakulta Univerzity sv. Kláry z USA. Sestra Birgit píše:

„CEBITEPAL považuje za prvoradú úlohu aktívne podporovať synodalitu v rámci Cirkvi v Latinskej Amerike a Karibiku. Predpokladá, že cirkevné procesy konverzie (Obrátenia od čoho? Od doterajšieho katolicizmu?; pozn. aut.) a transformácie smerom k väčšej synodalite si vyžadujú spoločné kontinuálne vzdelávanie vo viere, teológii a najmä ekleziológii pre laikov, laičky, rehoľníkov, stálych diakonov, seminaristov, kňazov a biskupov. CEBITEPAL tiež podporuje rozvoj teologických a pastoračných sietí na tento účel a vyvinul celý rad virtuálnych kurzov kontinuálneho vzdelávania.“

– Znamená to teda, že laici musia byť najprv v tej synodalite, ktorá sa prezentuje ako spontánne a ľudom vítané hnutie najprv vyškolení, aby ho vôbec prijali?

Tieto reformno-revolučné snahy potrebujú tiež „nevyhnutne“, ako uvádza sestra Birgit, novú kňazskú formáciu v duchu synodality:

„V mnohých miestnych cirkvách narastá povedomie, že zavedenie synodality si nevyhnutne vyžaduje reformu formácie budúcich kňazov, aby mohli chápať a vykonávať svoju službu v synodálnom duchu. CELAM spolu s CEBITEPAL preto spustili projekt zameraný na skúmanie súčasnej formácie v diecéznych, regionálnych a národných seminároch, pričom skúmajú mieru, do akej je orientovaná na synodalitu, jej silné a slabé stránky a oblasti, kde je potrebná reforma.“

A prečo treba nových, synodálne naladených a ovanutých kňazov ako aj vyškolených a preškolených laikov? Latinskoamerickým katolíkom (kňazom aj laikom) sa totiž do tej synodality akosi príliš nechce, a to napriek tomu, že podľa oficiálneho naratívu to mali byť vlastne oni, kto synodalitu víta a inšpiruje.

Podľa sestry Weilerovej „veľmi odlišné kultúrne, sociálne a cirkevné kontexty formujú príslušné rytmy vývoja“, čo v preklade zo synodálneho newspeaku znamená, že – katolíci zatiaľ akosi o synodalitu nestoja a musí im byť nanútená:

„Na rôznych miestach existuje odpor kvôli pretrvávajúcej silnej klerikálnej mentalite, nielen medzi kňazmi, ale aj medzi laikmi a rehoľnými bratmi a sestrami. Posun v mentalite, ktorej kultúrne pozadie treba ešte viac zvážiť, bude zdĺhavý proces. Odpor existuje aj zo strany niektorých cirkevných hnutí, ktoré úplne alebo čiastočne odmietajú ekleziológiu II. vatikánskeho koncilu. To dialóg komplikuje alebo to dokonca bráni dialógu.“

– Ale to je podarené. Tak „dialógu“ bráni to, že má niekto iný názor. Aj toto sa dá vymyslieť hlavou…

A pritom hore, vo vedení (na ktoré sa predtým vzťahoval pojem klerikalizmus, ale teraz sú zrejme najväčšími „klerikálmi“ znechutení laici) ide všetko ako po masle. Nie síce na masovom základe, ten musí byť vynútený, ako sme zistili, postupnou zmenou mentality (kde sme to už len počuli, aha na straníckych zjazdoch KSČ), ale zato v úctyhodnom počte – 230 odhodlaných delegátov zo 46 diecéz. To je vskutku masová účasť putujúceho ľudu na synodálnom procese:

„V marci 2026 sa v Lime konalo viacdňové národné stretnutie synodálnych tímov, ktorého sa zúčastnilo 230 delegátov zo 46 diecéz vrátane mnohých miestnych biskupov. (Čiže o to menej laikov; pozn. aut.). Na okrúhlych stoloch účastníci spoločne prehĺbili svoje chápanie synodality a duchovného rozlišovania a precvičovali dialóg v Duchu Svätom.“

– Veríme, že dialóg v Duchu Svätom si precvičili poriadne a teraz už zostáva len poriadne zacvičiť s neposlušnými a neochotnými laikmi, či kňazmi, aby všetko išlo hladko…

Branislav Michalka

Zdroj: feinschwarz.net, Katholisch.de, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)