Vo Vatikáne bol uvedený nový, oslavný film o heterodoxnom jezuitovi de Chardinovi
8. mája 2026
Aktuality
Modernizmus, Panteizmus
Kontroverzný jezuitský teológ, filozof a paleontológ Pierre Teilhard de Chardin, ktorého myslenie bolo pred II. vatikánskym koncilom Cirkvou odmietané, bol tento týždeň poctený prestížnym uvedením filmu o jeho myslení a živote s názvom Teilhard: Vizionársky vedec „priamo vo Vatikáne a na pôde rímskych univerzít, kde zožal veľký úspech“, ako uvádza portál Vatican News a následne jeho oslavnú správu prebrala TK KBS:
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260508003

zdroj: flickr.com
Ako ďalej správa uvádza:
„Snímka, ktorá si už vyslúžila nomináciu na cenu Emmy, nie je len životopisom, ale vizuálnou cestou za zmierením evolučnej vedy s kresťanskou spiritualitou.“
A pokračuje v oslavnom tóne:
„Cieľom tohto filmového projektu nie je osloviť len náboženské kruhy, ale najmä širokú verejnosť a ľudí hľadajúcich novú formu spirituality.“
O akú „novú formu spirituality“ ide, by mohlo každému katolíkovi napadnúť, pokiaľ sa pozrie na stránku o de Chardinovi na Wikipédii, kde je zaradený do sekcie Transhumanizmus:
https://en.wikipedia.org/wiki/Pierre_Teilhard_de_Chardin
Nie je ťažké v tomto článku o kontroverznom jezuitovi rozpoznať istotu, že stotožnenie de Chardina s transhumanizmom a panteizmom považujú zrejme autori za také, ktoré už dnes nemôže jeho pamiatke medzi cirkevnými predstaviteľmi ublížiť, pretože je celoplošne prijímaná napriek niekdajším odmietaniam pre jeho heterodoxiu.
V odseku pod názvom Nové náboženstvo sa píše:
„Ako napísal svojej sesternici: „Moje záujmy čoraz viac ovláda úsilie upevniť vo mne a definovať okolo mňa nové náboženstvo, nazvite ho lepším kresťanstvom, ak chcete…“ a inde: „Kresťanstvo znovu vtelené do duchovných energií hmoty“. Čím viac Teilhard zdokonaľuje svoje teórie, tým viac sa emancipuje od zavedenej kresťanskej doktríny: „Náboženstvo Zeme“ musí nahradiť „náboženstvo Neba“.“ „Svojou spoločnou vierou v človeka“, píše, „sa kresťania, marxisti, darwinisti, materialisti všetkých druhov nakoniec spoja okolo toho istého vrcholu: Kristovho bodu Omega“.“
Uvedené citáty sú z de Chardinových listov a jeho prác a sú solídne zdokumentované. Dali by sa ich zozbierať hory. Podstatným doplnkovým zdrojom jeho myšlienok sú listy, ktoré písal svojej sesternici a podporovateľke Marguerite Teillard-Chambonovej, v ktorých to, ako sa ľudovo hovorí, „rozbalil naplno“.
Nie je ťažké v jeho teologických ambíciách rozpoznať dnešné „všeľudské bratstvo“ a zároveň všetky na kilometre zaváňajú panteistickou heterodoxiou. Takže je zrejmé, prečo mal od svojich jezuitských nadriadených zákaz písania a publikovania. Dnes je však oslavovaný vo Vatikáne ako „vizionár“.
Genéza jeho „kariéry“ kontroverzného a heterodoxného mysliteľa bola nasledovná:
V roku 1939 Vatikán zakázal jeho dielo Ľudská energia (L’Énergie Humaine). V roku 1944 bolo zakázané vydanie diela Fenomén ľudstva (Le Phénomène Humain) V roku 1947 nasledoval zákaz Vatikánu pre de Chardina písať a vyučovať filozofické témy. V roku 1948 bol povolaný do Ríma, kde mu boli predchádzajúce zákazy opäť potvrdené. V roku 1949 mu bolo zakázané publikovať prácu s názvom Zoologická skupina (Le Groupe Zoologique).
Jeho nadriadení mu zakázali účasť na Medzinárodnom kongrese paleontológie v roku 1955. Najvyššia autorita Svätého ofícia dekrétom z 15. novembra 1957 zakázala uchovávať diela de Chardina v knižniciach vrátane knižníc rehoľných inštitútov. Jeho knihy sa nesmeli predávať v katolíckych kníhkupectvách a nesmeli sa prekladať do iných jazykov.
Dokonca aj „pápež koncilu“ Ján XXIII. (teda nielen Pius XII.) 30. júna 1962, sedem rokov po de Chardinovom úmrtí, poveril Sväté ofícium, aby publikovalo dekrét, v ktorom varoval:
„Je zrejmé, že vo filozofických a teologických záležitostiach sú uvedené diela plné nejasností alebo skôr vážnych chýb, ktoré urážajú katolícku doktrínu. Preto… ctihodní otcovia Svätého ofícia naliehavo žiadajú všetkých ordinárov, predstavených a rektorov…, aby účinne chránili, najmä mysle mladých, pred nebezpečenstvami diel P. Teilharda de Chardina a jeho nasledovníkov.“
Zdá sa však, že tieto varovania už neplatia a samozrejme nikto nie je obviňovaný z neposlušnosti. Platí zrejme len to, čo je teraz a najnovšie.
Pred de Chardinom varovali mnohí katolícki myslitelia a teológovia, z najznámejších spomeňme aspoň Dietricha von Hildebranda alebo v súčasnosti kardinála Gerharda Müllera, či nedávno zosnulého Wolfganga Smitha. Z vieroučného hľadiska sa mu vytýkajú tieto dva najdôležitejšie bludy: spochybňovanie a popieranie dedičného hriechu a panteizmus.
O Teilhardovi de Chardinovi sme písali na portáli Christianitas.sk už viackrát:
https://christianitas.sk/hereticky-kult-hmoty-teilharda-de-chardina/
https://christianitas.sk/teilhard-de-chardin-najnebezpecnejsi-modernista/
https://christianitas.sk/pierre-teilhard-de-chardin-ako-symbol-sirenia-bludov-v-modernej-cirkvi/
Branislav Michalka
Zdroj: Vatican News, TK KBS, Wikipedia, titulný obrázok, zdroj – flickr.com

