Libanon: Maronitský kňaz zahynul pri izraelskom bombardovaní, keď sa snažil pomôcť zranenému veriacemu

10. marca 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Maronitský kňaz otec Pierre El Raii, farár v obci Qlayaa na juhu Libanonu, zahynul v pondelok 9. marca pri izraelskom bombardovaní, keď sa pokúšal pomôcť zranenému veriacemu. Tragickú udalosť potvrdili cirkevné zdroje vrátane františkána otca Toufica Bou Merhiho z Kustódie Svätej zeme a tiež pápežská nadácia Aid to the Church in Need.

Podľa svedectva miestnych duchovných dopadol prvý útok na dom v blízkosti farnosti, pričom zranil jedného z miestnych obyvateľov. Otec Pierre okamžite vyrazil na miesto spolu s viacerými mladými ľuďmi z dediny, aby zranenému poskytol pomoc. V tom čase však Izraelčania bombardovali rovnaké miesto druhýkrát, pričom kňaz bol ťažko zranený. Po prevoze do miestnej nemocnice zraneniam podľahol. Mal 50 rokov.

Otec Pierre El Raii bol v regióne považovaný za výraznú osobnosť kresťanskej komunity. Slúžil veriacim v oblasti, ktorá v posledných rokoch čelí rastúcej nestabilite, ekonomickej kríze a vojenským konfliktom. Jeho smrť spôsobila hlboký otras medzi kresťanmi na juhu Libanonu, ktorí už dlhší čas žijú pod silným tlakom ozbrojeného konfliktu.

Pápež Lev XIV. vyjadril nad tragédiou hlboký smútok. Vo vyhlásení Tlačového úradu Svätej stolice uviedol, že sa modlí za všetky obete bombardovania na Blízkom východe, najmä za nevinných civilistov vrátane detí a za tých, ktorí sa snažili pomáhať druhým, ako bol otec Pierre El Raii. Pápež zároveň vyjadril nádej na rýchle ukončenie nepriateľských akcií.

Humanitárna situácia v Libanone sa medzitým dramaticky zhoršuje. Konflikt vyvolal masový presun obyvateľstva a stovky tisíc ľudí opustili svoje domovy v Bejrúte, na juhu krajiny i v údolí Bekaa. Mnohé náboženské komunity sa premenili na improvizované centrá pomoci. Napríklad vo františkánskom kláštore v meste Týr našlo útočisko približne 200 vysídlených osôb, väčšinou moslimov.

Podľa miestnych duchovných sú mnohí obyvatelia postavení pred tragickú voľbu: opustiť domovy, majetok a celé životné zázemie, alebo zostať v oblastiach ohrozených bombardovaním. Mnohí vysídlení ľudia dnes spia v autách alebo na uliciach a krajina nie je pripravená prijať taký obrovský počet utečencov.

Napriek tragédii kresťanské komunity v Libanone zdôrazňujú potrebu zachovať nádej. Cirkevní predstavitelia zároveň opakujú výzvu na ukončenie násilia a pripomínajú, že vojna neprináša mier, ale iba ničenie, nenávisť a utrpenie civilného obyvateľstva. „Zbrane neprinášajú pokoj,“ zdôrazňujú miestni duchovní. „Prinášajú iba smrť a utrpenie. To jediné, o čo prosíme, je možnosť žiť dôstojne.“

V širšom kontexte konfliktu sa čoraz častejšie objavujú aj kritické hlasy, podľa ktorých Izrael svojimi vojenskými operáciami na území Libanonu prekračuje rámec medzinárodného práva. Kritici poukazujú na to, že útoky na území suverénneho štátu bez formálne vyhlásenej vojny a s vysokým počtom civilných obetí vyvolávajú vážne otázky o proporcionalite a zákonnosti takýchto operácií.

Izraelská vláda svoje kroky zdôvodňuje právom na sebaobranu a bojom proti ozbrojeným skupinám, ktoré (údajne) operujú z územia Libanonu, no časť medzinárodného spoločenstva upozorňuje, že takto interpretované „právo bojovať proti terorizmu“ sa v praxi rozširuje aj na územie iných štátov. Výsledkom dlhodobých konfliktov a vojenských zásahov je pritom aj hlboká destabilizácia Libanonu, krajiny, ktorá bola ešte v druhej polovici 20. storočia považovaná za jednu z najprosperujúcejších a kultúrne najživších oblastí Blízkeho východu, no dnes čelí kombinácii politického chaosu, hospodárskeho kolapsu a humanitárnej krízy.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, EWTN News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)