Chorvátska katolícka komunita obnovila v Austrálii starobylú hlaholskú liturgiu

22. júla 2026   Aktuality   Liturgia

Chorvátska katolícka komunita v Austrálii slávila 1. júla slávnostnú svätú omšu podľa chorvátskeho hlaholského obradu vo farnosti svätého Michala v Belfielde (Sydney). Slávnosť zhromaždila stovky veriacich, ktorí prišli z rôznych častí krajiny, a umožnila obnoviť jednu z najosobitejších liturgických tradícií latinskej Cirkvi.

Slávnosť, ktorá sa konala na sviatok Najdrahšej Krvi Kristovej, celebroval otec Mateusz Markiewicz z Inštitútu Dobrého Pastiera (IBP). Asistovali mu dominikánsky prior Laurie Foote z Adelaide a karmelitánsky brat Jerome Voštan z Rehole karmelitánov, ktorý pricestoval z Perthu.

Starobylý variant rímskeho obradu v slovanskom jazyku

Hlaholská liturgia predstavuje jednu z najosobitejších tradícií latinskej Cirkvi. Jej počiatky siahajú k evanjelizácii slovanských národov svätými Cyrilom a Metodom v 9. storočí. Hoci latinčina bola vlastným liturgickým jazykom Západu, pápeži udelili chorvátskym katolíkom privilégium sláviť rímsky obrad v staroslovienčine, pričom používali hlaholské písmo, vytvorené na evanjelizáciu slovanských národov.

Vďaka tomuto privilégiu si chorvátski veriaci počas stáročí zachovali rímsku liturgiu vo svojom vlastnom posvätnom jazyku a odovzdávali túto tradíciu z generácie na generáciu, pričom zostávali plne súčasťou latinskej Cirkvi.

Pri tejto slávnosti bol použitý tzv. Vajsov misál, posledné tlačené vydanie hlaholského misála, ktoré vyšlo v roku 1927. Jeho exemplár bol privezený z chorvátskej katolíckej kaplnky v Clifton Hill v Melbourne spolu s oltárnymi kartami pripravenými pre túto príležitosť.

Vajsov misál, celým názvom Rímsky misál v slovanskom jazyku vydaný na príkaz Najsvätejšieho pápeža Urbana VIII. (lat. Missale Romanum slavonico idiomate ex decreto sacrosancti Concilii Tridentini), je staroslovenský (staroslovienský) prepis Tridentského rímskeho misála, vytlačený v roku 1927 so súhlasom Svätej stolice vo Vatikánskej polyglotnej tlačiarni v náklade 3 000 výtlačkov na 876 stranách. Obsahuje aj bulu pápeža Urbana VIII. Ad perpetuam rei memoriam („Na večnú pamiatku“) a predhovor Biskupskej konferencie Juhoslávie.

Vznikol na základe Parčićovho misála z roku 1893. Nazýva sa podľa českého filológa Josefa Vajsa, ktorý pripravil tretie vydanie Parčićovho misála.

„Nie je to relikvia minulosti“

Jeden z organizátorov slávnosti, Ante Cutuk, vysvetlil, že cieľom podujatia bolo ukázať, že táto liturgická tradícia je naďalej živou skutočnosťou a nie iba múzejným exponátom.

„Hlaholská svätá omša je jedným z najjedinečnejších pokladov chorvátskeho katolíckeho dedičstva,“ uviedol. Podľa jeho slov táto liturgia chorvátskym katolíkom pripomína, že ich predkovia si zachovali vieru „prostredníctvom vlastného posvätného jazyka, svojho spevu a svojich zvykov“, pričom vždy zostávali v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou.

„Jej prinesenie do Sydney ukázalo, že táto starobylá liturgia nie je mŕtva ani nie je iba predmetom nostalgie, ale stále dokáže hlboko osloviť ľudí a posilniť ich vieru,“ dodal. Cutuk zároveň zdôraznil, že chorvátsku identitu nemožno chápať iba z pohľadu kultúry alebo národnosti, ale aj z pohľadu katolíckej viery, ktorá počas stáročí formovala dejiny chorvátskeho národa.

Príprava medzinárodného rozsahu

Na slávnosti sa zúčastnili stovky chorvátskych katolíkov z rôznych austrálskych štátov, ba dokonca aj zo zahraničia. Príprava si vyžiadala niekoľko týždňov práce na koordinácii zboru, miništrantov a rubrík vlastných tejto liturgickej tradícii. Na tento účel pricestovali zo Záhrebu Branko Lovrinov a Danijel Uremović, ktorí sa podieľali na organizácii a viedli týždenné nácviky pred samotnou slávnosťou.

Cutuk vyzdvihol atmosféru počas obradu, na ktorom sa zúčastnili kňazi, mladí ľudia, rodiny, členovia speváckeho zboru i početní veriaci rôznych generácií: „Bolo nádherné vidieť zhromaždených chorvátskych katolíkov všetkých vekových kategórií s jedným spoločným cieľom. Vidieť zaplnený kostol, počuť staroslovienčinu a tradičný spev a vedieť, že prišli ľudia z iných austrálskych štátov, ba dokonca aj zo zahraničia, dodalo tejto slávnosti skutočne historický charakter.“

Organizátor napokon vyjadril želanie, aby obnova tejto tradície pokračovala aj v budúcnosti a prispela k zachovaniu jedného z najjedinečnejších liturgických dedičstiev, ktoré sa dodnes zachovalo v latinskej Cirkvi.

Pohľad katolíckej tradície

Skutočnosť, že si chorvátski katolíci aj po stáročiach dokázali zachovať hlaholskú liturgiu, je dôkazom, že katolícka jednota nikdy neznamenala liturgickú uniformitu. Latinská Cirkev počas svojich dejín poznala viacero legitímnych liturgických tradícií a obradových foriem, ktoré vznikali so súhlasom Apoštolskej stolice a obohacovali duchovný život veriacich. Chorvátska hlaholská liturgia je krásnym príkladom toho, ako možno zostať verný Rímu a zároveň si uchovať vlastné duchovné a kultúrne dedičstvo.

Táto udalosť zároveň pripomína, že liturgia nie je iba prostriedkom komunikácie, ale predovšetkým posvätným dedičstvom, ktoré spája jednotlivé generácie katolíkov. Staroslovienčina, gregoriánsky spev, tradičné rubriky a úcta k liturgickej kontinuite vytvárajú most medzi súčasnými veriacimi a ich predkami. Obnova takýchto starobylých foriem nie je návratom do minulosti zo sentimentu, ale prejavom úcty k duchovnému bohatstvu, ktoré Cirkev počas stáročí vytvorila a odovzdala ďalším pokoleniam.

Príklad chorvátskych katolíkov môže byť povzbudením aj pre ostatné národy. V čase, keď sa mnohé tradičné liturgické prejavy vytrácajú alebo zostávajú na okraji záujmu, ukazujú veriaci v Austrálii, že autentická tradícia nemusí byť múzejným exponátom. Naopak, môže byť živým prameňom viery, ktorý priťahuje mladých i starších a pripomína, že katolícka identita vyrastá z vernosti Kristovi, Apoštolskej tradícii a liturgickému dedičstvu Cirkvi, ktoré sa rozvíjalo počas dvoch tisícročí.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infovaticana.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons, koláž Christianitas.sk

PDF (formát pre tlač)