V mnohých štátoch EÚ rastie agresia voči kresťanom

29. decembra 2025   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

V Európe narastá počet útokov proti kresťanom. Podľa Európskeho centra pre právo a spravodlivosť (ECLJ) bolo v roku 2025 zaznamenaných 2 211 aktov agresie, z toho 274 prípadov fyzického násilia. Nepriateľstvo voči vyznávačom Krista nadobúda rôzne podoby: vandalizmus, podpaľačstvo, profanácie, diskrimináciu.

Správa citovaná portálom Famille Chrétienne zároveň odhaľuje rozsiahle podhodnocovanie počtu nahlásených prípadov a nedostatok reakcie verejných inštitúcií a poukazuje na rozmanitosť protikresťanských trestných činov: vandalizmus (50 % prípadov), podpaľačstvo (15 %), profanácie (13 %), krádeže (5,5 %), zastrašovanie (4 %), fyzické útoky (7,5 %), ako aj vraždy a pokusy o vraždu (3 %).

Mučeníci aj v Európe Ako príklad sú uvádzané aj celkom nedávne akty agresie. Správa spomína podpálenie kostola Matky Božej des Champs v Paríži, profanáciu kostola Sv. Jána Krstiteľa v Châtellerault a krádež 135 mosadzných krížov na cintoríne v Belgicku. Správa pripomína aj mučenícku smrť irackého kresťana Ashura Sarnayu v Lyone, ktorý bol 10. septembra zavraždený mačetou Alžírčanom napojeným na Islamský štát. K vražde došlo v čase, keď iracký kresťan na TikToku vydával svedectvo o svojej viere.

Na prvom mieste Francúzsko Medzi krajinami, v ktorých najčastejšie dochádza k útokom proti kresťanom zaujíma prvé miesto Francúzsko (770 prípadov). Nasledujú Veľká Británia (502), Nemecko (337), Španielsko (91), Taliansko (86) a Poľsko (78). Správa pripomína, že vo Francúzsku v roku 2024 Ministerstvo vnútra vydalo varovanie v súvislosti s jasnými výzvami Islamského štátu na „útočenie na kresťanov v Európe“.

Islamisti a ľavicovo-laicistickí extrémisti Autori správy rozdeľujú páchateľov útokov do troch samostatných skupín. Za najzávažnejšie akty agresie sú zodpovední radikálni moslimovia pôsobiaci pod vplyvom džihádistickej propagandy. Druhou skupinou sú laicistické bojové skupiny, ktoré sa neuspokojujú s obranou neutrality, ale usilujú sa o odstránenie všetkých prejavov kresťanstva. Tretiu skupinu tvoria ľavicoví extrémisti, ktorí bojujú proti kresťanstvu ako zosobneniu konzervativizmu. „Hoci motivácie týchto skupín sú rozdielne, všetky sa svojím spôsobom podieľajú na narastaní nepriateľstva voči kresťanom,“ uvádza správa.

Zamlčiavané prenasledovanie Európske centrum pre právo a spravodlivosť poukazuje aj na rozsiahle podhodnocovanie protikresťanských aktov agresie. Verejné orgány tento jav často neberú do úvahy. Napríklad v Nemecku sa zaznamenávajú iba útoky s politickou motiváciou, pričom mnohé trestné činy protikresťanského charakteru zostávajú opomenuté.

Postoj katolíka k tejto správe Pre katolíka nejde o šokujúcu novinku, ale o empirické potvrdenie biblickej a patristickej skúsenosti: „Ak mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať“ (Jn 15,20). Kresťanstvo nikdy nebolo kompatibilné so svetom, ktorý odmieta pravdu, transcendentný poriadok, Kristovu kráľovskú autoritu. Z tohto hľadiska je narastajúca agresia logickým dôsledkom sekularizácie a apostázy Európy, nie náhodnou anomáliou.

Katolík chápe dejiny realisticky Výnimkou v dejinách nie je prenasledovanie, výnimkou bol krátky čas relatívneho pokoja a hegemónie kresťanstva v Európe. To, že sa dnes pália kostoly, profanujú sviatosti, zosmiešňuje viera, toleruje násilie voči kresťanom, svedčí o tom, že sa Európa vracia do barbarského stavu. Nie je to „nový fašizmus“, ani „nový stredovek“ – je to postkresťanský paganizmus kombinovaný s militantným islamom.

Správa je cenná tým, že otvorene pomenúva nepriateľov kresťanstva: islamský radikalizmus (otvorená nenávisť ku Kristovi), laicistické postkresťanské skupiny (ideologická vojna proti náboženstvu), ľavicový extrémizmus (degenerovaná nenávisť ku kresťanstvu ako nositeľovi morálneho poriadku). Nejde o tri rôzne problémy, ale len o tri podoby jedinej nenávisti voči Bohu. Vidíme tri rozdielne motívy s rovnakým cieľom – vytlačiť Krista z verejného priestoru.

Najzávažnejšie však nie je protikresťanské násilie, ale nedostatočné konanie štátu a EÚ. Z katolíckeho pohľadu je najznepokojujúcejšia časť správy táto: „… podhodnocovanie, zamlčiavanie, nereagovanie inštitúcií“. To znamená, že sekulárny štát v EÚ nechráni spravodlivosť, zákon neplatí pre každého rovnako, kresťan nie je plnoprávny občan. Nezabúdajme, keď sa prenasledovanie bagatelizuje, stane sa čoskoro normou.

Mučeníci nie sú „zlyhaním“, ale svedectvom Smrť irackého kresťana Ashura Sarnayu katolík nečíta ako mediálnu senzáciu, bezpečnostný incident, ale ako mučeníctvo v klasickom zmysle slova: Sarnaya bol zabitý pre Krista počas verejného vyznania viery, nenávidený preto, kým bol. Cirkev na takýchto prípadoch nestavia resentiment, ale pamäť. „Sanguis martyrum semen christianorum – Krv mučeníkov je semenom kresťanstva.“

Táto správa nehovorí o tom, žeby kresťanstvo zlyhalo, ale že prestalo byť zo strany politických orgánov v EÚ tolerované a chránené (na rozdiel napríklad od Židov alebo sodomitov, tí sú tolerovaní a chránení zo strany politických orgánov EÚ stále). Pre katolíka je to varovanie, ale nie dôvod na zúfalstvo – skôr pripomenutie, že Kristova Cirkev je najsilnejšou vtedy, keď už nemá ochranu sekulárneho sveta.

Branislav Krasnovský

Zdroj: pch24.pl, infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)