Zázračná premena TV Markíza v Katolíckych novinách – z morálnej žumpy na ochrancu slobody a korektnej informovanosti

Branislav Michalka
27. júna 2024   Cirkev Spoločnosť   Komentár

„Najviac nekorektných príspevkov je v spravodajstve TV Markíza. Vyplýva to zo správy organizácie MEMO 98, ktorá monitoruje médiá.“ Tak znel verdikt nad TV Markíza v roku 2002 a publikoval ho denník SME.

https://www.sme.sk/c/647230/memo-98-najviac-kritizuje-markizu.html

To však bolo dávno, pradávno, v čase slovenského ponovembrového praveku, keď väčšina praktizujúcich katolíkov vnímala televíziu Markíza ako vred na slovenskej kultúre. Časy sa však menia, a keďže slovenskí pokrokoví katolíci dnes volia Progresívne Slovensko, alebo jeho maskovaného ideologického bratanca KDH, stala sa v ich očiach TV Markíza etalónom novinárskej etiky a bojovníkom za slobodu!!! A to prosím pekne, priamo v Katolíckych novinách:

https://www.katolickenoviny.sk/komentar/category/komentar/article/skutocne-media-kontroluju-moc-politikov-za-nas.xhtml

Keď v roku 1996 začala TV Markíza vysielať, išlo v podstate z estetického a morálneho hľadiska o slovenskú kópiu českej súkromnej televízie Nova. S rovnakou pompou ako v Čechách bola táto „prvá súkromná televízia“ vynášaná a odporúčaná obyvateľstvu vznikajúcou kapitálotvornou vrstvou, a to tak občanom dychtiacim po nehatanom kapitalizme, ako aj milovníkom prasačiniek. Do prispatého a konzervatívneho Slovenska dorazili skrze Markízu erotické lahôdky, stupídne reality show, skrátka všeobecné morálne dno a bahno, a to do každej domácnosti.

K zdeseniu starých babiek sa ich manželia, rovnako starí dedkovia odrazu prikrádali v noci k zázračnej svietiacej búdke, aby tam potajme sledovali nemecké erotické nízkorozpočtové gebuziny, slintali nad dobrodružstvami dámičiek z polosveta, ktoré tvorili variabilnú štafáž k podnikateľským gigantom, alebo paralelne s pubescentnými vnúčatami (každý pri inom aparáte) dumali nad erotickými radami rôznych uvoľnených súdružiek. Obzvlášť duchaplné boli relácie typu Smotánka, Zámena manželiek, Láskanie, ako aj ďalšie rovnako hodnotné gejzíry a termálne pramene vkusu.

Čísla hovoria za všetko: od roku 1996 do roku 2017 bola Markíza najsledovanejšou televíziou na Slovensku. V roku 1997 mala už 47 % podiel na trhu.

V očiach kňazov i laikov 90. rokov 20. storočia predstavovala TV Markíza morálnu žumpu, ktorá definitívne dorazila už aj tak zvoľna chátrajúcu všeobecnú morálku. Z hľadiska estetického predstavovala bezodný rezervoár banality, umeleckej vulgárnosti, gýčovitosti a ordinárnosti. To všetko zamiešané do kompromitujúcich politických výparov, v ktorých bol jej riaditeľ Pavol Rusko, bývalý funkcionár, predseda (!) Socialistického zväzu mládeže v socialistickej televízii, neskôr minister a podpredseda vlády (!) za liberálov z ANO v Dzurindovej proamerickej a proeurópskej veleslušnej vláde a nakoniec väzeň, odsúdený na 19 rokov za falšovanie zmeniek, len vrcholom ľadovca.

Apropo, na tohto slušného ministra najslušnejšej liberálno-konzervatívnej vlády, ktorá nás dostala do náručia EÚ sa už ako na ministra akosi pozabudlo. Stále sa o ňom hovorí len ako o riaditeľovi Markízy. Ktorá ďalšia vláda sa však môže pochváliť podobným obzvlášť vypečeným ministrom? Ani ďalší hrdina z Markízy, minister kultúry Daniel Krajcer (haló, pamätáte si na jeho odbornosť, všetci kritici ministerky Šimkovičovej?) mu nesiahal ani po jeho štúrovskú nohu. Matovičovu a Hegerovu „vládu“ môžeme z tejto hitparády pokojne vynechať. To nebola vláda, ale šapitó.

Ale späť k Ruskovmu duchovnému dieťaťu, k televízii Markíza. Najprv jej odmietli udeliť vysielaciu licenciu, lebo ako sa vyjadrila v roku 1994 šéfka licenčnej rady Emília Boldišová: „Markíza je dieťaťom HZDS“, a pretože Rusko údajne zatajil spolumajiteľku zo zahraničia.

Neskôr, keď už Markíza obrátila morálku v každej slovenskej dedine až po posledný laz hore nohami, stala sa pre cirkevných predstaviteľov symbolom morálneho rozvratu. Kde sú tie časy, keď arcibiskup Sokol pred voľbami v roku 2002 písal v liste veriacim, aby nevolili Pavla Ruska a dodal:

„Nebudem voliť stranu, ktorej vodca cez svoju televíziu znemravňuje náš národ a najcennejšiu vrstvu – mládež.“

https://domov.sme.sk/c/656133/arcibiskup-sokol-nevolte-neveriacich.html

Sokolove výroky vtedy obhajoval hovorca KBS Gavenda, ktorý uviedol, že list bol „reakciou na žiadosť tých voličov, ktorí sa nevedia zorientovať, koho majú voliť.“ Tu však kuriozity nekončia. Celá biskupská konferencia vtedy unisono na adresu Ruska a jeho ideologických kamarátov varovala: „Máme obavy, že do vedenia našej krajiny sa môžu dostať ľudia, ktorí si nevážia pravé ľudské ani kresťanské hodnoty.“ No a teraz sa pevne držte: podľa vtedajšieho denníka SME s textom pastierskeho listu súhlasil aj – František Šebej. Olala, ako sa nám tá doba mení… Stačilo 20 rokov liberálnej infiltrácie a zo slovenskej cirkvi, ktorú rešpektovali a jej názoru sa obávali aj liberálni agnostici, sa stala utiahnutá myška, dumajúca v diere, kde sa schovala, ako vysvetliť veriacim všetky nepochopiteľné LGBT zákruty synodálnej cesty.

Ešte v roku 2007 dostala Markíza, ako symbol zvrátenosti v očiach slovenských katolíkov, pokutu za nemravnosť:

„Televízia Markíza dostala 300-tisícovú pokutu za porušenie paragrafu o ochrane maloletých, keď 19. júna 2006 v relácii Reflex odvysielala príspevok o manželoch prevádzkujúcich sadomasochistický salón. Rozhodla o tom v utorok Rada pre vysielanie a retransmisiu. Voči Markíze tiež začala správne konanie pre podozrenie, že príspevkom o radách farárov v sexe v Reflexe 19. októbra znevažovala na základe viery a náboženstva.“

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/152665-tv-markiza-dostala-pokutu-za-nemravnost/

Aj na základe tejto informácie si môžeme domyslieť, ako asi vnímali Markízu, jej politické pozadie, morálku a celkovú genézu veriaci katolíci.

To všetko je však už za nami. Teraz tu máme nových, synodálnych a pokrokových katolíkov. Tí milujú predovšetkým svoju Európsku úniu, inakosť, sprevádzanie a bojujú za klímu i ženskú emancipáciu v Cirkvi. TV Markíza už pre nich odrazu nie je morálnou žumpou, ale hrdinkou z propagandistických liberálno-demokratických brožúrok. A to priamo v úvode Katolíckych novín!!!

Takéto perly ducha sa tam uvádzajú na adresu média, ktoré ešte arcibiskup Sokol a dokonca aj štátne orgány považovali za šíriteľa nemravnosti:

„Markíza patrila v roku 1998, ale aj dnes k tým slovenským médiám, ktoré sa nebáli politikov pýtať a konfrontovať ich s vlastnými tvrdeniami a skutkami. Nebola bezchybná, lebo žiadne médium nie je bezchybné, ale plnila svoju rolu skutočného média tak, ako ju mnohé dnešné obskúrne internetové kanály, weby, blogy a účty na sociálnych sieťach nevedia, nemôžu, ale ani nechcú plniť.“

Čítame tu o tej istej Markíze? O tej Markíze, ktorá dostala v roku 2002 napomenutie za najviac nekorektné spravodajstvo? O tej Markíze, ktorá musela zaplatiť na príkaz štátu pokutu za šírenie nemravnosti medzi mládežou a bola dokonca ešte aj týmto sekulárnym štátom podozrievaná zo znevažovania viery a náboženstva? Celá námietka ohľadom jej morálnej deštruktívnosti voči kresťanstvu na Slovensku sa pre katolíkov z Katolíckych novín scvrkla na konštatovanie, že predsa „žiadne médium nie je bezchybné“? A táto šíriteľka erotickej a sexuálnej uvoľnenosti je pre publicistov z Katolíckych novín dokonca odrazu protikladom „obskúrnosti“?

Tak ona to bola nakoniec šperkovnica a rodinné striebro slovenskej žurnalistiky. Nabudúce sa dočítame v Katolíckych novinách čo? Že Markíza priniesla do zatuchnutej predsynodálnej katolíckej morálky na Slovensku svieži závan tolerancie a rozmanitosti?

Tak pre katolíckeho autora v Katolíckych novinách sú alternatívne média „obskúrne“, ale televízia, ktorá takmer tridsať rokov predstavovala najefektívnejší ľadoborec všetkej západnej morálnej degenerácie a ktorá bola vždy výrazne proticirkevne profilovaná nie je „obskúrna“, naopak, je to zrejme podľa neho ušľachtilá strážkyňa liberálnej demokracie.

A ďalšie perly nasledujú:

„Riziko umlčania Markízy spočíva v tom, že desaťtisíce ľudí, ktorí si, žiaľ, za riadne informácie nie sú ochotní platiť kupovaním novín či predplácaním webových portálov skutočných médií, prídu o kritické informácie o dianí v našej spoločnosti, o kontrolu nad skutkami a správaním politikov, ktorí dostali moc riadiť našu krajinu.“

Tak Katolícke noviny sa obávajú, že ľudia prídu o „kritické informácie“? A kde boli Katolícke noviny, keď sa tu pred dvoma rokmi arogantne vypínali nepohodlné weby a blokovalo vysielanie? Kde boli so svojimi kritickými informáciami vtedy, keď sa tu „odborníci“, politici a cirkevní predstavitelia zaklínali, že vakcíny sú sloboda, nádej a sú bezpečné?

https://www.aktuality.sk/clanok/828300/vakcina-na-covid-19-bude-bezpecna-a-preverena-tvrdi-rezort-zdravotnictva/

A kde boli Katolícke noviny, keď hovorca KBS Martin Kramara zostavoval pre veriacich zoznam zlých „konšpiračných“ médií, ku ktorému sa potom nechcel nikto z cirkevných predstaviteľov priznať? Vtedy nebolo treba kritické informácie? Len tie nekritické?

Katolícke noviny už dlhodobo osvedčujú, že ich postupné prepadávanie sa do liberálneho trasoviska nie je náhoda, ale kontinuálne zavŕšenie trendu, ktorý kopíruje globálne vzory. Len veľmi ťažko sa hľadajú slová, ktorými by sa dala vyjadriť nudnosť a intelektuálna sterilnosť článkov tam publikovaných. Väčšina sa teší trvalému nezáujmu katolíckej populácie a fakt, že toto periodikum prichádza poštou v igelitovom obale, stavia jeho pietnych odberateľov pred trápnu skutočnosť, ako dať celé ročníky do zberu. Práca s otváraním neprečítanej kopy igelitu je totiž nesmierne ubíjajúca a otravná.

PDF (formát pre tlač)