Väčšina kardinálov po prvýkrát v histórii nemôže voliť pápeža – sú na to príliš starí. Spôsobili to pokoncilové inovácie Pavla VI.

8. januára 2026   Aktuality

Niečo také tu ešte nikdy nebolo. Odteraz väčšia časť Kolégia kardinálov nemôže voliť pápeža.

Po tom, čo 5. januára dovŕšil 80 rokov apoštolský nuncius v Sýrii kardinál Mario Zenari a tým zároveň stratil právo účasti na budúcom konkláve, počet kardinálov neelektorov (neelektor je kardinál, ktorý sa nemôže kvôli veku zúčastniť konkláve a nemá právo voliť pápeža) v súčasnosti dosahuje 123, zatiaľ čo právo voliť pápeža má 122 hierarchov.

Ide o prvý takýto prípad od zavedenia tohto druhu vekového obmedzenia v Kolégiu kardinálov svätým Pavlom VI. v roku 1970. Počet neelektorov sa ešte do konca januára zvýši, keďže 30. tohto mesiaca dovŕši 80 rokov ďalší pápežský diplomat, apoštolský nuncius v Spojených štátoch amerických, Francúz kardinál Christophe Louis Pierre.

Pripomeňme, že ustanovenie o zbavení kardinálov nad 80 rokov práva účasti na konkláve zaviedol svätý Pavol VI. na základe motu proprio Ingravescentem aetatem z 21. novembra 1970. Toto rozhodnutie sa pritom netýkalo iba týchto elektorských právomocí, ale aj výkonu rôznych úradov v Rímskej kúrii a vo Vatikánskom štáte. Vyvolalo hlboké rozrušenie a dokonca veľkú nespokojnosť tak medzi samotnými dotknutými, teda kardinálmi, ako aj v celej Cirkvi.

Hlavným predmetom kritiky tohto pápežského rozhodnutia bol fakt, že nemožno iba z dôvodu veku vylučovať ľudí, často s bohatými pastoračnými, vedeckými, organizačnými i všeobecne životnými skúsenosťami z aktívnej účasti na živote Cirkvi, a najmä z možnosti voľby jej nového predstaveného.

Pavol VI. však chcel predovšetkým na jednej strane omladiť Kolégium kardinálov. Bez ohľadu na tieto či iné kritické poznámky sa však toto nariadenie (ako aj neskoršie, z 5. novembra 1973), ktoré stanovilo počet kardinálov oprávnených zúčastniť sa konkláve na 120) ujalo a dnes už nikto nespochybňuje jeho opodstatnenosť. Celkovo Pavol VI. zvolal šesť konzistórií, na ktorých povýšil do kardinálskej hodnosti spolu 143 kardinálov, počas jeho pontifikátu zomrelo 97 kardinálov.

Na konkláve, ktoré sa zišlo 25. augusta 1978 po jeho smrti sa zúčastnilo 111 kardinálov zo 114 oprávnených. Právo voliť nového rímskeho biskupa nemalo 15 kardinálov starších ako 80 rokov. Rovnaké proporcie sa vyskytli aj na nasledujúcom konkláve v tom istom roku, ktoré 16. októbra zvolilo za pápeža kardinála Karola Wojtyłu. Keď tento 2. apríla 2005 zomrel, na konkláve, v ktorom za pápeža zvolili Benedikta XVI. sa zúčastnilo 115 kardinálov z 52 krajín. Keď pápež Benedikt XVI. 28. februára 2013 abdikoval, jeho nástupcu Františka zvolilo 13. marca toho istého roku tiež 115 kardinálov, pričom 91 kardinálov nemalo právo účasti na konkláve.

Pápež František na desiatich konzistóriách kreoval spolu 163 nových kardinálov, z ktorých v čase jeho smrti 21. apríla 2025 malo právo voliť 133, čo výrazne prekračovalo limit stanovený 55 rokov predtým Pavlom VI. Niektorí odborníci sa dokonca zamýšľali nad tým, či tento fakt výberový proces neskomplikuje alebo ho dokonca neparalyzuje. Napokon však Kolégium kardinálov tento problém vyriešilo bez väčších ťažkostí a na konkláve, ktoré 8. mája minulého roka zvolilo za pápeža Američana Roberta F. Prevosta, sa zúčastnili všetci oprávnení, zatiaľ čo 117 kardinálov bolo tohto práva zbavených. Obe čísla, elektorov aj neelektorov, boli vtedy najvyššie v doterajších dejinách Cirkvi.

V súčasnosti však máme do činenia s ďalším precedensom a „rekordom“, keď počet kardinálov bez práva účasti na konkláve prevyšuje počet kardinálov, ktorý je pritom naďalej vyšší než ten, ktorý v roku 1970 stanovil svätý Pavol VI.

A ako sa na tento problém môže pozerať tradičný katolík? V prvom rade triezvo a nie emotívne, ale zároveň neodmietať aj určité znepokojenie. Niečo sa totiž systémovo vychýlilo, pričom nejde o vek, ale zmenu v štruktúre moci. Tu nie je dôležitá legitímnosť vekovej hranice 80 rokov, ktorú zaviedol Pavol VI. a ktorá bola prijatá Cirkvou.

Problémom je disproporcia, ktorá vznikla. Väčšina kardinálov v kolégiu nemá právo sa zúčastniť konkláve a menšina rozhoduje o pápežovi pre celú Cirkev. Takže rezonuje otázka: Je to ešte zdravý obraz kolegiálnosti, alebo už technokratická selekcia.

V tradičnom katolíckom chápaní nie je kardinál len funkcionár, ale je senátorom Cirkvi, nositeľom pamäti, skúsenosti a kontinuity. Keď sa 123 kardinálov odstaví bokom kvôli veku, vzniká pocit, že skúsenosť je odsunutá bokom a kontinuita sa oslabuje. Rozhodovanie sa zrýchľuje na úkor rozlišovania. Netreba zabúdať ani na to, že práve starí a skúsení katolíci v dejinách Cirkvi často zabránili katastrofám.

Ukazuje sa, že dnes sa mnohí kardináli navzájom nepoznajú a dokonca podľa informácií z ich kruhov kolégium už po zásahoch pápeža Františka nefungovalo ako živé telo, ale len ako zoznam mien. Konkláve však nie je parlament, ale duchovný akt rozlišovania. A rozlišovanie potrebuje vzťahy, diskusiu a dôveru, nielen hlasovanie medzi cudzími ľuďmi.

Keď si uvedomíme, aká inflácia kardinálskej hodnosti nastala počas pontifikátu pápeža Františka – 163 nových kardinálov počas jedného pontifikátu, prekročený limit 120 elektorov a historické rekordy na oboch stranách (elektori aj neelektori), neznehodnotil sa tým (nie morálne, ale symbolicky) samotný význam kardinálskej hodnosti?

Katolík rešpektuje platné normy, ale vníma súčasný stav Kolégia kardinálov ako nevyvážený, historicky nezdravý a potenciálne nebezpečný pre kontinuitu Cirkvi, pretože oslabuje pamäť, rozlišovanie a kolegiálnu váhu starších.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Kai.pl, pch24.pl, infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)