Počet pútnikov na najznámejšej púti – do Santiaga de Compostela, dosiahol v roku 2025 rekord. Zúčastňujú sa jej aj zoskupenia katolíckej tradície

5. januára 2026   Aktuality

Putovanie po Ceste sv. Jakuba sa teší čoraz väčšiemu záujmu: v pútnickom roku 2025 počet pútnikov prekonal všetky doterajšie rekordy a po prvý raz bola prekročená hranica pol milióna pútnikov. Podľa štatistík Pútnického úradu v Santiagu de Compostela získalo certifikát 530 987 pútnikov. Spomedzi nich tvorili 53,4 % ženy – bolo ich takmer o 35-tisíc viac než mužov. Ako zvyčajne, najpočetnejšou národnosťou boli Španieli (228 527), nasledovaní boli Američanmi (43 980), Talianmi (26 680) a Nemcami (24 356).

Na Silvestra prišlo do Santiaga 257 pútnikov, čo odráža trend zimných púti, ktoré sa snažia vyhýbať davom typickým pre obľúbenejšie a teplejšie mesiace. Očakáva sa, že boom bude pokračovať aj v roku 2026 a opäť narastie v roku 2027. Vtedy sa začne ďalší Svätý rok sv. Jakuba, ktorý sa slávi vždy vtedy, keď sviatok sv. Jakuba, 25. júla, pripadne na nedeľu. Certifikát o absolvovaní púte dostane každý, kto prejde pešo aspoň 100 km alebo prejde na bicykli 200 km.

Cesta sv. Jakuba, po španielsky nazývaná Camino de Santiago, je pútnická trasa vedúca ku katedrále v Santiagu de Compostela v Galícii na severozápade Španielska. V tejto katedrále sa má nachádzať telo apoštola sv. Jakuba (Staršieho). Neexistuje jediná trasa púte a účastníci môžu doraziť do cieľa po jednej z mnohých ciest. Trasa je označená mušľou sv. Jakuba, ktorá je zároveň symbolom pútnikov.

Cesta sv. Jakuba, existujúca už viac než 1000 rokov, je jednou z najvýznamnejších kresťanských pútnických ciest, popri trasách do Ríma a Jeruzalema. Podľa legendy bolo telo sv. Jakuba prevezené loďou do severného Španielska a pochované na mieste, kde dnes stojí mesto Santiago de Compostela.

Príchod prvého doloženého pútnika, francúzskeho biskupa z Le Puy – Godescalca, sa datuje do roku 950. Stopy pútnických ciest z 9. stor. nachádzame na minciach Karola Veľkého, avšak najväčší rozmach pútnického hnutia pripadá na 12. – 14. stor. V 12. stor. pápežský dokument uznal Compostelu za tretie sväté miesto kresťanstva po Jeruzaleme a Ríme. Vtedy sa Santiago stalo spolu s Rímom a Jeruzalemom jedným z troch najdôležitejších pútnických miest západnej Európy. Objavila sa nová terminológia – pútnik smerujúci do Santiaga sa začal nazývať peregrino, podobne ako pútnik putujúci do Ríma (romero) či do Jeruzalema (palmero).

O obrovskej úlohe pútí po Camine svedčia slová Johanna Wolfganga Goetheho, podľa ktorého „cesty sv. Jakuba formovali Európu“. Po Francúzskej revolúcii význam pútnictva výrazne poklesol a až od konca 80. rokov 20. storočia začala trasa opäť priťahovať čoraz väčší počet pútnikov z celého sveta.

Pápež Ján Pavol II. (1978 – 2005) bol v Santiagu dvakrát, raz dokonca prešiel krátky úsek Camino Francés – francúzskej cesty. Po prvej návšteve Jána Pavla II. v Santiagu de Compostela v roku 1982 Rada Európy uznala Camino de Santiago za cestu významnú pre kultúru kontinentu a vyzvala na obnovu a udržiavanie starých pútnických trás. Cesta sv. Jakuba bola v októbri 1987 vyhlásená za prvú Európsku kultúrnu cestu Rady Európy a o šesť rokov neskôr bola zapísaná na Zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Katolík vníma púť do Compostely ako pokánie a nie „mystický turizmus“ Nejde o sebapoznávací test, športový výkon a ani skúsenosť bez záväzkov. Námaha tela, bolesť, únava, odtrhnutie od komfortu má byť spájané s tichom a modlitbou, zúčastnením sa slávenia svätej omše s cieľom získať odpustenie hriechov, obrátenie a vyslyšanie prosieb o milosti. Ak tieto prvky chýbajú, podľa katolíkov nejde o púť, ale o dlhší výlet.

Problém masovosti a sekularizácie Camina Katolík vidí nárast počtu pútnikov ambivalentne: pozitívne vníma návrat fyzickej púte ako takej, otvorené svedectvo kresťanských dejín Európy, možnosť obrátenia aj pre „náhodných“ ľudí. Ale negatívne vníma, ak sa Camino premenilo na kultúrnu trasu s tolerovaným krížikom – skutočnosť, že väčšia časť pútnikov nepraktizuje sviatostný život a ich hlavným cieľom je zážitok z púte.

Tradičné púte do Compostely Zvyšuje sa však aj počet pútnikov, ktorí sú spojení s tradičnými skupinami, či už spojenými s Ecclesia Dei alebo FSSPX. Tieto púte sú menšie počtom pútnikov, ale formuje ich skutočný katolícky duch, bez ekumenických či modernistických prvkov. Zamerané sú na pokánie, ruženec, mlčanie, spev gregoriánskeho chorálu. Nejde o masové akcie typu Chartres – Paríž (tam sú desaťtisíce), ale o vedomý výber menšej, disciplinovanej skupiny.

U tradičných skupín existuje pozvoľný rast počtu pútnikov, pribúda množstvo mladých ľudí, ktorí absolvovali „bežné Camino“ a vracajú sa kvôli svojej viere. Pribúdajú ti, čo sú unavení zo sekularizovaného kresťanstva, hľadajú poriadok, dogmatickú jasnosť a askézu, ktorú v modernistickej Cirkvi nájdu asi len veľmi ťažko.

Tradičné spoločenstvá počas púte slávia tradičné sväté omše (Misál 1962) Často pod holým nebom a na improvizovanom oltári sú počas púte slávené latinské sv. omše podľa misála z roku 1962. Oltár je orientovaný ad orientem, znie gregoriánsky chorál, miništranti a kňaz sú v tradičných rúchach, s dôrazom na ticho a kánon. Ak je sv. omša pravou obetou, záleží síce na tom, či je pod klenbou chrámu, alebo je klenbou nebo, historicky je to však úplne legitímne, aj na pútiach v dávnej minulosti sa často slávili sv. omše pod holým nebom.

Rozdiel oproti „bežnému Caminu“ Rozdiel oproti bežnému Caminu spočíva v tom, že svätá omša nie je doplnkom, ale stredobodom každého dňa. Púť sa plánuje okolo liturgie a nie liturgika podľa logistiky. Prečo? Pretože Camino má zmysel len vtedy, ak vedie ku Kristovmu krížu, k oltáru a k spovednici. Ak vedie len k selfie pred katedrálou, je to prechádzka a nie katolícka púť.

Branislav Krasnovský

Zdroj: ekai.pl. Infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pexels.com

PDF (formát pre tlač)