Telegraph: Profesori, ktorí dali prácu Jasonovi Ardayovi, sa zasadzovali za „prevýchovu bielych“ a vyzývali na „antibelošskú politiku“

10. augusta 2026   Aktuality   Kríza spoločnosti, Progresivizmus

Sú koreňom sebanenávisti Západu naše univerzity? Najnovšie odhalenia, ktoré vrhajú svetlo na ľudí, ktorí menovali Jasona Ardaya za profesora na Cambridgeskej univerzite, ukazujú, že niektorí z nich hlboko nenávidia belochov a snažia sa podkopávať naše úspechy a zdravé sebavedomie.

Britský denník The Telegraph uverejnil cez víkend článok, podľa ktorého sa niektorí z profesorov, ktorí hlasovali za prijatie vtedy 37-ročného Jasona Ardaya za najmladšieho černošského profesora na Cambridgeskej univerzite, publikovali práce útočiace na „belošstvo“, ktoré označovali za „ideológiu“.

O Ardayovom prípade sme informovali minulý týždeň. Ukázalo sa, že tento černošský woke profesor sa dostal na svoje miesto vďaka masívnemu plagiátorstvu. Aby toho nebolo málo, pochybnosti sú o mnohých jeho tvrdeniach, podľa ktorých dosahuje v behu výkony ako najlepší maratónci, že bol v kóme, prežil rakovinu, do 18 rokov nevedel čítať a písať a pod.

Denník The Telegraph odhaľuje, že dvaja akademici, ktorí vymenovali Jasona Ardaya za profesora na Cambridgeskej univerzite, uverejňovali práce útočiace na „belošskosť“ vo vzdelávaní. Michalinos Zembylas, profesor pedagogickej teórie na Open University of Cyprus, a profesor Anoop Nayak z university v Newcastli boli medzi členmi deväťčlennej komisie, ktorá v roku 2022 jednomyseľne vybrala Ardaya na prominentné pracovné miesto.

Akademické články, ktoré preskúmal denník The Telegraph, ukazujú, že jeden profesor vyzval na „prevýchovu bielych“, zatiaľ čo druhý odsúdil „neoliberálnu belošskosť“ na britských a amerických univerzitách.

V článku z roku 2023 profesor Zembylas a jeho spoluautorka, profesorka Cheryl Matiasová, konzultantka v oblasti rasových otázok a akademická koučka, tvrdili, že „belošskosť“ („whiteness“) –, ktorú odlišovali od bielych ľudí a opisovali ju ako utláčateľskú ideológiu – „škodlivo“ pretrváva v príprave učiteľov a mala by byť považovaná za „zodpovednú a vinnú“.

Teoretici kritickej rasovej teórie tvrdili, že v rámci prípravy učiteľov sa nesmie ďalej „emocionálne odrážať antirasistická kritika“ tým, že sa len navonok zdá, že sa o antirasizme hovoria správne veci, pretože to „len ignoruje hegemónnu prítomnosť bielej rasy a odvádza od nej pozornosť“.

Inými slovami, podľa týchto „odborníkov“ treba v boji proti „belošskosti“ už aj niečo konať a nielen o nej rozprávať…

„Na rozdiel od dojmu, že tento krok podporuje nenávisť voči sebe samému, politika namierená proti belošstvu („politics of anti-whiteness“) je práve prevýchovou bielych pre svet, ktorý zdieľajú s ostatnými,“ uviedol Zembylas v skoršej práci.

Profesor Nayak zas vo svojich prácach ocenil hnutie Black Lives Matter a proislamské hnutia na podporu Gazy zato, že dali impulz výzvam na „dekolonizáciu učebných osnov od základov“ a označil schému na vyčlenenie financovaných doktorandských miest pre černošských a menšinových etnických kandidátov za „nevyhnutnú“.

Podľa jeho slov západné univerzity trpia „neoliberálnou belošskosťou“, ktorá sa prejavuje napríklad tým, že zahraničným študentom účtujú väčšie poplatky ako domácim. Ďalej dodal, že v iných sektoroch by sa táto prax „mohla javiť ako diskriminačný čin, ktorý sa rovná inštitucionálnemu rasizmu“.

Ako som však argumentoval v nedávnom článku, hlavným nepriateľom týchto „akademikov“ nie sú ani tak belosi ako rasa, ale kresťanstvo ako náboženstvo. Ich hlavným cieľom teda nie je potláčať „belošskosť“, to je len vedľajší produkt; hlavným cieľom je vyhladiť kresťanstvo („belošské náboženstvo“) a spomienku na Bohočloveka Ježiša Krista.

Matej Gavlák

Zdroj: The Telegraph, AOL, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Matthew Harris

PDF (formát pre tlač)