Krížová cesta v obci Dolná Poruba – nasledovaniahodný projekt katolíckej zbožnosti

Branislav Krasnovský
11. augusta 2023   Cirkev

Dovolenkovú sezónu 2023 sme už len v zostave – ja s manželkou a bez potomkov – po Rožňave zakončili v Trenčianskych Tepliciach v príjemnom hoteli Panoráma. Keďže počasie nebolo práve najlepšie, dve dopoludnia sme strávili vo vonkajšom bazéne hotela Grand, kam nikto nechodil, pretože mrholilo. Ľuďom evidentne prekáža, keď v bazéne zmoknú. Zrejme je dažďová voda mokrejšia ako voda v bazéne…

Nám s manželkou naopak mrholenie a počasie pod mrakom vyhovovalo, bazén bol ľudoprázdny, výnimku tvorila len milá rodina s troma deťmi, ktorá cielene išla do vody, pretože udržať tri deti v rozpätí 5 – 12 rokov v zmysluplnej zábave na hotelovej izbe je určite náročnejšie, ako ich nechať pohybovo sa unaviť v bazéne.

Poobedia, keď mrholilo, sme venovali jednoduchým prechádzkam po Trenčianskych Tepliciach, kde je veľmi príjemný park, alebo sme si zašli na kávu. Počas dvoch dní, keď bolo pekné počasie, sme sa vybrali na Vršatecké skaly a do moravských Luhačovíc, oba výlety boli veľmi príjemné.

V Dolnej Porube sa končí autobusová doprava, začína temný les a nádherná Krížová cesta

Posledné poobedie pred naším odchodom domov sa vyčasilo, no nevedeli sme, aký program zvoliť. Tak som manželku nahovoril, aby sme zašli autom z Trenčianskych Teplíc cez Omšenie do Dolnej Poruby. Na otázku manželky, kvôli čomu máme ísť asi 12 km do Dolnej Poruby som uviedol, že v Dolnej Porube sa končí autobusová doprava a autobusy sa otáčajú smerom nazad. Manželka sa na mňa spýtavo pozrela, či to myslím vážne, no keď som jej povedal nech teda vymyslí program ona, rezignovane mávla rukou. A šli sme do Dolnej Poruby.

Po príchode do Dolnej Poruby sme si pozreli kostol, vedľa ktorého je socha Panny Márie, kde sa môžu veriaci modliť modlitbu svätého ruženca. V obci je veľmi silná mariánska úcta, funguje tu aj Mariánsky spolok. Prečítali sme si informácie o obci a okolitej chránenej prírodnej oblasti, a môžem povedať, že ma história obce pozitívne zaujala – predkovia dnešných Dolnoporubčanov v 17. storočí zlikvidovali v okolí v čase protitureckých vojen menšiu rabujúcu tureckú jednotku a v rámci „medzináboženského dialógu“ vyhnali z dediny miestneho protestantského kňaza a niekoľko protestantských rodín…

Kostol už bol zavretý, tak sme doň len nahliadli, a keďže manželka rázne odmietla návštevu miestneho pohostinstva pri kostole, vybrali sme sa na krátku prechádzku popri miestnom cintoríne, keď sme zrazu naďabili pri chodníku na menšiu kopu kameňov, na ktorej bola uložená kopija a tŕňová koruna. Išlo o Predzastavenie Krížovej cesty, pričom v otvorenom stojane sa nachádzali drevené tabuľky, na ktorých bolo napísané, že sa možno na Krížovej ceste môžu ľudia pomodliť modlitby Krížovej cesty. Tabuľky už čiastočne nahlodal zub času, možno by boli lepšie plastové tabuľky vo fólii, ktoré by vydržali „večnosť“.

Na výber bolo niekoľko modlitieb Krížovej cesty:

– Klasická Krížová cesta – netreba ju predstavovať, každý ju dobre pozná.

– Krížová cesta podľa videní bolívijskej vizionárky Cataliny Rivas. Túto mystičku si podľa všeobecne známych informácii v 90. rokoch vyvolil Kristus, aby cez ňu odovzdával svetu svoje posolstvo lásky a milosrdenstva. Je obľúbená najmä v Latinskej Amerike. Na dovolenke som si však s chuťou pozrel na počítači filmy o španielskych conquistadoroch (Oro – v češtine Hledání opravdového Boha a Aguirre hnev Boží) a navyše som mal so sebou knihu môjho obľúbeného paraguayského spisovateľa Ruya Bastosa – Ja, Najvyšší, takže som na nič ďalšie španielske už viac nemal chuť.

– Krížová cesta mladých. Keďže už s manželkou nepatríme do kategórie mladých, nevenovali sme jej pozornosť.

– Krížová cesta s Jánom Pavlom II. Zvažovali sme aj túto možnosť, ale klasika je proste klasika…

– Krížová cesta Tomislava Ivančiča. Veľmi pekná Krížová cesta, kto si ju chce prejsť a pomodliť sa ju, tu je odkaz na znenie jednotlivých zastavení: https://modlitba.sk/krizova-cesta-t-ivancic/.

Vedľa už spomínaného Predzastavenia sa nachádzala prehľadná tabuľa a stojan na turistické palice tzv. „nordic walking“, voľne dostupné pre tých, ktorí sa rozhodli Krížovú cestu prejsť. Mňa zaujala informácia, že Krížová cesta má dĺžku cca 1300 metrov a prevýšenie viac ako výškových 200 metrov, takže išlo o celkom zaujímavý „stupák“.

Strmý svah dodáva Krížovej ceste v obci Dolná Poruba zvláštny pôvab

Keďže ako vzdelaný katolík viem, že Krížová cesta vedie do kopca, zabočili sme hneď popri plote cintorína doľava a vybrali sa na pasienok. Po asi 200 metrov sme však žiadne zastavenie Krížovej cesty stále nevideli a nechcelo sa mi veriť, že v Dolnej Porube dokážu prejsť starenky medzi jednotlivými zastaveniami Krížovej cesty dlhšiu vzdialenosť ako 200 metrov.

Tak sme sa za škodoradostných úškrnov mojej manželky museli vrátiť späť dole k Predzastaveniu Krížovej cesty a zabočili do miestneho lesného porastu, kam navrhovala ísť od samého začiatku moja manželka. Snažil som sa jej mravoučne vysvetliť, že ja som sa nemýlil, vedel som kadiaľ ide Krížová cesta, len som jej chcel ukázať krásny výhľad na dedinu z pasienkov, čomu samozrejme neverila. Priznávam, neviem presvedčivo klamať.

Neskôr som sa dozvedel, že popri cintoríne cez pasienok vozia starenky džípmi až hore na kopec, kde sa nachádzajú posledné zastavenia Krížovej cesty a jednoduchá kaplnka tvorená drevenou konštrukciou bez stien so strieškou, kde je možné sláviť aj svätú omšu. Blízko kaplnky je miesto pre stanový skautský tábor.

Pokračovali sme teda popri potôčiku a približne po 50 metroch sme objavili prvé zastavenie Krížovej cesty. Následne sa ukázalo, že pred každým zastavením Krížovej cesty sa nachádza lavička, kde si môžu veriaci oddýchnuť. Pri každej lavičke sa v stojane nachádzali tabuľky so spomenutými modlitbami jednotlivých Krížových ciest a informácie, ktorá rodina z Dolnej Poruby alebo Omšenia sa o zastavenie stará.

Prvé štyri zastavenia Krížovej cesty prešli v pomerne rovinatom teréne, oživením bol muž píliaci drevo medzi tretím a štvrtým zastavením, pri ktorom sa hrala rozšantená maďarská vyžla. Tá sa na nás rozradostene vyrútila, a keďže naokolo bolo mokro a blato a aj ona bola mokrá a od blata, za chvíľu som už nevyzeral ako katolík na výlete, ale ako bezdomovec. Manželka sa múdro schovala za mňa, takže ostala bez fliačika od blata. Majiteľ vyžle sa tiež uškŕňal, keď si ma prezeral, no moje oblečenie nekomentoval. Na moju otázku, či je terén vyššie veľmi blatistý podotkol, že teraz si už z blata starosti veľmi robiť nemusím…

Zábavnejšie to začalo byť, keď sme vstúpili do lesa. Príjemný rovinatý terén vystriedal pomerne ostrý svah, takže medzi zastaveniami V až VIII som sa aj ja značne zapotil. Pozitívom bolo, že absentovali komáre, popri vyklčovanej ceste do kopca naťahali rozumní Dolnoporubčania laná, ktorých sa bolo možné pridŕžať. Napriek tomu moje tenisky, úplne nevhodné do blatistého a mokrého trávnatého terénu, zlyhali na celej čiare a cestou hore som sa ešte aspoň 2x pokĺzol a spadol. Blato mi v tej chvíli už vôbec neprekážalo, rovnako ako motokrosovému pretekárovi.

Medzi VII. a VIII. zastavením Krížovej cesty sa nachádza malá studnička. Voda v nej bola výborná a po relatívne namáhavom výstupe v mokrom a blatistom teréne nám s manželkou prišla veľmi vhod. Nachádzali sa tu aj poháre, vypil som približne pol litra a môžem povedať, že tunajšia voda ma príjemne osviežila. Nechutila však len mne, cestou nazad v prítmí sme pri studničke zahliadli aj divú sviňu s mladými. Vedela o nás už dlho predtým, pretože sme s manželkou robili hrmot a naschvál sme sa nahlas rozprávali.

Výstup z VIII. na IX. zastavenie bol asi najhorší. Aj tu však pomohlo natiahnuté lano popri stromoch, ktorého sme sa mohli pridŕžať. Lano sme veľmi ocenili aj pri neskoršom schádzaní smerom nadol.

Po IX. zastavení Krížovej cesty sa terén začal meniť k lepšiemu. Videli sme už, že vrchol kopca je už asi len 300 metrov a to nám dodalo silu.

Takmer na vrchole svahu sme zospodu jasne videli trojicu krížov, z ktorých ako je všeobecne známe, dva krajné patrili dvom lotrom, ukrižovaným spoločne s Naším Pánom Ježišom Kristom.

XII. zastavenie Krížovej cesty Pán Ježiš zomiera – sa teda nachádzalo pri skupinke stromov. Páčila sa mi aj taká drobnosť, že pri prostrednom kríži z trojice sa nachádzali na zemi dva kamene, na ktorých boli vyryté slová z Evanjelia: Hľa Tvoja Matka, Hľa Tvoj syn (Jn 19,25–27): 25 Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ 27 Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Odmenou za namáhavý výstup je kaplnka a nádherný výhľad na okolie

XII. zastavenie Krížovej cesty poskytlo aj krásny výhľad a nádhernú prírodnú scenériu smerom na východnú stranu. Pokračovali sme v ďalšej ceste do kopca, keďže sme však už videli, že prichádzame k malej drevenej kaplnke, neprekážal nám ani záverečný „stupák“.

Nasledovalo XIII. zastavenie Krížovej cesty, pri ktorom sa sníma Telo Ježiša Krista z Kríža. Tentoraz sme sa kochali výhľadom na južnú stranu.

XIV. zastavenie – Pochovávanie Krista ma takisto zaujalo. Ľudová zbožnosť sa pretavila čiastočne aj do hlavy malého anjelika, ktorého vídavať na hroboch na cintoríne. Anjelikova hlava zbožne spočívala pod Krížom.

XV. zastavenie symbolizoval Kríž s nápisom Zmŕtvychvstanie Ježiša a vedľa tohto Kríža sa už nachádzala spomenutá jednoduchá kaplnka. Nedalo sa v nej však fotiť, lebo v kaplnke na laviciach ležali zúbožení a mokrí českí turisti, ktorí počas celého dňa chodenia v daždi nesmierne premokli a sušili si svoju výstroj. Tak som vyfotil len kríž v kaplnke a pohľad na kaplnku a okolie zo všetkých strán.

V tesnej blízkosti kaplnky sa nachádza tábor pre skautov, ktorý je priam stroho sparťanský, pre nás minimalistov však poskytuje viac ako dostatok pohodlia. Okolie tábora je jednoducho nádherné a viem si živo predstaviť niekoľko super dní v kruhu priateľov, s rannou svätou tridentskou omšou, celodennými potulkami po nádhernom okolí a večerným posedávaním pri táboráku…

Keďže sa už začalo zvečerievať, rozhodli sme sa spolu s manželkou rýchlo zbehnúť do dediny, kde sme mali pri kostole zaparkované auto. Rozlúčili sme sa so zúboženými Čechmi, potešili ich správou že pri VIII. zastavení, približne 600 metrov nižšie, sa nachádza studnička s čerstvou vodou a vykročili sme smerom dole. Manželka, ktorá mala vhodnú turistickú obuv a nie tenisky ako ja, nespadla cestou dole ani raz, ja som sa pošmykol a spadol aspoň desaťkrát. Kĺzal som sa „ako na tŕnistej ceste hriechu“, šťastie, že sme narobili toľko hrmotu, že aj divá sviňa s mladými, ktorú som spomenul o pár odsekov vyššie, sa držala obďaleč.

A čo dodať na záver? Ak zavítate do Trenčianskych Teplíc a holdujete turistike, určite sa vyberte do Dolnej Poruby, kde sa autobus otáča a prejdite si celú Krížovú cestu. Nič nedbajte na to, že sa budete modliť zadýchaní a že budete spotení, Krížová cesta a nádherná príroda vám budú určite stáť zato.

PDF (formát pre tlač)