Nigérijskí katolíci sa tešia z amerických útokov na moslimských teroristov

2. januára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Hoci rozhodnutie Trumpa zasiahnuť v Nigérii vyvolalo po celom svete hlasy za aj proti, mnohí nigérijskí katolíci sa naň zrejme pozerajú priaznivo, ako na znak nádeje, ktorý smeruje k ukončeniu prenasledovania kresťanov.

Na začiatku roka 2025 prezident Trump označil Nigériu za „krajinu osobitného záujmu“ podľa Zákona Spojených štátov o medzinárodnej náboženskej slobode, pričom poukázal na to, čo označil za „genocídu“ páchanú na kresťanoch. Následne nariadil Pentagónu, aby sa pripravil na možnú vojenskú akciu, a vyhlásil, že by mohol zvážiť zásah všetkými dostupnými silami, ak by nigérijská vláda naďalej „umožňovala masakrovanie kresťanov“.

Na Štedrý večer a na Vianoce americká armáda bombardovala ciele ISIS v nigérijskom štáte Sokoto, čo americký líder opísal ako „silnú a smrtiacu“ akciu. V nasledujúcich dňoch sa v Európe aj v Spojených štátoch ozvalo množstvo hlasov podporujúcich aj odmietajúcich iniciatívu severoamerického prezidenta. Niektorí významní katolíci v Európe a v USA verejne odsúdili vojenský zásah, najmä s ohľadom na to, že pápež Lev XIV. vyzval, aby sa tieto Vianoce vyhlásilo celosvetové prímerie.

Nigérijskí katolíci sa však na túto otázku zjavne pozerajú z iného uhla pohľadu. Podľa Catholic World Report vyvolali americké letecké útoky v celej Nigérii široké prijatie, najmä medzi katolíckymi lídrami, pretože „čím menej moslimských teroristov, tým lepšie pre Nigériu“.

Otec Humphrey Boyo z farnosti Taraku v katolíckej diecéze Makurdi vyhlásil, že útok bol „veľkou úľavou pre kresťanov, pretože vyvolal nádej na zlepšenie pomerov v krajine. Ak sa tieto snahy udržia, teroristi sa nepochybne jedného dňa vzdajú,“ uviedol. Dodal, že americké útoky predstavovali „pozitívny pokrok, ktorého cieľom bolo dodať hodnotu a dôstojnosť ľudskému životu“.

Otec George Dogo, nigérijský katolícky kňaz z diecézy Wukari v štáte Taraba, známy tým, že upozorňuje na násilie a vysídľovanie postihujúce kresťanské komunity v regióne, vysvetlil, že po útokoch zavládla vo Wukari radosť, pričom útoky označil za veľkú a radostnú akciu.

Otec Moses Aondover Iorapuu vyhlásil, že jeho krajina nemá žiadnu šancu poraziť džihádistov bez vojenskej podpory USA. V tomto zmysle označil útoky za „preventívne“ a vysvetlil, že v jeho diecéze museli meniť časy vianočných svätých omší na základe dôveryhodných hrozieb. Zároveň vyjadril dôveru v americký zásah a dodal, že „keď prezident Donald Trump niečo povie, myslí to vážne“, a varoval, že džihádisti sa „infiltrovali do radov nigérijských politických elít“.

Emeka Umeagbalasi, riaditeľ Medzinárodnej spoločnosti pre občianske slobody a právny štát (Intersociety), uviedol pre Catholic World Report, že túto infiltráciu džihádistov podporoval vtedajší nigérijský prezident Muhammadu Buhari, ktorý zaplnil armádu a štátnu správu členmi kmeňa Fulani s výslovným cieľom prenasledovať kresťanov. „Preto sa nigérijská armáda stala džihádistickou armádou,“ vyhlásil Umeagbalasi.

Poznámka na okraj – bývalý prezident USA Joe Biden a jeho klika uznávali Nigériu v čase prezidentovania Muhammada Buhariho za dôležitého partnera a oceňovala snahy o posilňovanie demokratických princípov v Nigérii. Joe Biden sa vždy na adresu prezidenta Muhammada Buhariho vyjadroval pozitívne a povzbudzoval k tomu, aby sa pokračovalo vo férových politických procesoch podľa demokratických pravidiel. Bidenova administratíva vždy hodnotila vzťahy medzi USA a Nigériou v čase prezidentovania Muhammada Buhariho ako „excelentné, americká administratíva rešpektovala prezidenta Buhariho a jeho záväzky voči demokracii“. Je teda jasné, že bývalý americký prezident Joe Biden a jeho administratíva nielenže podporovali potraty, ale kryli aj etnické čistky Muhammada Buhariho a jeho kádrov.

Odkedy sa stal prezidentom USA Donald Trump, rétorika i postoj USA sa zmenili. Administratíva súčasného prezidenta USA dlhodobo vyzývala na ukončenie etnických čistiek moslimami a upozorňovali na problémy s bezpečnosťou, pričom veľmi tvrdo sa vyjadrovali voči teroristom z Boko Haram, Islamského štátu a iných militantných skupín, pričom zdôrazňovali ochranu ľudských práv a náboženskej slobody aj nemoslimskej populácie v Nigérii.

Keďže teroristi z Boko Haram chápu dialóg ako prejav slabosti, prišlo k leteckým úderom (počas Bidenovej administratívy sa útokov neobávali). Bývalí členovia Bidenovej administratívy sa dnes pokúšajú v USA navodiť dojem, že aj oni bojovali voči teroristom v Nigérii, opak je však pravdou.

Súčasná nigérijská vláda nemá výhrady voči americkým útokom, pretože nie sú namierené voči nigérijskej infraštruktúre a civilným cieľom, ale výhradne voči základniam a logistickým centrám moslimských teroristov.

Emeka Umeagbalasi tiež vyjadril znepokojenie nad mediálnym zahmlievaním náboženského násilia v Nigérii a naznačil zaujatosť v spravodajstve médií. „Vždy, keď sú napadnutí moslimovia, úroveň mediálnej publicity je veľmi vysoká, ale keď sú zabíjaní kresťania, tie isté médiá o tom neinformujú,“ uviedol. Netreba pripomínať že hysterizujú najmä progresívne média, ktoré podporovali nielen prezidenta Bidena, ale napríklad aj všetky aktivity a vyhlásenia vtedajších politických lídrov v USA a EÚ.

Na záver krátky pohľad katolíka.

Bombardovanie džihádistických teroristov v Nigérií treba vnímať v rámci učenia o spravodlivej vojne (bellum iustum), tak ako toto učenie formovali sv. Augustín a sv. Tomáš Akvinský. V prípade leteckých útokov USA na džihádistických teroristov sú splnené všetky kľúčové podmienky takejto spravodlivej vojny. Spravodlivá príčina: dlhodobé masové vraždenie kresťanov, únosy, znásilňovania, vypaľovania dedín, etnické čistky. Legitímna autorita: zásah voči džihádistickým bandám vykonala štátna moc, nie súkromné milície. Krajná nevyhnutnosť: nigérijský štát dlhodobo zlyháva alebo je paralyzovaný infiltráciou moslimami a sám nie je schopný účinne zasahovať, dedičstvo Bidenovej administratívy bolo nesmierne toxické. Ochrana nevinných: cieľom neboli civilisti ani štát, ale konkrétne teroristické štruktúry.

Katolík nemá žiadnu radosť z bombardovania ako takého a nebude ho oslavovať. Zároveň však odmieta pacifizmus za každú cenu, ktorý by v praxi znamenal nechať nevinných zomierať „pre vyššie morálne a ekonomické pohodlie tých západných spoločností, ktoré mali v minulosti vynikajúce vzťahy s Bidenovou administratívou a Bruselom“.

Veľmi významná je skutočnosť, že miestni katolícki biskupi a kňazi (ktorí mimochodom odmietali tvrdo akceptovať aj progresívno-modernistické táranie pápeža Františka v podobe dokumentu Fiducia supplicans) hovoria po útokoch o nesmiernej úľave, záchrane tisícov životy a nádeji na reálnu ochranu života kresťanských obyvateľov Nigérie.

Pre katolíka má ich svedectvo oveľa väčšiu váhu než vyhlásenia európskych či amerických neomarxistických a progresívnych salónnych morálnych pseudoautorít, úzko napojených na bývalú politickú nomenklatúru v USA a, žiaľ, ešte stále existujúcu podobnú politickú nomenklatúru v Bruseli a EÚ.

V Nigérii nejde o žiadnu „svätú vojnu“ a ani o „križiacku ochranu“. Ale ak štát neochráni nevinných, stráca legitimitu. Nigéria nie je v stave sama poraziť teroristov, musí jej niekto pomôcť. Americký útok nie je ideálny, ale je morálne zrozumiteľný a podľa biskupov, kňazov a veriacich v Nigérii mal na džihádistických teroristov jasný dopad.

To, čo spravili Američania nie je o humanite (predchádzajúci americkí prezidenti nechali vyrásť teroristov z Boko Haram či Islamského štátu), ale o sile. Teroristi rozumejú len dvom jazykom – jazyku strachu a jazyku eliminácie. Zvykli si, že ich nikto netrestal, tak rástli. Teraz si musia lízať rany. Teraz sa začali báť a na vlastnej koži pocítili zmenu rovnováhy.

Americké letecké útoky proti džihádistickým teroristom nie sú riešením, Len sa na chvíľu zavedie poriadok. Ale pre tých, čo mali džihádistický nôž na krku je bombardovanie hranicou medzi životom a smrťou. A ak sa nezmení mocenská realita v Nigérii, všetko sa vráti.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, Catholic World Report, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)