V Lurdoch pred návštevou Leva XIV. definitívne zakryjú všetky Rupnikove mozaiky a objednajú nové diela pre baziliku

21. augusta 2026   Aktuality

Svätyňa v Lurdoch zakryje všetky mozaiky Marka Rupnika nachádzajúce sa na fasáde Baziliky Panny Márie Ružencovej a ponechá ich skryté aj po návšteve, ktorú Lev XIV. uskutoční koncom septembra. Biskup z Tarbes a Lúrd Mons. Jean-Marc Micas teraz potvrdil, že opatrenie bude trvalé a že následne sa začne proces rozhodovania o novej výzdobe fasády. Rozhodnutie predstavuje ďalší krok po tom, čo bolo oznámené doteraz. Micas teraz podľa vyjadrení, ktoré priniesol denník La Dépêche, spresnil, že po skončení pápežskej púte mozaiky už nebudú znovu odkryté.

„Návšteva Svätého Otca v Lurdoch je príležitosťou urobiť v tejto otázke ďalší krok,“ vysvetlil biskup Micas. Podľa biskupa budú zakryté všetky diela na fasáde a priestor bude pri príležitosti apoštolskej cesty Leva XIV. nanovo vyzdobený. Táto zmena však nebude mať dočasný charakter. Biskup Micas uviedol, že mozaiky zostanú zakryté aj po pápežovej návšteve a následne sa začne nová fáza úvah o definitívnej výzdobe baziliky.

Komisia, ktorá počas posledných rokov skúmala budúcnosť týchto diel, bude rozšírená okrem iných aj o umelcov a teológov. Cieľom bude preskúmať, aké nové umelecké riešenie sa zvolí pre fasádu.

Rupnikove mozaiky zaujímajú vo svätyni mimoriadne viditeľné miesto od roku 2008, keď boli inštalované pri príležitosti 150. výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. Kompozície zobrazujú Tajomstvá svetla posvätného ruženca a rámujú vstupy do Ružencovej baziliky.

V Spojených štátoch pristúpili Kolumbovi rytieri k zakrytiu Rupnikových mozaík v Národnej svätyni sv. Jána Pavla II. vo Washingtone a v Kaplnke Svätej rodiny vo svojom sídle v New Haven v Connecticute; zakryté majú zostať minimálne do rozhodnutia vatikánskeho Dikastéria pre náuku viery.

Proces, ktorý sa začal v roku 2023

Rozhodnutie nevzniklo iba v súvislosti s blížiacou sa návštevou Leva XIV. Biskup Micas začal skúmať budúcnosť mozaík v roku 2023 po tom, ako boli zverejnené obvinenia zo sexuálneho, duchovného a psychického zneužívania vznesené proti bývalému slovinskému jezuitovi. V marci toho roku biskup oznámil vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá mala preskúmať možné opatrenia. Komisia zahŕňala obete zneužívania, odborníkov na sakrálne umenie, právnikov, pracovníkov zodpovedných za prevenciu a kaplánov svätyne.

V júli 2024 biskup Micas zverejnil svoj osobný postoj: za vhodnejšie považoval diela odstrániť. Toto rozhodnutie vtedy neprijal okamžite vzhľadom na rozdielne názory na to, čo s nimi urobiť, nariadil však, aby už počas nočných procesií neboli osvetľované.

Ďalší krok prišiel v marci 2025, keď sa začali fyzicky zakrývať mozaiky na dverách baziliky. Biskup vtedy vysvetlil, že cieľom opatrenia je uľahčiť vstup do chrámu ľuďom, pre ktorých sa v dôsledku prežitého zneužívania Rupnikove diela stali prekážkou vstupu.

Rozhodnutie biskupa Micasa nezávisí od výsledku procesu proti Rupnikovi

Biskup Tarbes a Lúrd svoje rozhodnutie opakovane spájal s duchovnými kontaktmi, ktoré udržiaval s rôznymi obeťami zneužívania. Biskup Micas nedávno vysvetlil, že niektorí z týchto ľudí mu povedali, že prítomnosť týchto diel im mimoriadne sťažuje návštevu Lúrd – práve svätyne spojenej s útechou chorých a trpiacich. Preto uviedol, že jeho pastoračné rozhodnutie nebude závisieť od výsledku kánonického procesu vedeného proti Rupnikovi. Ani prípadné rozhodnutie priaznivé pre kňaza by podľa biskupových vyjadrení neviedlo k zvráteniu rozhodnutia týkajúceho sa mozaík.

Rupnik bol v roku 2023 vylúčený zo Spoločnosti Ježišovej za neposlušnosť voči obmedzeniam, ktoré mu boli uložené. Čelí početným obvineniam žien, ktoré tvrdia, že počas mnohých rokov sa dopúšťal sexuálneho, duchovného a psychického zneužívania.

Kánonický proces pokračuje

Konanie proti Rupnikovi v súčasnosti pokračuje v Ríme. V júli musela Svätá stolica dementovať informácie, podľa ktorých tribunál rozhodol o oslobodení bývalého jezuitu. Vatikánske tlačové stredisko vtedy uviedlo, že tieto informácie sú „úplne nepodložené“, a potvrdilo, že tribunál naďalej skúma dokumentáciu. Súdny orgán tvorí päť sudcov, ktorí nie sú členmi ani Dikastéria pre náuku viery, ani Rímskej kúrie.

Advokátka Laura Sgròová, ktorá zastupuje niekoľko oznamovateliek Rupnikových sexuálnych deliktov, verejne napadla nedostatok informácií o priebehu procesu. Podľa jej slov ženy, ktoré zastupuje, neboli predvolané na výsluch a ich pokusy získať informácie od Dikastéria pre náuku viery zostali bez odpovede. Portál InfoVaticana už v júli informoval o pochybnostiach týkajúcich sa priebehu konania.

Hlavnou novinkou, ktorú teraz biskup Micas oznámil, je teda definitívny charakter zakrytia. Lurdy počas troch rokov prešli od skúmania toho, čo s mozaikami urobiť, cez ukončenie ich osvetľovania a postupné zakrývanie niektorých diel až k definitívnemu rozhodnutiu, že celá fasáda už nebude miestom ich verejného vystavenia.

Návšteva Leva XIV. poslúži na dokončenie tohto procesu, nebude však ani jeho príčinou, ani jeho zavŕšením. Po pápežskej ceste zostanú mozaiky skryté a diecéza začne spolu s umelcami a teológmi skúmať, aké diela v budúcnosti zaujmú jedno z najviditeľnejších miest mariánskej svätyne.

Čo dodať na záver?

Priznám sa, že o štukatérovi a maliarovi natieračovi 🙂 Markovi Rupnikovi sa mi už ani nechce písať. Tomuto bývalému jezuitovi, obvinenému množstvom žien zo sexuálneho, duchovného a psychického zneužívania, a zároveň tvorcovi výtvarného štýlu, ktorý osobne považujem za degenerované sakrálne umenie, sme na stránkach nášho portálu venovali pozornosti viac než dosť.

Oveľa viac ma preto zaujíma praktická otázka: Keď sa v Lurdoch rozhodli jeho diela definitívne zakryť, kedy sa začne vážne diskutovať o Rupnikovom umeleckom dedičstve na Slovensku? Jeho práce sa totiž nachádzajú najmenej na piatich miestach: kaplnka Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne – 2003, Katedrála sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch – 2011, Kostol sv. Gorazda v Nitre na Klokočine – 2015, Svätyňa Panny Márie Matky Cirkvi na hore Živčáková pri Turzovke – 2017, kaplnka saleziánov dona Bosca v Poprade – 2022. Samozrejme, vtedy nikto nemohol tušiť, čo je Rupnik za človeka, dnes sa to však vie a nezakrytie Rupnikovej výzdoby je vážnym signálom.

Pre mňa ako Bratislavčana je osobitne zarážajúca najmä Katedrála sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch, hlavný chrám Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Rupnikova monumentálna mozaika tam bola dokončená v roku 2011 a dodnes patrí medzi dominanty interiéru. V roku 2011 sa na jej dokončenie organizovala verejná zbierka a vtedajšie materiály Ordinariátu ju prezentovali ako umelecký skvost, ktorý má sakrálnu atmosféru chrámu obohacovať.

Dovolím si pripomenúť, že v čase pontifikátu pápeža Františka sme počúvali nekonečné výzvy o tom, ako Cirkev musí viac synodálne načúvať ženám, uznávať ich skúsenosť a vytvárať im väčší priestor; sám pápež František písal, že načúvať radostiam a utrpeniu žien znamená otvárať sa realite, a synodálne dokumenty požadovali ich dôslednejšie sprevádzanie.

O to grotesknejšie dnes pôsobí, keď sa na Slovensku od žien očakáva, že budú pokojne sedieť v chrámoch pod monumentálnymi paškvilmi bývalého jezuitu Marka Rupnika, obvineného desiatkami žien zo sexuálneho, duchovného a psychického zneužívania. Ak sa otázkou odstraňovania Rupnikových paškvilov začali vážne zaoberať na západ od nás, nevidím dôvod, prečo by mala táto téma na Slovensku zostať naďalej tabu.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)