Kardinál Ouellet žaluje za ohováranie ženu, ktorá tvrdila, že ju obťažoval. Požaduje odškodné 100 000 dolárov

10. marca 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Kanadský kardinál Marc Ouellet, kedysi považovaný za jednu z najvplyvnejších osobností vo vatikánskej hierarchii, sa objavil pred súdom v Montreale na začiatku ostro sledovaného procesu v postavení žalujúcej strany. Prebiehajúci proces sa totiž týka ohovárania, z ktorého kardinál obžaloval Pamélu Groleauovú. Prelát, dnes už na dôchodku, podal občiansku žalobu proti žene, ktorá ho v roku 2022 verejne obvinila zo sexuálne nevhodného správania. V žalobe požaduje odškodnenie vo výške 100-tisíc kanadských dolárov, pričom tvrdí, že obvinenia poškodili jeho povesť, česť a dôstojnosť.

Proces sa začal 2. marca na Najvyššom súde provincie Québec v Montreale a sústreďuje sa na tvrdenia Pamély Groleauovej, ktorá uviedla, že sa kardinál voči nej správal nevhodne počas niekoľkých stretnutí v rokoch 2008 až 2010, keď pôsobil ako arcibiskup Québecu.

Groleauová v roku 2022 vystúpila ako jedna z osôb v hromadnej žalobe proti arcidiecéze Québec a desiatkam duchovných, ktorí mali byť v minulosti zapojení do sexuálneho zneužívania. Podľa jej tvrdení ju kardinál Ouellet na cirkevnom podujatí údajne chytil za chrbát a dotkol sa jej zadku. Kardinál tieto obvinenia kategoricky odmieta.

Vatikán v minulosti prípad preveroval, no vyšetrovanie bolo zastavené pre nedostatok dôkazov a proti kardinálovi neboli vznesené žiadne obvinenia. Ouellet následne podal samostatnú žalobu pre ohováranie, v ktorej tvrdí, že obvinenia poškodili jeho reputáciu.

Počas procesu vypovedali viacerí svedkovia, ktorí sa zúčastnili stretnutí, na ktorých sa mali údajné incidenty udiať. Kňaz Marcel Pellerin uviedol, že práve on predstavil Pamélu Groleauovú kardinálovi na jednom stretnutí koncom roku 2008. Spomína si, že pri predstavení jej kardinál podal ruku a naklonil sa k nej, aby sa s ňou rozprával. Podľa Pellerina mu Groleauová neskôr spomínala aj situácie, keď ju kardinál objal alebo jej položil ruku na chrbát, a tvrdila, že sa na niektorých podujatiach cítila, akoby ju sledoval. Kňaz však dodal, že tieto tvrdenia ho prekvapili, pretože nezodpovedali jeho vlastnej skúsenosti s kardinálom.

Ďalšie svedkyne, ktoré s Ouelletom pracovali počas jeho pôsobenia v Québecu, uviedli, že obvinenia sú podľa nich ťažko zlučiteľné s ich skúsenosťou. Isabelle Thébergeová, bývalá riaditeľka komunikácie arcidiecézy Québec opísala kardinála ako zdvorilého a pozorného človeka, ktorý sa na verejných podujatiach snažil ľuďom venovať osobnú pozornosť. Uviedla, že keď sa o obvineniach dozvedela, zostala „bez slov, smutná a nahnevaná“, pretože nezodpovedali obrazu človeka, ktorého poznala.

Rehoľná sestra Doris Lamontagneová zdôraznila, že Ouellet sa počas svojej služby stretával s obrovským množstvom ľudí, podľa jej odhadu 100-tisíc až 125-tisíc osôb ročne počas pastoračných návštev, stretnutí a verejných podujatí. V takom prostredí boli podľa nej bežné gestá ako podanie ruky, objatie alebo položenie ruky na plece. „Vo svojich kontaktoch bol veľmi bratský,“ povedala pred súdom.

Podobne svedčila aj Michelle Gauthierová, ktorá opísala podujatie v roku 2008 v Beauporte v Québecu s približne 200 účastníkmi. Stretnutie označila za slávnostné a priateľské a uviedla, že si nepamätá žiadne prejavy správania, ktoré by zodpovedali obvineniam. Podľa jej slov bolo v prostredí arcidiecézy bežné, že sa ľudia vítali podaním rúk alebo objatím.

Počas procesu zazneli aj ďalšie obvinenia od iných žien. Marie-Louise Moreauová vypovedala, že v roku 1992 ju Ouellet v Montreale údajne zozadu objal a pritlačil sa k nej, keď pripravovala predmety na omšu. Kardinál však pred súdom vyhlásil, že cíti súcit s jej utrpením, no zároveň zdôraznil, že „nie je osobou, o ktorej hovorí“, a že nikdy neurobil nič z toho, čo opisuje – ani voči nej, ani voči iným ženám.

Ďalšia žena, Mélissa Trépanierová, uviedla, že v roku 2014 jej Ouellet údajne vložil bankovku v hodnote 50 dolárov do výstrihu svetra a že pritom cítila jeho ruku vo svojom oblečení. Opísala túto udalosť ako porušenie dôvery a zneužitie moci. Kardinálova právnička Dominique Ménardová však označila tieto výpovede za málo relevantné a zdôraznila, že ide o subjektívne tvrdenia.

Ménardová zároveň spochybnila dôveryhodnosť výpovede Pamély Groleauovej a poukázala na viacero nezrovnalostí v jej svedectve. Podľa nej sa časové údaje a opis udalostí menili podľa otázok počas výsluchu. Napríklad Groleauová najprv uviedla, že kardinál jej masíroval plecia tri až päť minút, neskôr pripustila, že to mohlo trvať kratšie. Podobne pôvodne tvrdila, že jej držal ruky niekoľko minút, no neskôr uviedla, že to mohlo byť len niekoľko sekúnd. Ménardová preto označila jej výpoveď za váhavú, nepresnú a nedôveryhodnú.

Právnička tiež uviedla, že aby sa Groleauová mohla zapojiť do hromadnej žaloby z roku 2022, musela opisované správanie kvalifikovať ako sexuálne napadnutie. Podľa nej by však aj v prípade, že by sa skutky skutočne stali – čo obhajoba popiera – nešlo o sexuálny útok, ale nanajvýš o nevhodné správanie. Dodala, že zverejnením obvinení v médiách Groleauová výrazne poškodila kardinálovu povesť, a preto „nemal inú možnosť, než obrátiť sa na súd“.

Kardinál Ouellet sa pred súdom opakovane bránil a zdôraznil, že sa nikdy voči ženám nesprával nevhodne. Pred súdom vystúpil najprv na začiatku procesu a následne bol opäť predvolaný po výpovediach žien, ktoré ho obvinili. Jeho právnička však počas výsluchu nepožiadala, aby komentoval konkrétne svedectvo Pamély Groleauovej.

Marc Ouellet patril v minulosti medzi najvýznamnejších predstaviteľov Vatikánu. V rokoch 2010 až 2023 viedol vplyvné vatikánske Dikastérium pre biskupov, ktoré dohliada na výber nových biskupov. Túto funkciu po ňom prevzal súčasný pápež Lev XIV., ešte ako Robert Prevost. Stalo sa tak krátko po kontroverziách medzi nemeckým episkopátom putujúcim po synodálnej ceste a dvoma kardinálmi – Ladariom a Oulletom. Obaja kardináli odišli do dôchodku a približne v tom čase sa vyskytlo aj obvinenie Oulleta z obťažovania.

https://christianitas.sk/kardinali-ladaria-a-oullet-kritizovali-synodalnu-cestu-pocas-navstevy-nemeckych-biskupov-v-rime/

V roku 2013 bol Oullet dokonca považovaný za jedného z hlavných kandidátov na pápežský úrad po abdikácii Benedikta XVI., no pápežom sa napokon stal František.

Proces na Najvyššom súde provincie Québec, ktorý vedie sudca Martin Castonguay, pokračuje ďalšími pojednávaniami. Očakáva sa, že v závere procesu zaznejú aj záverečné reči právnikov oboch strán.

Niektorí pozorovatelia zároveň poukazujú na zvláštnosť situácie, keď sa podobné obvinenia objavujú až po veľmi dlhom časovom odstupe. V tomto prípade ide o udalosti, ktoré sa mali stať pred takmer pätnástimi rokmi, teda v čase, keď už možno predpokladať, že mnohí účastníci stretnutí si detaily priebehu udalostí pamätajú len veľmi nejasne alebo vôbec.

Podľa nich sa takéto oneskorené obvinenia neraz stávajú nástrojom v širších sporoch okolo Cirkvi, v ktorých jej odporcovia využívajú staré alebo ťažko overiteľné tvrdenia na poškodenie povesti cirkevných predstaviteľov.

Mňa by zaujímalo – čisto teoreticky samozrejme – ako by sa v médiách vnímalo prípadné tvrdenie dnes už 70-ročného seniora, ktorý by vystúpil s tvrdením, že ho pred 60 rokmi obťažoval, podľa jeho domnienky sexuálne, príslušník iného ako kresťanského náboženstva, napríklad moslimský mufti, židovský rabín či budhistický láma…

Branislav Krasnovský

Zdroj: thecatholicherald.com, cbc.ca, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)