Islam – príbeh zla a pretvárky, ktorým dnešná Európa nedokáže čeliť

Matej Gavlák
15. júla 2026   Spoločnosť   Islam

Európa sa pomaly, ale isto prebúdza do nočnej mory, kedy sa zdá, že islam začína mať na našom kontinente navrch. Vo Francúzsku je každé dva týždne zničený jeden kostol a za rovnaký čas je postavená jedna mešita. Ale niet sa čomu čudovať: islam je dodnes nezmenená ranostredoveká agresívna militantná ideológia, ktorej bezohľadnosti jednoducho ateizmus a „vynovené láskyplné kresťanstvo“ nedokážu čeliť.

 

Ctitelia Baala

V prvom rade treba povedať, že islam nie je čím sa zdá byť, respektíve, jeho boh nie je tým, za koho sa vydáva. Latentní kresťania spolu s týmto svetom považujú Alaha za „Abrahámovského Boha“ – v podstate toho istého Boha Otca, ktorého uctievajú kresťania a ku ktorému sa hlásia i židia.

Ako však vo svojej analýze preukázal katolícky apologéta Sam Shamoun, sústreďujúci sa na vyvracanie mýtov ohľadom islamu, nič nemôže byť viac vzdialené od pravdy. Shamoun hovorí, že v Arábii pred Mohamedom existovalo mnohobožstvo a zvlášť kult boha Baala – známeho už zo Starého zákona ako hlavného nepriateľa židovského národa a Jahveho, ktorému pohania prinášali ľudské obety. A Mohamedova rodina patrila k najväčším ctiteľom Baala.

Geniálna lož, ktorú Mohamed vlastne učinil, bola, že odstránil všetkých ostatných bohov, ponechal len Baala a začal ho nazývať jednoduchým slovom „boh“, po arabsky „Allah“. Shamoun teda hovorí, že to Baal, doslova vtelený Satan, je tým záhadným Alahom a nie náš a židovský Boh Otec. A ako uvidíme ďalej, islam skutočne nesie všetky znaky satanskej sekty.

Hory z hláv

Islam sa vždy šíril výhradne mečom a masovým vraždením. Inak sa nedá vysvetliť jeho absolútne rapídny postup do tej doby kresťanským priestorom. Za pár desaťročí svojej existencie obsadil Svätú zem, dnešné Turecko, severnú Afriku, dokonca aj Pyrenejský polostrov a Sicíliu (všetko dovtedy integrálne súčasti kresťanskej Rímskej ríše), ako aj dnešný Irán, ktorý mal vlastné prepracované náboženstvo – zoroastrizmus. Mohamed bol dobyvateľ a takí boli aj jeho nasledovníci.

Keď pápež bl. Urban II. konečne po dlhých 400 rokoch od vypuknutia tejto brutálnej otvorenej vojny proti kresťanstvu vyhlásil proti nej križiacku výpravu, uviedol:

„Plemeno z Perzského kráľovstva (seldžuckí Turci), prekliate plemeno, plemeno úplne odcudzené Bohu… napadlo krajiny týchto kresťanov a vyľudnilo ich mečom, plienením a ohňom; časť zajatcov odviedlo do svojej krajiny a časť zničilo krutým mučením; buď úplne zničilo Božie kostoly, alebo si ich prisvojilo pre obrady svojho vlastného náboženstva…“

Historik islamsko-kresťanských vojen Raymond Ibrahim o tureckej vojne na Balkáne a v strednej Európe tieto slová potvrdzuje ešte živšími opismi:

„Bartolomeo de Giano, taliansky františkánsky mních, ktorý v roku 1438 písal z Konštantínopolu, tiež zdokumentoval „katastrofálne a žalostné vraždenie, ktoré v týchto dňoch vidíme“. Gházíovia, ktorí pustošili každý kút Balkánu, postavili „veľké hory z (kresťanských) hláv“ a „také množstvo tiel ležalo spálené, čiastočne rozložené, čiastočne zožraté psami, že by sa to zdalo neuveriteľné každému, kto to nevidel na vlastné oči“. Tí, čo prežili, boli buď zotročení, aby „slúžili svojim (pánom) v ich zlých a nečistých rozkošiach“, alebo boli nútení stať sa „Saracénmi (moslimami), ktorí sa neskôr stanú nepriateľmi kresťanov.“

Kto by si myslel, že sa islam odvtedy zmenil, ten by sa tragicky mýlil. Islam sa nezmenil, pretože taký skrátka je už od čias svojho zakladateľa a už od napísania Koránu. Po prehratej vojne o Európu sa skrátka len stiahol do úzadia; no teraz vycítil novú šancu, ktorú chce opäť využiť naplno, len inými prostriedkami.

Tresty pre „neveriacich“

Bývalý moslim a dnes pokrstený katolík Ridvan Aydemir v programe Matta Fredda vysvetľuje, že klamstvo je za niečo zlé považované len v kresťanstve a krajinách zrodených z kresťanstva. V islame to však takto nefunguje. Islam podľa Aydemira učí, že klamať je dovolené, ba priam žiaduce, ak bude toto klamstvo viesť k rozšíreniu a upevneniu islamu. Takže keď aj moslimovia v západnej Európe hovoria o mieri a spolunažívaní, „oni klamú a klamú vedome“. Ridvan Aydemir:

„Pozrite, je v televízii nejaká relácia, nejaká debata medzi moslimom a západným ateistom. Moslim niečo povie o mierumilovnosti islamu, no vie, že klame. Ija, ako divák a moslim, taktiež viem, že klame. Ale moslimom to je skrátka dovolené. Pre nich je to totiž normálne. Ich kultúra to povoľuje – pokiaľ to je v prospech islamu, na to, aby islam získal prevahu, môžu klamať. Ale akonáhle islam získa prevahu, vtedy sa ukáže jeho pravá tvár.“

Čo si teda moslimovia skutočne myslia o kresťanoch? Korán (Korán 5:73) hovorí:

„Veruže neuverili tí, ktorí povedali: „Boh je tretí z trojice.“ Veď niet boha okrem Boha jediného. A ak neprestanú s tým, čo hovoria, veruže postihne tých z nich, ktorí neuverili, trest bolestivý.“

Niečo podobné uvádzajú aj obete islamských znásilňovacích gangov v Británii, tzv. grooming gangs. Jedna z obetí uviedla:

„Bolo mi povedané, že biele dievčatá sú odpad. Všetky sú šľapky. Sú menej ako výkaly na ich podrážkach. Nepočúvajú Alaha, takže si zasluhujú byť potrestané. Pre neposlušnosť Alahovi by mali byť znásilnené a potrestané.“

Moslimovia sa vôbec nezmenili: majú rovnaký svetonázor a myšlienkové pochody, aké mali ich predkovia, ktorí nabodávali hlavy našich predkov na koly po celej Európe.

Nová lesť

Keďže islam už dnes nemá vojenskú ani ekonomickú silu ovládnuť Európu, uchýlil sa tentokrát len k ďalšej ľsti.

Kresťanský apologéta a kritik islamu Sam Shamoun varuje, že islam vníma migráciu (označovanú za „hidžru“) do nemoslimských krajín primárne ako nástroj na šírenie a expanziu islamu. Autor interpretuje islamskú migráciu cez optiku historického príkladu proroka Mohameda a fáz islamskej expanzie.

Prorok Mohamed totiž de facto emigroval v roku 622 po Kr. z Mekky (kde boli moslimovia slabí) do Mediny (kde získal politickú a vojenskú moc). Shamoun zdôrazňuje, že hidžra nie je v islame chápaná len ako útek pred prenasledovaním, ale ako strategická fáza. Akonáhle moslimovia v nemoslimskej krajine zosilnejú, má nastať prechod k ďalšej fáze – presadzovaniu islamského práva a nadvlády. Presne to aj vidíme v západnej Európe, či New Yorku.

Tamojší moslimský influencer (konvertita z katolicizmu) počas jednej príležitosti v spoločnosti svojich vlastných vykrikoval:

„Allahu akbar! P***te si! Toto je islamská republika Newyorkistan! Islam bude v každej domácnosti. Inšalláh (arabsky: „Ak boh dá“), celý svet bude moslimský! Vitajte v Mamdaniho New Yorku. Vidíte to mesto? Vidíte ako vyzerá? Inšalláh, vaše mesto bude vyzerať presne rovnako.“

Tri fázy ovládnutia územia

Podľa Shamouna preto existujú tri fázy islamského ovládnutia územia za pomoci migrácie:

1) Fáza slabosti (Mekka): Moslimovia prichádzajú ako menšina, hlásajú mier, toleranciu a žiadajú náboženské práva.

2) Fáza migrácie a formovania (Hidžra): Vytvárajú sa uzavreté komunity, demograficky rastú a upevňujú svoje postavenie.

3) Fáza dominancie (Medina): Po dosiahnutí dostatočného počtu a sily začínajú vyžadovať zavádzanie prvkov šaríe (napr. súdy) a preberajú politický vplyv.

Tu sa oplatí pripomenúť si slová predsedu škótskej vetvy britskej Labouristickej strany a tým pádom možného budúceho premiéra Škótska, Anasa Sarwara:

„Skutočnú moc dosiahneme iba vtedy, keď nielenže budeme mať viac Pakistancov sediacich v zasadacích miestnostiach a parlamentoch (Británie!), ale keď vlastne budeme mať viac Pakistancov a Juhoaziatov sediacich v chodbách moci, kde sa prijímajú rozhodnutia…, zmena prichádza!“

Sme nimi preklínaní od rána do večera

Tento boj však nie je len fyzický, ale aj metafyzický. Preto prehrávame v prvom rade – pretože sme sa vzdali svojich duchovných štítov, kým moslimovia si ponechávajú svoje duchovné meče. A masakrujú nás hlava nehlava bez toho, žeby sme si to vôbec uvedomovali.

Podľa Sama Shamouna, ale aj ďalších odborníkov na islam akým je napríklad historik Raymond Ibrahim či Dr. Maalouf, moslimovia v rámci svojich každodenných modlitieb doslova preklínajú kresťanov a židov, hoci si to vôbec neuvedomujeme. Títo odborníci svoj argument zakladajú na interpretácii úvodnej súry Koránu:

„Veď nás po správnej ceste – ceste tých, ktorých si zahrnul Svojou priazňou, a nie tých, na ktorých si sa nahneval, ani tých, ktorí zablúdili.“ (Korán 1:6–7)

Kresťania sú tí, ktorí „zablúdili“. Podľa odborníkov preto moslimovia v každej jednej tejto modlitbe (recitovanej minimálne 17-krát denne!) prosia Alaha, aby neboli ako kresťania, čo vnímajú ako rituálne preklínanie a odmietanie kresťanskej viery. Ale máme ešte veľavravnejšie texty.

Iný verš Koránu (9:30) hovorí:

„A hovoria židia: „Uzajr je syn Alahov“ a hovoria kresťania: „Mesiáš je syn Alahov.“ … Nech Alah proti nim bojuje (alebo: „Nech ich Alah zatratí/zničí“)! Do akej lži to upadli!“

Shamoun vo svojich argumentoch pravidelne cituje autentické hadísy (krátke texty o živote proroka Mohameda), v ktorých Mohamed pred smrťou vyhlásil:

„Nech Alah prekľaje židov a kresťanov, pretože si urobili hroby svojich prorokov miestami uctievania.“

Je to však ešte horšie: bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali, my nimi prekliaté veci doslova požívame – jeme! Na internete sa objavilo video z výroby tradičného moslimského jedla halal. Moslimský muž vysvetľuje:

„Zamestnanec bitúnka umožňuje zvieraťu ležať na svojom pravom boku a smerovať k Mekke. Smerujú tak zamestnanec, ako aj zviera. Zamestnanec nahlas hovorí: „Bismillah, Allahu akbar“, teda „V mene boha, najvyššieho.“

Ako sme už uviedli na začiatku, ich bohom je Baal – teda Satan sám. Podobným spôsobom sa pokúsila aj moslimská egyptská futbalová reprezentácia prekliať katolíckych argentínskych futbalistov na práve prebiehajúcich majstrovstvách sveta. (Malá poznámka: všetko kúpené jedlo i predmety treba prežehnávať, čím sa prípadné prekliatia rušia).

Islam očakáva svojho celosvetového diktátora – Mahdího

A to „najlepšie“ na záver: celý islamský svet už veľmi napäto očakáva svojho vlastného „Hitlera“, ktorý mečom, ohňom a železom dobyje zvyšky „neveriaceho“ sveta.

Moslimovia majú isté proroctvo vyslovené buď samotným Mohamedom, alebo niekým z jeho najbližších nasledovníkov. To proroctvo znelo nasledovne: „Najprv Konštantínopol, potom Rím“. Teda, že z veľkých kresťanských centier dobyjú najprv Konštantínopol a Rím ako druhý.

Vyznávači Alaha preto hovoria, že keďže sa prvá polovica proroctva vyplnila, je len otázkou času, kedy sa vyplní aj tá druhá. A dokonca aj vieme meno toho veľkého dobyvateľa, ktorý epicentrum kresťanstva pre nich získa: v islamských textoch je označovaný ako Mahdí.

Bude to práve tento Mahdí, kto okrem Ríma vojensky dobyje aj zvyšok Európy, či dokonca sveta. Je pritom zaujímavé, že niečo podobné hovoria aj katolícke proroctvá, či dokonca samotná Panna Mária. Panna Mária v La Salette varovala pred akýmsi „predchodcom Antikrista“:

„Antikristov predchodca bude so svojimi vojskami z mnohých národov bojovať proti pravému Kristovi, jedinému Spasiteľovi sveta. Preleje mnoho krvi a bude chcieť zničiť Boží kult, aby sa sám dal uctievať ako Boh.“

Toto presne sedí na Mahdího, ktorý bude moslimami považovaný za akúsi polobožskú postavu a dobyvateľa.

Na záver

Vpustiť si do krajiny x miliónov moslimov je ako vpustiť si do krajiny x miliónov nacistov – možno očakávať len vojny, genocídy a masové zabíjanie. Pretože islam de facto nie je nič iné než ranostredoveká forma nacizmu – nezastaviteľná ničivá vojnová mašinéria. Toto Zlo nesmieme do našej krajiny vpustiť za žiadnych okolností, lebo o ňu prídeme. Len červenú zástavu s hákovým krížom vystrieda zelená s polmesiacom.

Pre záchranu kresťanstva v Európe by bolo dobré, keby sa tieto informácie dozvedelo čo najviac ľudí.

PDF (formát pre tlač)