Známy kňaz: „Verní by mali prijať tento čas skúšky“

11. mája 2026   Aktuality

Iba niečo vyše týždňa po tom, čo Teologická fakulta v Trnave škandalózne usporiadala videorozhovor s pro-LGBT kňatom o. Jamesom Martinom SJ, sa k tejto persóne vyjadril čoraz populárnejší kňaz o. Jason Charron.

Otec Jason Charron je kňazom ukrajinskej Gréckokatolíckej cirkvi z Pennsylvánie, USA. Je dobre známy predovšetkým mužom, ktorí sa zapojili do neľahkej pôstnej výzvy Exodus 90, keďže je jedným z kňazov, ktorí týchto mužov sprevádzajú svojimi homíliami a radami.

Vo svojom najnovšom videu otvoril nepríjemnú, no o to závažnejšiu tému vatikánskej synodality a neustáleho protežovania heretického kňaza o. Jamesa Martina SJ, s ktorým iba pred pár dňami zorganizovala videorozhovor aj Teologická fakulta Trnavskej univerzity.

Otec Charron hovorí, že dnes „počuť“ o tom, že z Vatikánu prichádzajú správy o tomto „procese“ synodality, že odtiaľ počúvame veci o o. Jamesovi Martinovi SJ a dokonca aj správy o homosexualite a vzťahoch osôb rovnakého pohlavia. „Počúvame, že tieto veci už nie sú nutne hriechy, ale že sú to vzťahy, ktoré môžu byť požehnané Bohom,“ sťažuje sa kňaz. Rovnako tak si všíma zjavnú „nejednoznačnosť“ vo vzťahu k poukazovaniu na hriechy predovšetkým homosexuality a to dokonca zo strany „profesionálnych duchovných“.

„Chcem vám ale povedať dobrú správu: nebojte sa. Už predtým sme boli na takejto zostupnej ceste a títo ľudia prehrali a tí, čo milujú Boha, víťazili znova a znova,“ hovorí ďalej otec Charron vo videu s miernym pousmiatím.

Ako príklad uvádza Ukrajinskú gréckokatolícku cirkev, ktorá sa medzi rokmi 1946 až 1991 musela schovávať v podzemí, no aj tak prežila. Podľa otca Charrona dal Boh ukrajinskú Gréckokatolícku cirkev„ako príklad“ pre celú Cirkev v čase „jej ukrižovania“.

Kňaz upozorňuje, že na dobu viac ako 50 rokov táto cirkev nemala vôbec žiadne vlastníctvo, nemala žiadne kostoly, semináre, kláštory, nemala ani len vhodné rúcha, vôbec nič. Nemala nič okrem zopár tvrdohlavých starých kňazov a mníšok odmietajúcich kráčať v prúde s oficiálnou komunistami riadenou cirkvou. Hoci museli ísť do podzemia, hoci mnohí z nich skončili na Sibíri, predsa „zostali verní“. „O všetko boli pripravení, boli mučení, žili v dierach v zemi,“ no napriek tomuto všetkému „boli Bohom požehnaní.“

A keď Sovietsky zväz padol, títo kňazi vyšli zo svojich dier s obrovskou energiou a zápalom. Kostoly boli plné a spoločnosť uznávala ich dôležitosť takým spôsobom, že sa jej nemohlo nič rovnať. Naproti tomu oficiálna cirkev, ktorá kolaborovala s ateistickým režimom, štátom i KGB, stále vlastnila svoje kostoly, kláštory i pekné rúchá, ale predsa nemala jednu vec, „nemala tú hlbokú vieru“, akou disponovala podzemná cirkev a nemala ani úctu ľudu. Dnes má ukrajinská Gréckokatolícka cirkev všetko: kostoly, semináre i kláštory. Svoj boj vyhrala.

Napriek tomu, tieto veci nám boli dané, aby sme i my dnes žili „heroicky“, pretože čelíme novým hrozbám, možno nie až tak otvoreným, ale minimálne rovnako zákerným. Otec Charron pokračuje:

„Na vlastné oči vidíme, že ľudia v Cirkvi, ktorí chcú mať funkcie, ktorí chcú byť populárni – sú ľudia, ktorí sú cynickí ako bol Poncius Pilát. „Čo je pravda?“ A redefinujú hriech ako čnosť, a niektoré čnosti označujú za hriechy prichádzajúc s úplne novými kategóriami. Ale Boha nemožno oklamať.“

Gréckokatolícky kňaz ďalej radí, že „všetci tí, ktorí chcú zostať verní“ skutočnému Kristovmu učeniu by mali „prijať tento čas našej skúšky“. „Nepopierajte tento čas, nepozerajte sa späť a nehovorte, aké veci mohli byť, aké by mali byť. Toto je to, čo nám Boh dal.“

Podľa otca Charrona „opäť raz nemáme budovy“, opäť raz nemáme všetky tie „parády“, ale „čo máme, je tá najdôležitejšia vec: a to je božská a pravá katolícka viera, odovzdávaná od apoštolov“. Nemáme sa nechávať odradzovať od pravdy, keď títo „divadelníci s kolárikmi alebo zábavnými klobúkmi na ich hlavách robia veľké vyhlásenia“, pretože v konečnom dôsledku „všetko je pod kontrolou Boha“.

„Toto nie je váš problém… toto je Boží problém. A Boh nás nedovolí skúšať nad naše sily,“ pokračuje známy kňaz. Nakoniec z tejto skúšky vyjdeme víťazne s „očistenou vierou, očistenou láskou, očistenou nádejou“, pretože Boh v skutočnosti očisťuje celú svoju Cirkev.

Nech si tí, čo ohlasujú hriech homosexulity „majú svoju hodinu, my budeme mať svoj deň“. Verní „majú radosť, akú heretici skrátka nevlastnia,“ uzatvára otec Jason Charron.

Matej Gavlák

Zdroj: youtube Fr. Jason Charron, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky

PDF (formát pre tlač)