Kostolná veža je nám ukazovateľom cesty do Neba

19. júla 2026   Pokladnica viery

Na každom kostole býva veža. Tá nám má byť ukazovateľom cesty do Neba, má nám ako prst ukazovať náš pravý domov, našu pravú vlasť nad hviezdami. Každý úder zvonu, ktorý z tej kostolnej veže zvučí, na nás volá: ,,Hore srdcia, hore k nebu!“

Nikdy nezabudnime, že obetište Nového Zákona je miesto posvätené, že ono je v pravde bránou do Neba a domom Božím, príbytkom večného kráľa. P. Martin z Kochemu právom hovorí:

„Svoje kostoly ani nedokážeme mať v dostatočnej úctivosti, ani dosť nábožne sa v nich modliť! Keby sme mali skutočne živú vieru, do posvätených kostolov by sme vstupovali len s bázňou, s najväčšou úctou sa tam Pánu Ježišovi prítomnému v Najsvätejšej Sviatosti klaňali a zbožne uctievali anjelov, ktorí ho tam obklopujú.

Ale kto v kostole bľaboce, smeje sa alebo inak Pána Boha uráža a hnevá, dopúšťa sa veľkého zneuctenia velebnosti Boha a jeho svätého domu. Keď teda vstupuješ do kostola, musíš si opravdivo zaumieniť, že tam ani jedno zbytočné slovo nepreriekneš, ani nevypočuješ, ani sa nebudeš všetečne obzerať, ale že sa budeš pobožne modliť, Boha svojho ctiť, hriechy svoje ľutovať a milosrdenstvo Božie na seba zvolávať.“

P. Heinrich Müller S. V. D. – Obeta omše svätej, čiže prameň všetkých milostí

PDF (formát pre tlač)