Priemerný vek kňaza v Írsku je 70 rokov, mníšky nad 80
16. januára 2024
Aktuality
Írsky verejnoprávny rozhlas a televízia RTÉ odvysiela dva programy s názvom „Posledné mníšky Írska“ a „Poslední kňazi Írska“. Írska spoločnosť sa tak akoby symbolicky, ale aj emočne a dokonca reálne rozlúči so svojou 1500-ročnou katolíckou identitou.
„Dnes sme možno svedkami obdobia posledných kňazov a posledných mníšok v Írsku. V krajine, kde v živej pamäti bol prakticky v každej rodine jeden kňaz alebo jedna mníška, sú ich počty dnes v neustálom úpadku,“ píše pre britský Guardian írska reportérka Dearbhail McDonaldová stojaca za dokumentami „Posledné mníšky Írska“ a „Poslední kňazi Írska“. Nepíše to však v nejakom smútku, skôr sa pýta, či budú ľuďom na zelenom ostrove mníšky a kňazi vôbec chýbať až už nebudú.
„Dnes sme pravdepodobne postkatolíckou krajinou,“ píše ďalej McDonaldová s tým, že „sme prvou krajinou na svete, ktorá v roku 2015 legalizovala manželstvá gayov verejnou voľbou. Írsko o tri roky neskôr úplne zrušilo svoj ústavný zákaz potratov, pričom 66 % hlasovalo za. Tieto referendá, zdanlivo o sociálnych otázkach, boli – v mnohých ohľadoch – zástupnými plebiscitmi o zvyškoch moci a nadradenosti katolíckej Cirkvi.“
Problémom však nie je len úplne zliberalizované (až zdegenerované, pozn. aut.) obyvateľstvo Írska, ale aj doslova vymierajúci klérus. Ako píše The Irish Times, v roku 1966 bolo v Írskej republike takmer 13 500 mníšok, kým dnes ich je 4 000 – a ich priemerný vek je viac ako 80 rokov. Mníšky bývali na ostrove prítomné v centrách miest i dedín – bolo ich veľa a boli všade. Ženy sa do rádov častokrát hlásili aj kvôli tomu, že sa mohli venovať vedeckým, zdravotníckym či iným činnostiam, k čomu bežné Írky nemali prístup.
Podľa dokumentu Dearbhail McDonaldovej „Posledné mníšky Írska“ tvrdú ranu írskym ženským rádom zasadil „II. vatikánsky koncil pápeža Jána XXIII.“. Podľa dokumentu začali byť členky rádov vnímané ako „bežní katolíci a nie ako niečo svätejšie“. „Pre niektorých bola strata statusu zničujúca“, zaznieva ďalej v dokumente, „no pre ďalších to znamenalo nový druh slobody“. Postaršia mníška oblečená v ružových šatách pre dokument hovorí:
„Učila som náboženstvo a vedela som, čo je dobré a čo je zlé. A zrazu bolo všetko vyhodené von oknom – adorácie, sochy, všetky druhy vecí. Pre mňa to bolo oslobodzujúce…“
Jedných teda pokoncilové zmeny odrádzali od vstupu do konventu, kým druhých privádzali k „oslobodeniu“ – od modlitieb, povinností a možno aj od ich konventu. Pre 80-ročnú mníšku to však boli stále pozitívne zmeny.
Podobná situácia v krajine je však aj s kňazmi. Portál Euronews uvádza:
„Írsko bolo kedysi vnímané ako najkatolíckejšia krajina na svete. To však už neplatí. Návštevnosť omší bola v roku 1975 na úrovni 91 % a klesla na úroveň 36 % v roku 2016 podľa sčítania obyvateľstva… V Írsku je stále 70 % katolíkov, no číslo neustále padá. Priemerný vek kňaza v Írsku je dnes 70 rokov.“
Podľa portálu boli pre katolícku Cirkev v Írsku ničivé sexuálne škandály posledných rokov. Problémom však neboli len samotné škandály, ale aj to, že sa ich vyššie duchovenstvo v mnohých prípadoch snažilo zakrývať. V krajine je podľa portálu celá škála vecí, kvôli ktorým katolícka Cirkev upadá až takmer do bodu zániku, preto príbehy kňazov a mníšok treba začať „ihneď zaznamenávať“. Gillian O’Brien, írsky historik z John Moores University uviedol:
„Keďže počet rehoľných sestier klesá, ich kláštory sú opúšťané, rozpredávané a búrané alebo prestavané. Nezatvárajú sa len kláštory, ale aj rehole. Nedávno františkáni zatvorili svoje kláštory v Athlone a Clonmeli – mestách, v ktorých pôsobili už od 13. storočia.
Muži a ženy, ktorí v nich žili a pracovali, mali obrovský vplyv (či už v dobrom alebo v zlom). Príbehy komunít (v budovách aj mimo nich) musia byť zaznamenané a musia byť zaznamenané teraz.“
MG
Zdroj: The Guardian, The Irish Times, Euronews, RTÉ, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
