Biskup Schneider: „Prijímanie na ruku je jedným z najhorších prejavov zla v Cirkvi“

27. októbra 2022   Krátke správy

„Prijímanie na ruku je jedným z najhoršíchprejavov zla v Cirkvi,“ uviedol známy kazašský pomocný biskup, mons. Athanasius Schneider v podcaste pre portál LifeSite News, čím vlastne zopakoval slová, ktoré pred niekoľkými mesiacmi uviedol aj na Slovensku (viac sa môžete dočítať v staršom článku: http://christianitas.sk/biskup-schneider-v-trnave-prijimanie-na-ruku-je-najvacsia-rana-cirkvi-sucasnosti/).

Moderátora Johna-Henryho Westena však spočiatku zaujímala téma latinských omší, ktoré sa Vatikán v posledných rokoch snaží čoraz viac obmedzovať. „Myslím si, že Vatikánu sa nepodarí úplne zakázať tradičnú latinskú omšu. Aj keby sa o to pokúsili, nepodarí sa im to,“ uviedol biskup Schneider v programe a pokračoval:

„Vyvolajú širokú a značnú protireakciu, pretože sa nájdu dobrí katolíci, ktorí pôjdu do podzemia a oni (Vatikán) ich nezastavia. Nemôžu, pretože už existujú minimálne dve generácie, ktoré vyrástli v tejto tradičnej latinskej omši a boli ňou formované v celom svojom duchovnom živote. Tí ju neopustia. Ich viera je silná a tento zákaz bude pravdepodobne mŕtvou literou a nebude trvať dlho. Takto to ja vnímam.“

Biskup sa tiež pozastavil pri otázke Bratstva svätého Pia X. a uviedol, že celkom určite nie je v schizme, ako sa niektorí nazdávajú, ale že je v plnej jednote s katolíckou Cirkvou. Následne už prešla debata k prijímaniu na ruku, ktoré biskup jednoznačne odcudzuje. Uviedol:

„Po prvé, prijímanie na ruku je jedným z najhorších prejavov zla v Cirkvi. Povedal by som, že najhorším, pretože v našich kostoloch šliapeme po našom Pánovi, že Pán, v Jeho Veličenstve, skrytý v tomto malom, maličkom kúsku hostie alebo konkrétnej časti hostie, je pošliapavaný. A to je také závažné a hrozné, že v tom nemôžeme jednoducho pokračovať.

Tak rýchlo, ako to len bude možné, s tým musíme prestať. Stop! Stačilo! Nemôžeme pokračovať v pošliapavaní nášho Pána našimi nohami a zaobchádzať s ním ako so zákuskom…“

Biskup Schneider sa ďalej vrátil k poburujúcim lockdownom kostolov, ktoré podľa jeho slov častokrát zatvárali sami biskupi bez toho, aby ich o to štát žiadal. Mons. Schneider:

„Bola to demonštrácia, poľutovaniahodná demonštrácia stavu viery u týchto biskupov. A týmto spôsobom aj Svätej stolice, ktorá uprednostnila časné pred večným. Za dôležitejší považovali krátky dočasný život, ako spásu duší.“

Podľa hosťa relácie to bolo len logickým vyústením II. vatikánskeho koncilu, „kde sa cirkevné vedenie obrátilo na jednu stranu, k časným záležitostiam, k časnému životu, na úkor večného života, nadprirodzeného života.“

Na záver vyjadril biskup Schneider nádej, že sa kňazi, ktorí nechali zatvoriť svoje kostoly, poučia a už nikdy nič podobného nezopakujú, keďže „sami majú zodpovednosť pred večným Sudcom Ježišom Kristom“. Pripomenul, že v minulosti boli kňazi počas epidémii kreatívni a počet omší dokonca rozširovali. „Musíme sa vrátiť ku Kristovmu primátu a k primátu večnosti,“ zakončil biskup svoj prejav.

MG

Zdroj: LifeSite News, ilustračný obrázok, zdroj – rosarubicondior.blogspot.com

PDF (formát pre tlač)