Islamskí lídri požadujú zatknutie chaldejského patriarchu Saka

2. januára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Chaldejský patriarcha, kardinál Louis Raphaël Sako, dostal vyhrážky zo strany islamských skupín so základňou v Iraku a Iráne po mylnej interpretácii posolstva, ktoré predniesol počas vianočnej svätej omše, informuje Chaldean Press. Dôležitá autorská poznámka: ak ide o islamské skupiny so základňou v Iraku a Iráne, našťastie ide o šiítov a nie o sunnitov, čo je dobrá správa pre patriarchu Saka.

Počas liturgickej slávnosti patriarcha použil pojem „normalizácia“ v duchovnom zmysle a vyzval veriacich k zmiereniu a k životu v pokoji medzi sebou navzájom. Šiítski klerici a islamskí lídri však tento pojem interpretovali ako politickú narážku na údajné zbližovanie s Izraelom, čo vyvolalo tvrdú verejnú reakciu.

V dôsledku tejto mylnej interpretácie niektorí islamskí lídri zašli až tak ďaleko, že začali požadovať zatknutie kardinála Saka, pričom patriarcha začal dostávať početné vyhrážky, z ktorých niektoré boli mimoriadne vážne (sunniti by volali po fyzickej likvidácii, šiíti požadujú „len“ zatknutie).

Chaldejská archeparchia vydala verejné oznámenie, v ktorom vysvetľuje, že kardinál Sako mal na mysli normalizáciu kultúrnych a občianskych vzťahov v Iraku a nie o obnovenie vzťahov s Izraelom. Podľa toho istého zdroja, napriek tomu, že patriarcha výslovne objasnil, že jeho posolstvo nemalo žiadny politický obsah, ale výlučne duchovný charakter, eskalácia nepriateľstva sa nezastavila.

Chaldean Press uvádza, že po konzultácii s chaldejskými veriacimi väčšina farníkov v slovách patriarchu počas vianočnej omše nevnímala žiadne politické posolstvo. Napriek tomu niektoré šiítske islamské skupiny svoje požiadavky vystupňovali a vyzývajú nielen na jeho zatknutie, ale dokonca aj na jeho popravu. V tomto kontexte mal samotný kardinál a patriarcha Sako podľa chaldejského média vyhlásiť: „Ak ma chcú postaviť pred súd a popraviť pre dobro Iraku, nech sa tak stane.“

Katolík musí túto udalosť vnímať v kategóriách mučeníctva, pravdy a kríža, nie geopolitiky. Kardinál Sako nevykonal politické vyhlásenie, ale duchovný čin, pri ktorom použil jazyk zmierenia, ktorý je pre kresťanstvo prirodzený. Fakt, že duchovné slovo bolo úmyselne (alebo nevedomky) prekrútené na politickú zámienku, je typickým znakom prostredia, v ktorom rozhodujúcim faktorom sú moc a nátlak, nie pravda.

Hrozby zatknutím či popravou sú chápané ako pokračovanie dvetisícročného príbehu Cirkvi na Východe, kde biskup – pastier často chráni svoje stádo pred vlkmi. Za zmienku stojí najmä pokojný a dôstojný tón chaldejského patriarchu, jeho pripravenosť znášať následky bez odvolávania sa na svetskú ochranu, jasné rozlíšenie medzi duchovným posolstvom a politickou manipuláciou.

Výrok kardinála: „Ak ma chcú postaviť pred súd a popraviť pre dobro Iraku, nech sa tak stane“ možno z katolíckeho pohľadu čítať v intenciách a duchu sv. Ignáca Antiochijského, sv. Cypriána či blízkovýchodných mučeníkov, nie ako teatrálne gesto, ale ako reálne prijatie Kríža. „Keď sa slovo evanjelia stáva zločinom, nie je problém v slove, ale vo svete. A Cirkev vtedy nerobí kompromisy, ale vydáva svedectvo.“

Pre bližšie vysvetlenie pozadia zopár historických faktov. V prípade šiítskych výrokov na adresu patriarchu Saka ide o nátlak. Je to klasický mechanizmus: keď chceš niekoho umlčať, nepotrebuješ dôvod, stačí jeho výraz, ktorý možno zneužiť. Význam slov totiž neurčuje autor výroku, ale ten, kto má moc trestať. U šiítskych lídrov ide o čistý mocenský test hraníc, štandardný eskalačný krok, určený na vytvorenie strachu a skúšku, ako ďaleko môžu zájsť. Okrem toho v prostredí priameho nátlaku vysvetľovanie nefunguje, ale pôsobí ako obrana obžalovaného pred už rozhodnutým tribunálom. Keď sa niekto ospravedlňuje za niečo, čo neurobil, priznáva druhej strane právo súdiť.

Vyhlásenie patriarchu Saka ukazuje samozrejme na jeho osobnú vedomú odvahu, no aj na systémové osamotenie. Existuje axióma, podľa ktorej „mučeníci vznikajú tam, kde nie je vôľa sa brániť“, čo však v prípade patriarchu Saka netreba vnímať až tak dramaticky, a to z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade nejde o sunnitských hrdlorezov z ISISu, ale o šiítskych veriacich v Iraku a Iráne. Patriarcha Sako má dlhodobo úzke kontakty v šiítskom prostredí, toto nie je hypotéza, ale realita Blízkeho východu od útoku na Irak v roku 1993 a Sýriu v roku 2012. Má veľmi dobré kontakty aj medzi kresťanskými poľnými veliteľmi (v kresťanských milíciách, napr. Babylon Movement, Nineveh Plains Protection Units), ktorí spoločne so šiítskymi poľnými veliteľmi a ich jednotkami bojovali úspešne proti ISISu v Iraku dlhú dobu a takisto ho poznajú aj v proiránskom libanonskom hnutí Hizballáh, ktorého milície tiež spoločne s kresťanskými milíciami bojovali v Iraku proti sunnitskému ISISu.

Šiíti sú v kresťanskom ponímaní v Iraku vnímaní ako podstatne menšie zlo v porovnaní s ISISom. Patriarcha Sako nikdy nekráčal cestou konfrontácie so šiítskou mocou, bol lojálny k Iraku a nie Západu, opakovane zdôrazňoval historickú prítomnosť kresťanov v Mezopotámii, čo zo strany Iráncov či Libanončanov z neho robí užitočného partnera a nie cieľ fyzickej likvidácie.

S vysokou pravdepodobnosťou ani Irán a ani Hizballáh nemajú záujem vziať mu život, pretože by to malo negatívny dopad na rating Iránu u kresťanských menším, ktorých milicionári bojujú spoločne s Iráncami proti sunnitskému terorizmu ISISu (Arméni, Asýrčania, Chaldejci…). Likvidácia patriarchu Saka by zničila tento naratív a poskytla USA a Izraelu propagandistickú muníciu proti Iránu.

Hizballáh a iránska tajná služba majú praktické a dobré skúsenosti s kresťanmi v Libanone a chápu dôležitosť a hodnotu kresťansko-šiítskej osi proti sunnitskému radikalizmu. Kresťanský mučeník by sa stal mobilizačným symbolom proti nim, čo v tomto konflikte s Izraelom, ktorý vedú, naozaj nepotrebujú. Likvidácia patriarchu Saka je preto veľmi nepravdepodobná ako konečný cieľ spravodajskej hry, ktorú iránske tajné služby a ich šiítski spojenci v Iraku rozohrali.

Skôr ide o signál v duchu: „So Židmi sa nemienime baviť“. Vnímanie pojmu „normalizácia“ ako „normalizácia vzťahov s Izraelom“ je pre Irán a šiítov v čase, keď Donald Trump opäť hovorí o možnom bombardovaní Iránu prejavom „nulovej tolerancie voči akejkoľvek ambivalencii zbližovania s Izraelom“. Odkaz kresťanom je teda jasný: „Môžete v Iraku bez problémov žiť, ale vaša bezpečnosť závisí od vašej disciplíny“. Nejde teda o volanie po likvidácii, ale pripomenutie hierarchie moci – dominantní sú šiíti a nie kresťania. Takže irackí politickí aktéri (vrátane častí šiítskeho spektra) využili situáciu na posilnenie vlastnej pozície, pretože pre nich je pojem normalizácia s Izraelom tabu.

Ak by prišlo k atentátu na patriarchu Saka, s vysokou pravdepodobnosťou by to vážne narušilo vzťahy medzi kresťanskými a šiítskymi milíciami a jednotkami. Rozbilo by sa to, čo dnes funguje (to by však na druhej strane vyhovovalo Izraelu a USA). Kresťanské milície by stratili ilúziu slobody, to by sa pretavilo do hľadania opory možno aj na Západe, u Arménov, Turkov či Rusov. Šiíti by stratili sympatie u kresťanov a prišli by o argument: „My šiíti sme iní ako sunnitský ISIS“.

Regionálne by to okrem toho posilnilo sunnitskú propagandu (všetci šiíti sú rovnaká banda) a výrazne by to oslabilo iracký štát zvnútra. Pre šiítov a iránsku tajnú službu je preto Sako živý cennejší ako mŕtvy. Iránsky režim okrem toho pri novej vlne protestov v krajine nepotrebuje eskaláciu napätia v Iraku a k tomu navyše prípadne bombardovanie Američanmi.

Takže na záver asi toľko – patriarchu Saka Irán a ani irackí či libanonskí šiíti nevnímajú ako nepriateľa šiítskeho bloku. Má kontakty aj s Libanončanmi aj šiítskymi Iračanmi, no konsolidácia pomerov s Izraelom nie je pre Irán a jeho spojencov v Iraku akceptovateľná. Smrť patriarchu Saka by bola strategickou samovraždou pre šiítsky tábor, na druhej strane oslabenie šiítov by však nesmierne vyhovovalo Izraelu aj USA.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, Turkiye Today, Chaldean Press, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)