Pochybnosti o islame: Nové výskumy nepodporujú historickú existenciu pôvodnej Mekky a opisované okolnosti vzniku islamu
Nové výskumy znovu otvárajú diskusiu o počiatkoch islamu. Biblia a kresťanstvo sú už celé stáročia podrobované skúmaniu empirických vied. Teraz prichádza rad na islam a zdá sa, že výsledky nie sú s jeho tradičným podaním zlučiteľné.
zdroj: wikimedia commons
Kresťanstvo bolo predmetom intenzívneho historického, archeologického a textového skúmania v modernom zmysle už od 16. storočia a v podstate už od začiatku svojej existencie, keďže ohľadom jeho textov prebiehalo od začiatku overovanie pravosti, vierohodnosti či komparácia s historickými skutočnosťami. Cirkev sa tomuto skúmaniu nikdy nevyhýbala, pretože je presvedčená, že historická pravda a pravda viery si neprotirečia.
Rovnaká miera prísnosti sa však na islam doteraz takmer neuplatňovala. Teraz však nová generácia bádateľov spochybňuje niektoré zo základných pilierov tradičného islamského naratívu.
Mekka, ktorá nezodpovedá Koránu
Ako informuje portál Zenit, francúzsky historik Odon Lafontaine vo svojej novej pripravovanej knihe tvrdí, že Mekka opísaná moslimskou tradíciou vôbec nezodpovedá charakteristikám významného mesta v Arábii 7. storočia. Podľa jeho výskumu geografickému prostrediu dnešnej Mekky chýbali poľnohospodárske, obchodné aj demografické podmienky, ktoré samotný Korán zrejme považuje za samozrejmé. K tomu sa pridáva aj absencia archeologických či písomných dôkazov, ktoré by potvrdzovali význam mesta v čase Mohameda.
Tieto tézy nadväzujú na skoršie práce odborníkov, akými boli Rémi Brague a dnes už zosnulá Patricia Croneová a potvrdzujú ich. Brague pripomína, že archeologické vykopávky uskutočnené v Saudskej Arábii neobjavili žiadne významné pozostatky Mekky staršie než z 9. storočia, zatiaľ čo Croneová už pred rokmi upozornila, že mnohé geografické a poľnohospodárske odkazy v Koráne oveľa lepšie zodpovedajú severnej Arábii alebo sýrsko-palestínskej oblasti než okoliu Mekky.
Ak by sa tieto hypotézy napokon potvrdili, mali by mimoriadne závažný význam pre chápanie islamu. Ústredné postavenie Mekky v islame podľa toho mohlo byť len politickou konštrukciou a fabuláciou prvých kalifov, ktorých cieľom bolo poskytnúť vznikajúcemu islamu nejaké spoločné náboženské a historické centrum. Išlo by teda skôr o neskoršiu reinterpretáciu udalostí než o vernú spomienku na samotné počiatky islamu. Samotní bádatelia však zároveň priznávajú, že zatiaľ neexistuje alternatívny model, ktorý by medzi odborníkmi dosiahol všeobecný konsenzus.
Otázka Koránu ako diktovaného textu
Treba zdôrazniť, že islam chápe Korán úplne inak než katolícka náuka chápe Sväté Písmo. Podľa moslimov neexistuje konkrétny ľudský autor, ako evanjelisti, ktorý by písal pod Božou inšpiráciou, pričom by si zachoval svoj vlastný štýl, jazyk a ďalšie ľudské charakteristiky, ktoré sa odrážajú v posvätnom texte. Islam naopak učí, že Korán existuje spolu s Bohom od večnosti a Mohamedovi bol nadiktovaný na Boží príkaz doslovne, slovo za slovom. Túto predstavu je však veľmi ťažké zosúladiť s možnosťou, že opisované udalosti odrážajú politickú situáciu vzniknutú až desaťročia po Mohamedovej smrti.
Celá situácia predstavuje pozoruhodný kontrast s kresťanstvom. Zatiaľ čo archeológia, textová kritika a historický výskum už celé stáročia podrobne skúmajú kresťanské pramene, systematické kritické skúmanie počiatkov islamu sa len teraz začína intenzívnejšie rozvíjať.
Katolícka Cirkev sa počas svojich dejín nikdy nemusela obávať poctivého historického a archeologického výskumu. Naopak, mnohé objavy opakovane potvrdili historickú vierohodnosť Svätého Písma, existenciu biblických miest, panovníkov či udalostí, ktoré boli kedysi spochybňované. Katolícka viera nestojí na mýtoch, ale na konkrétnych dejinách spásy, ktorých stredobodom je historická osoba Ježiša Krista. Preto seriózne vedecké skúmanie nemožno považovať za nepriateľa viery, ale za prostriedok lepšieho poznania pravdy.
Ak sa nové výskumy ukážu ako správne a podarí sa ich potvrdiť ďalšími dôkazmi, môžu významne prispieť k lepšiemu pochopeniu historických okolností vzniku islamu. Zároveň však treba zachovať vedeckú opatrnosť. Jednotlivé hypotézy samy osebe ešte nepredstavujú definitívny dôkaz a aj ich autori pripúšťajú, že zatiaľ neexistuje všeobecne prijatá alternatívna rekonštrukcia najstarších dejín islamu. Seriózna veda si vyžaduje trpezlivosť, overovanie prameňov a ochotu korigovať vlastné závery vo svetle nových poznatkov.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
