Singapur našiel spôsob boja proti šikanovaniu v školách. Neposlušným chlapcom hrozí trest palicovaním

9. mája 2026   Aktuality   Kríza spoločnosti

Bez ohľadu na tlak zo strany orgánov Organizácie Spojených národov zaviedli singapurské úrady trest palicovania pre šikanujúcich na školách. Podľa najnovších vzdelávacích smerníc môžu byť chlapci, ktorí sa dopúšťajú šikanovania spolužiakov potrestaní telesným trestom ako „krajným riešením“ s cieľom odstrániť zlé správanie.

Palicovanie sa má používať výlučne voči chlapcom ako „disciplinárne opatrenie“ a len vtedy, keď „všetky ostatné prostriedky zlyhajú“. Dievčatá sú od tohto trestu oslobodené na základe ustanovení Trestného poriadku, ktorý zakazuje trestať ženy palicovaním. Trest musí schváliť riaditeľ školy a vykonávať ho môžu iba poverení učitelia, ktorí budú môcť udeliť maximálne tri údery trstinovou palicou – oznámil minister školstva Desmond Lee.

„Školy budú brať do úvahy faktory ako zrelosť žiaka a to, či mu palicovanie pomôže poučiť sa zo svojej chyby a pochopiť vážnosť spáchaného skutku,“ uvádza sa v smernici. Palicovanie sa bude používať v konkrétnom kontexte „vždy ako súčasť súboru nápravných a disciplinárnych opatrení“.

Školy budú povinné monitorovať „psychickú pohodu žiaka“ a zabezpečiť mu psychologickú podporu po vykonaní trestu, vysvetlil ďalej minister Lee.

Singapur sa vracia k metódam zavedeným ešte počas koloniálnej vlády. A hoci Veľká Británia telesné tresty napokon zakázala, Singapur sa ich nikdy úplne nevzdal. Zdôrazňuje sa však, že majú byť používané len ako „krajná možnosť“ a podliehať „prísnym bezpečnostným pravidlám“ v prípadoch, keď iné alternatívne disciplinárne metódy opakovane zlyhajú.

V bývalej britskej kolónii sa dodnes používa aj súdny trest palicovania za viaceré trestné činy. Trestaní sú muži mladší ako 50 rokov napríklad za lúpež, podvod alebo prekročenie povoleného pobytu (víza) o viac než 90 dní.

Z tohto dôvodu opakovane zasahovali mimovládne organizácie a orgány OSN. Podľa Organizácie Spojených národov je palicovanie „hlboko ponižujúci trest, ktorý poškodzuje dieťa“.

Ministerstvo spresnilo, že trestu budú podliehať chlapci od 9 rokov, ktorí sa napríklad dopúšťajú šikanovania vrátane tzv. kyberšikany. Rezort sa rozhodol pre takéto riešenie po ročnom preskúmaní problematiky šikanovania, keď médiá minulý rok informovali o viacerých medializovaných prípadoch.

Z pohľadu tradičného katolicizmu nemožno otázku telesných trestov redukovať iba na moderné psychologické slogany o „nulovej traume“, či absolútnej autonómii dieťaťa. Katolícka civilizácia po stáročia vychádzala z presvedčenia, že človek sa nerodí morálne hotový a že disciplína patrí k výchove rovnako ako povzbudenie či láska. Tradičná kresťanská pedagogika nikdy neoslavovala krutosť, ale zároveň odmietala predstavu, že autorita má byť bezmocná. Ak sa škola vzdá akejkoľvek možnosti účinne zastaviť agresiu, moc automaticky preberú najsurovší žiaci. A práve slabší, tichí a bojazliví bývajú prvými obeťami takéhoto experimentu.

Mnohí tradiční katolíci by zároveň dodali, že moderná spoločnosť často prejavuje zvláštny paradox: štát môže človeka pokutovať, väzni môžu byť izolovaní, polícia môže použiť donucovacie prostriedky, ale symbolický disciplinárny trest voči agresívnemu školskému tyranovi je zrazu označovaný za „neľudský“. Katolícka tradícia však vždy rozlišovala medzi sadistickým násilím a primeraným trestom vykonaným autoritou s cieľom nápravy. Preto aj staré katolícke školy či rodiny poznali princíp, že trest má byť výnimočný, spravodlivý, rýchly a bez ponižovania, nie emocionálna pomsta.

A cynik by k tomu sucho dodal, že dnešná spoločnosť roky tolerovala šikanu pod heslami „pracujme s emóciami agresora“, až napokon prišla k tomu, že šikanujúci jedinec často vníma vlastné správanie ako formu moci, zábavy a spoločenského statusu.

Ak teda niekto tvrdí, že všetko, čo človek prežíva je iba „subjektívny pocit“, potom by mal byť podľa tej istej logiky aj úder palicou vnímaný agresorom ako „pozitívna subjektívna spätná väzba“. Kniha prísloví však hovorí omnoho priamočiarejšie: „Kto šetrí prút, nenávidí svojho syna; kto ho miluje, včas ho tresce.“ (Prísl 14,23)

Arogantné dieťa, ktoré nikdy nepocíti hranice autority v mladosti, ich často oveľa tvrdšie pocíti až v dospelosti, či už od polície, súdu alebo života samotného. Alebo čo je ešte horšie, urobí si z beztrestného týrania a šikanovania slabších záľubu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)