Taliansky novinár zverejnil výsledky hlasovania kardinálov, biskupov a teológov z roku 2016 o Medžugorí: Dve tretiny odmietli nadprirodzený pôvod
10. augusta 2026
Aktuality
Konzultácia v roku 2016 medzi 33 kardinálmi, biskupmi a expertmi spojenými s vtedajšou Kongregáciou pre náuku viery priniesla podľa najnovších správ známeho talianskeho novinára Davida Murgiu veľkú väčšinu hlasov proti nadprirodzenému pôvodu Medžugoria:
Podľa dôverných dokumentov 21 z opýtaných vyhlásilo, že Medžugorie nie je nadprirodzené, deviati vyhlásili, že je nadprirodzené, a traja sa domnievali, že neexistujú dostatočné dôkazy na dosiahnutie definitívneho úsudku.
Informácie o existencii konzultácie a kontextu, v ktorom sa uskutočnila, podporujú následné vyhlásenia pápeža Františka a oficiálne informácie zo Svätej stolice. Čo však Vatikán verejne nepotvrdil, je presné rozdelenie 33 hlasov povolaných konzultantov, ktoré Murgia teraz prvýkrát odhaľuje.
Novinár tvrdí, že všetkých 33 stanovísk dorazilo k Svätej stolici 17. septembra 2016. Účastníci boli údajne požiadaní, aby písomne a odôvodnene vyjadrili svoj postoj k pôvodu javov, ktoré sa začali diať v Medžugorí v júni 1981.
Medzi 33 menami, ktoré Murgia zverejnil, sú niektorí z hlavných cirkevných predstaviteľov tých rokov, ako napríklad kardináli Gerhard Müller, Christoph Schönborn, Antonio Cañizares, Ricardo Blázquez, Angelo Scola, Donald Wuerl, Marc Ouellet a Fernando Filoni vrátane kardinála Camilla Ruiniho a vtedajšieho tajomníka Kongregácie pre náuku viery Luisa Ladariu.
Výsledok z roku 2016, ktorý je teraz známy, protirečí tej fáze vyšetrovania, ktorú vykonala Medzinárodná komisia pre Medžugorie pod vedením kardinála Camilla Ruiniho. Pápež Benedikt XVI. oficiálne zriadil túto komisiu v roku 2010 v rámci Kongregácie pre náuku viery. Svätá stolica vtedy vysvetlila, že bude pracovať diskrétne a že výsledky jej vyšetrovania budú predložené príslušným orgánom kongregácie. Ruiniho komisia dospela k oveľa priaznivejším záverom, pokiaľ ide o prvé údajné zjavenia.
Prípad sa však neskončil Ruiniho komisiou. Existenciu neskoršej, kritickejšej fázy potvrdzuje aj samotná Svätá stolica. Po prijatí a prečítaní slávnej Ruiniho správy sa pápež František rozhodol predložiť túto záležitosť takzvanej Feria Quarta alebo Feria IV vtedajšej Kongregácie pre náuku viery. Feria Quarta je riadne zasadnutie, na ktorom sa stretávajú kardináli, arcibiskupi, biskupi, vedci a experti, členovia dikastéria (vtedy kongregácie), aby diskutovali a uvažovali o otázkach predložených im na preskúmanie. 33 zúčastnených bolo v roku 2016 požiadaných, aby písomne a s odôvodnením vyjadrili svoj názor na povahu javu v Medžugorí.
Pápež František sa o týchto nezhodách medzi teologickými odborníkmi verejne vyjadril už v máji 2017 počas letu späť z Fatimy. Pápež vysvetlil, že po prijatí Ruiniho správy vznikli v Kongregácii pre náuku viery pochybnosti a bolo rozhodnuté o distribuovaní všetkej dostupnej dokumentácie medzi jej členov vrátane materiálov, ktoré protirečili záverom komisie kardinála Ruiniho.
Sám pápež František sa rozhodol zasiahnuť do konania a požiadal, aby mu boli názory členov zaslané priamo. Existencia týchto hlasovaní bola teda známa; neznámym zostával ich konkrétny výsledok.
Rekonštrukcia priebehu procesu, ktorú oficiálne ponúkla Kongregácia pre náuku viery v roku 2024, pridáva ešte ďalší relevantný prvok. Kardinál Fernández vysvetlil, že pápež František sa po prijatí všetkej dokumentácie v decembri 2015 rozhodol osobne prevziať zodpovednosť za rozhodnutia týkajúce sa Medžugoria.
Rím sa v konečnom dôsledku rozhodol pozoruhodne zvláštnym a netradičným spôsobom oddeliť pastoračnú starostlivosť o Medžugorie od posudzovania pravosti údajných zjavení. V roku 2019 František povolil púte oficiálne organizované diecézami a farnosťami, ale Svätá stolica výslovne objasnila, že toto rozhodnutie by sa nemalo interpretovať ako potvrdenie pravosti týchto javov.
Pokiaľ by sa však stala podobná dichotómia pravidlom, vznikol by zaujímavý štandard: každé domnelé súkromné zjavenie by síce nemuselo byť potvrdené ako pravé, ale zároveň by na ňom veriaci mohli oficiálne participovať ako na niečom pozitívnom. Ako však niečo môže byť pozitívne, pokiaľ je to v rozpore s pravdou? Neučila vždy Cirkev, že dobrý výsledok sa nemôže dosahovať pochybnými metódami?
Zatiaľ posledné rozhodnutie Svätej stolice prišlo s novými normami pre rozlišovanie údajných nadprirodzených javov, ktoré vyhlásilo Dikastérium pre náuku viery v máji 2024. V septembri toho istého roku dikastérium vydalo nótu Kráľovná pokoja a udelilo nihil obstat duchovnej skúsenosti spojenej s Medžugorím. Dokument uznáva početné duchovné plody spojené s týmto miestom a umožňuje veriacim rozvážne prijať túto duchovnú cestu.
Vatikán však zároveň stanovil explicitné rozlíšenie: nihil obstat „neznamená vyhlásenie o nadprirodzenom charaktere javu“.
Murgia doteraz zverejnil mená 33 účastníkov a celkový výsledok konzultácie, ale neuviedol, kto a s akým postojom každý hlas odovzdal. Vysvetľuje, že sa zatiaľ chce vyhnúť kontroverziám, manipuláciám a „honbe na čarodejnice“. Novinár však ubezpečuje, že jednotlivé hlasy nakoniec zverejní aj „bez opomenutia“, čím splní sľub daný blízkej osobe, ktorá nedávno zomrela.
Kým sa tieto dokumenty neobjavia alebo kým sa nezíska nezávislé potvrdenie, rozdelenie 21 hlasov proti, deviatich za a troch nerozhodných hlasov sa musí pripísať dokumentácii zverejnenej Murgiom.
Oficiálne je teda potvrdené, že po Ruiniho komisii nasledovali ďalšie štúdie a stanoviská v rámci Kongregácie pre náuku viery, že v súvislosti s týmto javom vznikli značné nezhody a že Rím dodnes neuznal údajné zjavenia v Medžugorí za nadprirodzené.
Branislav Michalka
Zdroj: InfoVaticana, ilsegnodigiona.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
