Kardináli Müller a Koch budú celebrovať sväté omše vo Vatikáne na pamiatku pápeža Benedikta XVI.

29. decembra 2025   Aktuality

Podľa informácií katolíckej agentúry Kath Press bude Vatikán sláviť dve spomienkové sväté omše pri príležitosti tretieho výročia úmrtia emeritného pápeža Benedikta XVI., ku ktorému došlo 31. decembra 2022. Sväté omše sa uskutočnia v rôznych priestoroch Vatikánu a budú ich sláviť dvaja kardináli, ktorí zastávali významné funkcie počas pontifikátu Benedikta XVI.

Prvá sa bude sláviť v utorok a bude ju slúžiť kardinál Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery v anglickom jazyku, priamo v Bazilike svätého Petra. Obrad sa uskutoční o 18:00 hod. pri Oltári katedry svätého Petra (Cathedra Petri), jednom z najvýznamnejších miest vatikánskeho chrámu. Práve kardinál Müller nastúpil po kardinálovi Ratzingerovi na čelo vtedajšej doktrinálnej kongregácie do funkcie, ktorú budúci Benedikt XVI. vykonával viac než dve desaťročia.

Dňa 31. decembra, v presný deň výročia jeho úmrtia, bude aj švajčiarsky kardinál Kurt Koch, prefekt Dikastéria pre podporu jednoty kresťanov sláviť svätú omšu v nemeckom jazyku vo Vatikánskych jaskyniach, v blízkosti hrobu Benedikta XVI.

Benedikt XVI. (vlastným menom Joseph Ratzinger) patril k najznámejším katolíckym teológom 20. a zač. 21. stor. Narodil sa 16. apríla 1927 v Marktli am Inn (Nemecko), kňazskú vysviacku prijal v roku 1951 a rozvinul vynikajúcu akademickú kariéru ako profesor teológie. Ako peritus (lat. odborník, ktorý na koncile vystupoval ako poradca) sa zúčastnil II. vatikánskeho koncilu, kde rozhodujúcim spôsobom prispel k jeho doktrinálnym prácam.

V roku 1977 bol vymenovaný za arcibiskupa Mníchova a Freisingu a pápežom Pavlom VI. kreovaný za kardinála. V rokoch 1981 až 2005 pôsobil ako prefekt Kongregácie pre náuku viery, čím sa stal jedným z hlavných strážcov katolíckej ortodoxie. Za pápeža bol zvolený 19. apríla 2005 a jeho pontifikát sa vyznačoval obranou viery, ústredným postavením liturgie a dialógom medzi vierou a rozumom.

28. februára 2013 sa vzdal petrovského úradu, čo bol historický krok, ktorý vyvolal množstvo otázok a kontroverzií. Zomrel 31. decembra 2022 vo Vatikáne vo veku 95 rokov, zanechávajúc doktrinálne a duchovné dedičstvo najvyššieho významu pre Cirkev.

Katolíci by mohli vnímať tieto dve omše predovšetkým ako symbolické vyjadrenie kurzu, nielen ako administratívnu záležitosť. Pozitívne by totiž mohli vnímať už samotný fakt, že sa vo Vatikáne verejne a dôstojne pripomína pamiatka pápeža Benedikta XVI., niečo, čo sa počas pontifikátu pápeža Františka neudialo.

Symbolické sú aj osoby celebrantov – kardinál Müller ako bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery symbolizuje jasnú kontinuitu doktrinálnej línie (počas pontifikátu pápeža Františka mal problémy, pápež Lev XIV. s jeho stigmatizáciou prestal). Kardinál Koch a svätá omša v blízkosti hrobu pápeža Benedikta XVI. predstavuje tichý a pietny rozmer spomienky na pápeža, ktorý nemal problém s akceptovaním tradičnej liturgie. Oltár katedry v Bazilike sv. Petra tiež zdôrazňuje učiteľský a apoštolský rozmer zosnulého pápeža Benedikta XVI., Vatikánske jaskyne sú zase symbolom katolíckej pokory a „memoria mortis“.

Nezabúdajme však, že pápež František pochovával pápeža Benedikta XVI. ako emeritného pápeža a človeka viery, ale nie ako nositeľa liturgického a teologického programu, ktorý mal ďalej pokračovať v živote Cirkvi. Dalo by sa to vyjadriť ešte trochu tvrdšie – Benedikta XVI. pochovali a jeho liturgická vízia mala byť pochovaná spoločne s ním. Úcta bola čisto formálna a kontinuita presadzovaná pápežom Benediktom XVI. bola odmietnutá.

Len na pripomenutie. Motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI, vydané v roku 2007 stanovilo, že tradičná svätá omša (podľa misála z roku 1962) nebola nikdy zrušená (numquam abrogatam), že ide podľa neho o mimoriadnu formu rímskeho rítu (forma extraordinaria), každý kňaz latinského obradu ju preto môže sláviť bez osobitného povolenia biskupa a podľa tohto dokumentu veriaci majú právo o jej slávenie požiadať.

Motu proprio Summorum pontificum vyvolalo doslova hystériu u progresívcov a modernistov v Cirkvi a pápež František v roku 2021 toto motu proprio obmedzil svojím dokumentom, Traditionis custodes.

Pre mňa, ako katolíka je však samotný kontext týchto dvoch omší za pápeža Benedikta XVI. predsa len v niečom sklamaním: nová omša namiesto tradičnej formy, ktorú Benedikt XVI. osobne považoval za „nikdy nezrušenú“, národné jazyky (angličtina, nemčina) namiesto latinčiny – univerzálneho jazyka katolíckej Cirkvi a pritom stále postrehnuteľná istá pastoračná opatrnosť (v duchu si môžeme opatrne pripomínať Benediktovu liturgickú víziu, ale nemusíme ju nasledovať, aby sme nejatrili rany a neničili jednotu) – to všetko je liturgicky neúplným symbolom.

Ak by som sa vyjadril tak, ako to v skutočnosti cítim, tak pápež Benedikt XVI. bol pápežom, ktorý pochopil krízu liturgie, rehabilitoval tridentskú omšu a jasne pomenoval diskontinuitu po II. vatikánskom koncile. A predsa sa dnes jeho pamiatka pripomína vo forme novej omše a v národných jazykoch, a nie tradičnou omšou (usus antiquior) v latinskom jazyku a „ad orientem“, hoci by bolo logické si ju pripomínať v tej forme, ktorá ho medzi liberálmi aj konzervatívcami najviac preslávila. Či už negatívne, alebo pozitívne.

V každom prípade, tradícia a latinčina nie sú otázkou estetiky, ale znakom katolíckej jednoty, ochrany posvätna a vyjadrenia nadčasovosti Kristovej obety. Ak si Benedikta XVI. ctíme iba slovami, ale nie liturgiou, ktorú začal v zrelom veku považovať za normatívnu, ctíme si síce jeho pamiatku, no nie jeho teologický a duchovný odkaz.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, infocatolica.com, obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)