Americký kňaz a profesor na katolíckej univerzite: „Aj keď sa výroky pápeža Leva XIV. snažíme vnímať v najlepšom možnom svetle, stále sme zmätení“

12. novembra 2025   Krátke správy

Obavy z „Františka 2.0“ v konzervatívnom katolíckom svete naďalej narastajú – a vskutku nie sú neoprávnené.

„Aj keď sa ho snažíme pochopiť, pápež Lev XIV. nás stále necháva zmätených. Aj keď sa jeho nedávne výroky snažíme vnímať v najlepšom možnom svetle, katolíci stále nemajú jasno,“ začína svoje slová na portáli Crisis Magazine otec John Perricone, katolícky kňaz a profesor filozofie na katolíckej univerzite v štáte New York vo svojom článku s názvom „Svätý Otec, pomôžte nám pochopiť“.

Otec Perricone uvádza, že väčšina „jednoduchých katolíckych duší“ jednoducho nechápe, že nemožno brať každú hlásku, ktorú pápež vysloví ako Nicejské vyznanie viery. „Málo títo úprimní katolíci vedia o tom, že sa stali obeťami nebezpečenstva pápežského absolutizmu (porov. ultramontanizmus)“, ktorý univerzitný profesor opisuje ako „nebezpečný a nesprávny výklad pápežských výsad“. Upozorňuje tiež, že nový Učiteľ Cirkvi, sv. John Henry Newman tvrdo bojoval proti takémuto maximalistickému výkladu pápežskej neomylnosti. „Pápež Lev XIV. vydal vyhlásenia, ktoré sú mätúce, a rovnako tak podporil aj mätúce kroky,“ sťažuje sa ďalej o. Perricone.

Za prvé „znepokojivé znamenie“ ohľadom nového pápeža považoval o. Perricone zmienku o „zázrakoch synodálnej Cirkvi“ počas prvého príhovoru nového pápeža z balkóna Baziliky sv. Petra. Samozrejme, „synodálna Cirkev“ je srdcový projekt pápeža Františka a v podstate sa dá opísať ako neprimeraná „otvorenosť“ až liberalizácia 2000-ročnej „najkonzervatívnejšej inštitúcie sveta“ (ako je niekedy katolícka Cirkev opisovaná). Možno ale mohlo ísť o dodržanie akejsi nepísanej pápežskej etikety, ktorá je skrátka iná ako tá politická. Potom však, píše sa v článku, zazneli z úst Leva XIV. nasledujúce slová:

„Byť synodálnou Cirkvou znamená uznať, že pravdu nemožno vlastniť („truth is not possessed“), ale spoločne ju hľadáme, pričom sa nechávame viesť nepokojným srdcom, ktoré je v láske s Láskou.“

Samozrejme, závažnosť týchto slov je zjavná už od prvého počutia, keďže katolícka Cirkev si vždy nárokovala, že je strážkyňou absolútnej Pravdy, ktorú nám tu zanechal Bohočlovek Ježiš Kristus. A ak Cirkev nie je vlastníčkou pravdy, potom „ju musí „pokorne“ hľadať inde“, upozorňuje profesor filozofie.

„Ale čo s apodiktickými slovami nášho Pána: „Ja som cesta, pravda a život.“ Alebo s neomylnými dogmami Nicejského vyznania viery? Alebo s nepopierateľnými pravdami morálneho zákona?“ – pýta sa na logický lapsus otec Perricone. Ako problematické vníma aj „nové hriechy“ predstavené pápežom Levom XIV., konkrétne ide o hriech „klimatickej nespravodlivosti“. Argumentuje, že sféra klimatických zmien je „výhradnou výsadou laikov“ a v žiadnom prípade ju nemá riešiť najvyšší rímsky veľkňaz.

„Všetci sa modlíme, aby tieto všeobecné spolitizované vyhlásenia, ktoré tak pripomínajú Bergogliovo pápežstvo, boli nahradené dôraznejšími vyhláseniami (ohľadom) viery. Možno ešte prídu, ale zdá sa, že zatiaľ sa tak nestalo,“ uvádza ďalej o. Perricone. Ďalej cituje pápežove ťažko počúvateľné slová:

„Musíme snívať o skromnejšej Cirkvi a budovať ju; o Cirkvi, ktorá nestojí vzpriamene – triumfujúca a povýšená pýchou…, o Cirkvi, ktorá nesúdi, ale stáva sa miestom, ktoré všetkých víta.“

„Je zámerom Kristovho zástupcu obžalovať Cirkev, ktorá 2000 rokov sebavedome budovala západnú civilizáciu?“ – pýta sa ďalej otec Perricone. „Znamená to, že sa mučeníci mýlili, keď sa hrdo poddali sadistickým popravám za vieru, ktorá bola triumfálna a nielen „skúmajúca?“

No a potom sú tu skutočne mätúce slová vatikánskeho štátneho sekretára, kardinála Pietra Parolina ohľadom genocídy kresťanov v Nigérii, ktorú druhý muž Vatikánu škandalózne označil za „sociálny konflikt“ a nie „náboženský“. „Táto absurdita vyvoláva dojem, že minister zahraničných vecí teraz vystupuje ako hovorca Hamasu,“ hnevá sa kňaz, keďže samotní cirkevní predstavitelia v Nigérii hovoria o úmyselnej džihádistickej stratégii na vyhnanie kresťanského obyvateľstva z krajiny. Otec John Perricone končí svoj príspevok slovami:

„Svätý Otec, modlíme sa za Vás každý deň. Ale takéto anomálie nás veľmi zaťažujú a zanechávajú nás sklesnutých. Ako môžeme kráčať vpred, „lebo ak trúba vydáva neistý zvuk, kto sa pripraví na boj?“ (1Kor 15,52).“

Matej Gavlák

Zdroj: Crisis Magazine, titulný ilustračný obrázok, zdroj – fb Vatican News

PDF (formát pre tlač)