Pôvodná modlitba k sv. Michalovi archanjelovi od pápeža Leva XIII., uvedená v Raccolte z roku 1930

Branislav Krasnovský
10. mája 2023   Cirkev

Pôvodná modlitba k sv. Michalovi archanjelovi, ktorú prikázal modliť sa pápež Lev XIII., má prorocký charakter, desivý obsah a je jednou z najzaujímavejších modlitieb katolíckej Cirkvi.

Pápež Lev XIII. mal, podľa veriacim katolíkom známych informácií, v čase svojho pontifikátu pri slávení jednej rannej svätej omše desivú víziu, v ktorej, tiež podľa zachovanej tradície, dokonca počul rozhovor medzi Kristom a satanom. Diabol podľa tejto vízie dostal čas približne 75 až 100 rokov na to, aby sa pokúsil zničiť katolícku Cirkev. Okrem toho bolo pápežovi umožnené zahliadnuť víziu démonických duchov, ktorí sa zhromažďujú v Ríme.

Uvedený rozhovor medzi Kristom a satanom pripomína udalosti zo starozákonnej biblickej knihy Jób, v ktorej satan žiada Boha o dovolenie pokúšať vieru spravodlivého Jóba a toto dovolenie od Boha aj dostáva. Hlavnou tézou knihy Jób je skutočnosť že napriek svojej spravodlivosti, musí Jób trpieť. Medzi mnohými veriacimi je totiž nesprávne zaužívaná predstava, že Boh spravodlivého len odmeňuje a bezbožného v prvom rade trestá. Pointa knihy Jób je však v tom, že napriek tomu, že Jób bol relatívne spravodlivý, utrpeniu sa nevyhol a miera utrpenia, ktorým prechádzal, bola dokonca neúmerná voči jeho previneniam.

Jób samozrejme nemá právo vyžadovať niečo od Boha ako odmenu. Boh je nesmierne slobodný a múdry, ľudská múdrosť pred ním neobstojí. Utrpenie a význam utrpenia ostáva pre človeka tajomstvom a neostáva mu nič iné, len Bohu veriť, že ľudské utrpenie, ktoré Boh dopúšťa, má svoje miesto a zmysel v dejinách spásy. Boh v starozákonnej biblickej knihe ukazuje Jóbovi, kde je jeho miesto a Jób musí pochopiť, že nie je stredobodom vesmíru a jeho antropocentrické ponímanie samého seba je absolútne pomýlené.

Odkaz knihy Jób podčiarkuje skutočnosť, že Boh umožnil satanovi skúšať Jóba týraním a Jób dokázal svojím postojom, že napriek všetkým svojim nedostatkom je schopný vzdávať Bohu vďaku z čistej lásky a úcty voči Nemu a nielen zo strachu, alebo pre osobný prospech. Za svoju vernosť je nakoniec ťažko skúšaný Jób odmenený, doba ťažkej skúšky sa pominula a on žil ďalej dlhý a šťastný život až do konca svojich dní.

Pápež Lev XIII. bol z vízii, ktoré toho rána pri Svätej omši videl nesmierne zhrozený, rovnako aj zo spomenutého rozhovoru medzi Kristom a satanom. Zaviedol preto modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi a túto modlitbu mnohí exorcisti odporúčajú každému, kto potrebuje bojovať proti prítomnosti zla vo svojom živote. Dnes sa táto modlitba modlí v nasledujúcom znení:

Modlitba k sv. Michalovi archanjelovi

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.

Raccolta, studnica tradičných katolíckych modlitieb

Zatiaľ čo väčšina praktizujúcich katolíkov pozná krátku verziu modlitby k sv. Michalovi archanjelovi, nie každý pozná dlhú verziu tejto modlitby, ktorú zaviedol pápež Lev XIII. a ktorá sa spomína v diele Raccolta. Kniha vyšla vo viacerých vydaniach od roku 1807 do 1952 a sú v nej zhromaždené texty všetkých rímskokatolíckych modlitieb a takisto úkony zbožnosti a obrady v konkrétnych katolíckych kostoloch, za ktoré sa udeľovali plnomocné odpustky.

Názov Raccolta je skratkou úplného talianskeho názvu prvých vydaní: Raccolta di orazioni e pie opere per le quali sono state concesse dai Sommi Pontefici le Sante Indulgenze (v preklade Zbierka modlitieb a zbožných diel, za ktoré Najvyšší veľkňazi udelili sväté odpustky), pod týmto názvom vychádzali jednotlivé vydania od roku 1807 až do roku 1898 vo vydavateľstve Telesforo Galli a v spolupráci s Posvätnou kongregáciou pre odpustky a sväté relikvie (1810, 1812, 1814, 1818, 1825, 1831, 1834, 1837, 1841, 1844 a 1849).

Od roku 1854 vychádzali všetky vydania priamo ako publikácie Svätej stolice, pričom korektúry stále spadali pod právomoc Posvätnej kongregácie pre odpustky a svätých relikvií, ktorá sa počas pontifikátu pápeža Leva XIII. pri reforme Rímskej kúrie v roku 1887 spojila s Posvätnou kongregáciou obradov. Po roku 1877 vyšli ďalšie vydania v klasickej podobe už len v roku 1886 a 1898.

Zmeny nastali v roku 1929, kedy Raccolta vyšla už nielen v latinčine , ale aj v taliančine a ďalších národných jazykoch: angličtine, francúzštine, nemčine či španielčine. V roku 1929 Raccolta vyšla už aj pod čiastočne zmeneným názvom: Collectio precum piorumque operum quibus romani pontifices in favorem omnium christifidelium aut quorumdam coetuum personarum indulgentias adnexuerunt ab anno 1899 ad 1928, čo môžeme preložiť ako Zbierka prvotriednych a zbožných diel, ku ktorým rímski pápeži pripisovali odpustky v prospech všetkých kresťanov alebo určitých skupín osôb od roku 1899 do roku 1928.

V ďalších vydaniach z rokov 1938, 1950 a 1952 sa názov opäť nepatrne menil, no v roku 1968 sa po II. vatikánskom koncile začal používať názov Enchiridion Indulgentiarum (Príručka odpustkov). Na rozdiel od klasickej Raccolty formát a schémy Enchiridion Indulgentarium prešli výraznými zmenami a vážnymi zjednodušeniami.

Vznik Enchiridion Indulgentarium v tej podobe, ako ho poznáme dnes, nariadil pápež Pavol VI., ktorý presadzoval revíziu zbierky odpustkových modlitieb a diel s cieľom „pričleniť odpustky len k tým najdôležitejším modlitbám a dielam zbožnosti, lásky a pokánia“. Už v decembri 1968 L‘Osservatore Romano konštatovalo, že Enchiridion Indulgentarium má už len jednu šestinu veľkosti posledného korektného vydania Raccolty z roku 1952. Ďalšie vydania Enchiridion Indulgentarium vyšli v rokoch 1986 a 1999 a na webovej stránke Vatikánu je voľne dostupná aj dnešná podoba tohto dokumentu v latinčine: https://www.vatican.va/roman_curia/tribunals/apost_penit/documents/rc_trib_appen_doc_20020826_enchiridion-indulgentiarum_lt.html.

Pokiaľ v Raccolte sa nachádzali len modlitby latinského obradu, tak Enchiridion Indulgentarium zahŕňa aj modlitby z tradície východných katolíckych cirkví (Kathistos, Paraklesis, byzantská modlitba za verných zosnulých, chaldejská modlitba svätyne Lakhu Mara, koptské: modlitba kadidla, modlitba na oslavu Márie, Matky Božej, etiópska modlitba za nasledovanie Krista, maronitské: modlitba za Cirkev, modlitba odchodu od oltára či modlitba za verných zosnulých).

Stačilo však slov o Enchiridion Indulgentarium, pozrime sa teraz radšej na modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi tak, ako bola zverejnená v anglickom preklade Raccolty z roku 1930. Knihu vydalo vydavateľstvo Benziger Bros, a dlhá modlitba k sv. Michalovi archanjelovi sa nachádza na stranách 314 – 315. Pre korektnosť prikladám text modlitby v latinčine – mohol som sa totiž pri preklade z angličtiny vyjadriť nie dostatočne presne…

Znenie modlitby k sv. Michalovi archanjelovi z vydania Raccolty z roku 1930

Ó, slávne Knieža nebeského vojska, svätý Michal archanjel, bráň nás v boji a strašnom zápase, ktorý vedieme proti kniežatstvám a mocnostiam, proti vládcom tohto sveta temnoty, proti zlým duchom. Príď na pomoc ľuďom, ktorých Všemohúci Boh stvoril ako nesmrteľných na svoj obraz a podobu a za veľkú cenu ich vykúpil z tyranie diabla. Bojuj aj dnes Pánov boj v čele vojska svojich svätých anjelov, ako si kedysi bojoval proti Luciferovi, vodcovi pyšných duchov a všetkým jeho vzbúreným anjelom. Nepremohli Ťa a už viac pre nich niet miesta v Nebi. A ten veľký drak, prastarý had, ktorý sa nazýva diabol a satan, ktorý zvádza celý svet, bol vyhnaný a zvrhnutý na zem a jeho anjeli boli poslaní s ním.

Ale hľa! Odveký nepriateľ ľudstva a vrah od počiatku znova mocne povstal. Premenený na anjela svetla obchádza s celým zástupom zlých duchov, napádajúc zem, aby vymazali Meno Boha a Jeho Pomazaného, aby drancovali, zabíjali a do večného zatratenia odvádzali duše, ktorým bola určená koruna večného života. Tento zlý had vlieva jed svojej zloby do zvrátených myslí a skazených sŕdc ako nečistú rieku. Šíri ducha lži, bezbožnosti a rúhania a zhubný dych nečistoty a každej formy neresti a neprávosti.

Najzúrivejší nepriatelia naplnili Cirkev, nevestu Nepoškvrneného Baránka horkosťou a opojili ju žlčou. Položili svoje bezbožné ruky na všetky jej sväté poklady. Na tom mieste, kde bola zriadená stolica najsvätejšieho Petra, Katedra pravdy pre osvietenie národov, tam postavili trón svojej ohavnosti a bezbožnosti, aby udreli pastiera a rozptýlili stádo.

Preto, nepremožiteľné Knieža, príď Božiemu ľudu na pomoc proti tejto duchovnej zlobe a daj mu víťazstvo. Svätá Cirkev si Ťa ctí ako svojho strážcu a patróna. Chváli sa Tebou ako obrancom proti bezbožným mocnostiam zeme a pekla. Tebe Pán zveril duše vykúpených, aby dosiahli nebeskú blaženosť.

Prosíme Boha pokoja, aby nám položil satana pod nohy, aby už nemohol držať ľudí v zajatí a škodiť Cirkvi. Prednes naše modlitby pred tvár Najvyššieho, aby nás rýchlo predchádzala Pánova milosť a zajmi draka, prastarého hada, ktorým je diabol a satan, a uvrhni ho zviazaného do priepasti, aby viac nemohol zvádzať národy.

Preto dôverujúc v Tvoju pomoc a ochranu, autoritou našej posvätnej služby (laik alebo klerik, ktorý ešte neprijal úrad exorcistu, nech povie: autoritou svätej Matky Cirkvi), konáme s dôverou a vierou, aby sme vykorenili nákazu diabolskou lžou, v mene Ježiša Krista, nášho Boha a Pána.

V. Hľa, Pánov kríž, rozptýľte sa, nepriateľské mocnosti.
R. Zvíťazil Lev z kmeňa Júdovho, koreň Dávidov.
V. Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami.
R. Ako dúfame v Teba.
V. Pane, vypočuj moju modlitbu.
R. A moje volanie nech dôjde k Tebe.

Modlime sa

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, vzývame Tvoje Sväté Meno a pokorne prosíme Tvoju zhovievavosť, aby si na príhovor Márie, Nepoškvrnenej, vždy panenskej Matky Božej, svätého Michala archanjela, svätého Jozefa Snúbenca tej istej presvätej Bohorodičky, svätých apoštolov Petra a Pavla a všetkých svätých, ráčil nám pomôcť proti satanovi a všetkým ostatným nečistým duchom, ktorí sa ku škode ľudského rodu a na skazu duší potulujú po svete. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Text modlitby v latinčine

Princeps gloriosissime caelestis militiae, sancte Michael Archangele, defende nos in proelio et colluctatione, quae nobis adversus principes et potestates, adversus mundi rectores tenebrarum harum, contra spiritualia nequitiae, in caelestibus. Veni in auxilium hominum, quos Deus creavit inexterminabiles, et ad imaginem similitudinis suae fecit, et a tyrannide diaboli emit pretio magno. Proeliare hodie cum beatorum Angelorum exercitu proelia Domini, sicut pugnasti contra ducem superbiae luciferum, et angelos eius apostaticos: et non valuerunt, neque locus inventus est eorum amplius in caelo. Sed proiectus est draco ille magnus, serpens antiquus, qui vocatur diabolus et satanas, qui seducit universum orbem; et proiectus est in terram, et angeli eius cum illo missi sunt.

En antiquus inimicus et homicida vehementer erectus est. Transfiguratus in angelum lucis, cum tota malignorum spirituum caterva late circuit et invadit terram, ut in ea deleat nomen Dei et Christi eius, animasque ad aeternae gloriae coronam destinatas furetur, mactet ac perdat in sempiternum interitum. Virus nequitiae suae, tamquam flumen immundissimum, draco maleficus transfundit in homines depravatos mente et corruptos corde; spiritum mendacii, impietatis et blasphemiae; halitumque mortiferum luxuriae, vitiorum omnium et iniquitatum.

Ecclesiam, Agni immaculati sponsam, vaferrimi hostes repleverunt amaritudinibus, inebriarunt absinthio; ad omnia desiderabilia eius impias miserunt manus. Ubi sedes beatissimi Petri et Cathedra veritatis ad lucem gentium constituta est, ibi thronum posuerunt abominationis et impietatis suae; ut percusso Pastore, et gregem disperdere valeant.

Adesto itaque, Dux invictissime, populo Dei contra irrumpentes spirituales nequitias, et fac victoriam. Te custodem et patronum sancta veneratur Ecclesia; te gloriatur defensore adversus terrestrium et infernorum nefarias potestates; tibi tradidit Dominus animas redemptorum in superna felicitate locandas. Deprecare Deum pacis, ut conterat satanam sub pedibus nostris, ne ultra valeat captivos tenere homines, et Ecclesiae nocere. Offer nostras preces in conspectu Altissimi, ut cito anticipent nos misericordiae Domini, et apprehendas draconem, serpentem antiquum, qui est diabolus et satanas, ac ligatum mittas in abyssum, ut non seducat amplius gentes. inc tuo confisi praesidio ac tutela, sacri ministerii nostri auctoritate [si fuerit laicus, vel clericus qui ordinem exorcistatus nondum suscepit, dicat: sacra sanctae Matris Ecclesiae auctoritate], ad infestationes diabolicae fraudis repellendas in nomine Iesu Christi Dei et Domini nostri fidentes et securi aggredimur.

V. Ecce Crucem Domini, fugite partes adversae.
R. Vicit Leo de tribu Iuda, radix David.
V. Fiat misericordia tua, Domine, super nos.
R. Quemadmodum speravimus in te.
V. Domine, exaudi orationem meam.
R. Et clamor meus ad te veniat.

Oremus

Deus, et Pater Domini nostri Iesu Christi, invocamus nomen sanctum tuum, et clementiam tuam supplices exposcimus ut, per intercessionem immaculatae semper Virginis Dei Genetricis Mariae, beati Michaelis Archangeli, beati Ioseph eiusdem beatae Virginis Sponsi, beatorum Apostolorum Petri et Pauli et omnium Sanctorum, adversus satanam, omnesque alios immundos spiritus, qui ad nocendum humano generi animasque perdendas pervagantur in mundo, nobis auxilium praestare digneris. Per eundem Christum Dominum nostrum. Amen.

Zhrnutie na záver

Najzaujímavejšou časťou modlitby Leva XIII. je tučným písmom zvýraznená časť, v ktorej sa predpovedá veľké odpadnutie od viery, ktoré zasiahne aj Rím a snahe meniť náuku svätej Cirkvi (slová o tróne ohavnosti a bezbožnosti v Ríme). Slovné spojenia „udreli pastiera“ (pravého pápeža) a „rozptýlili stádo“ (otriasanie sa Cirkvi v základoch, zmätenie veriacich) sú až mrazivé a podľa niektorých, aj desivo jasné.

Práve kvôli spomenutým hrozbám prikázal pápež Lev XIII. modliť sa uvedenú dlhú modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi.

Pápež Lev XIII. nehovorí nikde samozrejme nič o zlyhaní katolíckej Cirkvi. Od Nášho Pána Ježiša Krista máme totiž prísľub, že svätú katolícku Cirkev ohne pekelné nepremôžu: 15 „A za koho ma pokladáte vy?“, opýtal sa ich. 16 Odpovedal Šimon Peter: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.“ 17 Ježiš mu povedal: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach. 18 A ja ti hovorím: Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. 19 Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ 20 Potom prikázal učeníkom, aby nikomu nehovorili, že on je Mesiáš. (Mt 16,15–20)

Pápež Lev XIII. bol teda presvedčený, že na sklonku ľudskej existencie nastane doba pôsobenia heretického a falošne katolíckeho náboženstva v Ríme, kedy bude pravý pápež nahradený uzurpátorským antipápežom (v histórii Cirkvi nešlo o ojedinelú udalosť, každý katolík, aj keby sa podrobne nevyznal v dejinách katolíckej Cirkvi, pozná pojmy ako vzdoropápeži, či trojpápežstvo).

Modlitba pápeža Leva XIII. takisto predvídala, že diablovi prisluhovači položia svoje bezbožné ruky na „Najsvätejší základ katolíckej Cirkvi“, ktorým je Depositum Fidei a sviatosti katolíckej Cirkvi so všetkými k tomu prináležiacimi dogmami. Mnohí sú presvedčení, že už bezbožné ruky boli položené na základy katolíckej Cirkvi (II. vatikánsky koncil), pričom poukazujú na Novus ordo missae, podivné obrady ordinácie duchovných, pochybné obrady birmovania či posledného pomazania, covidové udalosti v podobe zavretých kostolov ako aj podávania Eucharistie na ruku, akceptáciu sodomie apod.

V roku 1934 bola Dlhá modlitba k sv. Michalovi archanjelovi bez bližšieho vysvetlenia zmenená. Začala sa používať v súčasnosti všetkým katolíkom známa skrátená verzia modlitby k sv. Michalovi archanjelovi, uvedená v úvode článku.

Samozrejme, na tejto modlitbe k sv. Michalovi archanjelovi nie je nič zlé a naozaj je veľmi dobrá a účinná v boji proti zlu. Nie je to však pôvodná dlhá modlitba, a keďže väčšina veriacich nepozná jej obsah, rozhodol som sa pre napísanie tohto článku a zoznámiť s ňou touto cestou veriacich.

Pôvodná dlhá modlitba pápeža Leva XIII. dokonale zapadá aj do zjavenia a predpovedí Panny Márie z La Salette z roku 1846, v ktorom Panna Mária tiež oznámila, že „Rím stratí svoju vieru“. Pre záujemcov o Zjavenie Panny Márie v La Salette odporúčame článok uverejnený na našom portáli Christianitas.sk: https://www.christianitas.sk/tri-varovania-panny-marie-la-salette-fatima-a-akita/.

PDF (formát pre tlač)