V Brazílii, kedysi katolíckej krajine, počet ľudí žijúcich v neformálnych zväzkoch už najnovšie prevýšil počet manželských párov

11. novembra 2025   Krátke správy   Cirkevná kríza

V Brazílii počet nezosobášených partnerov žijúcich spolu po prvý raz prevýšil počet cirkevne aj občiansky zosobášených párov. Vyplýva to z konkrétnej časti sčítania ľudu v roku 2022, ktorú 5. novembra zverejnil Brazílsky inštitút geografie a štatistiky (IBGE). Podľa tohto sčítania 38,9 % brazílskych párov uvádzalo neformálne spolužitie, zatiaľ čo 37,9 % tvorili legálne a nábožensky zosobášené páry.

Ide o významnú premenu len v priebehu niekoľkých desaťročí. V roku 2000 malo 49,4 % zväzkov občiansku a náboženskú legitimitu, zatiaľ čo neformálne vzťahy predstavovali 28,6 %. V roku 1970 bolo zosobášených 64,5 % párov. Medzi rokmi 2000–2022 vzrástol podiel iba občianskych manželstiev (bez náboženského sobáša) zo 17,5 % na 20,5 %. Podiel iba náboženských manželstiev klesol zo 4,4 % na 2,6 %.

Sčítanie ukazuje, že neformálne zväzky sú častejšie medzi mladými ľuďmi. Podiel Brazílčanov mladších ako 39 rokov žijúcich v takýchto vzťahoch dosahuje 56,2 %. Naopak, formálne manželstvá prevažujú medzi osobami nad 40 rokov – až 76,3 %.

Ukazuje sa, že páry s nižším príjmom majú tendenciu žiť v neformálnych zväzkoch. Medzi brazílskymi pármi, ktorých priemerný mesačný príjem na osobu v domácnosti je polovica minimálnej mzdy (asi 141 USD) alebo menej, je 51,2 % zväzkov neoficiálnych. Podiel občianskych a náboženských manželstiev medzi pármi, ktorých príjem na osobu v domácnosti je päťnásobok minimálnej mzdy alebo viac (1 415 USD), zodpovedá 54,3 %.

Väčšina domorodých (56 %) a černošských párov (46,1 %) žije v spolužití. Medzi bielymi prevažujú občianske a cirkevné manželstvá, ktoré tvoria 46 % prípadov. Podľa Luciene Longovej, analytičky výskumu IBGE, výsledky ukazujú, že sociálno-ekonomické podmienky zohrávajú rozhodujúcu úlohu: „Neformálne zväzky sú častejšie medzi ľuďmi v horších sociálno-ekonomických podmienkach, pretože osoby s nižším príjmom sú v tomto type zväzku nadmerne zastúpené,“ uviedla pre webovú stránku IBGE.

Podľa pomocného biskupa Reginea Modola z arcidiecézy Curitiba, člena Komisie pre život a rodinu Brazílskej biskupskej konferencie, jednou z príčin poklesu civilných aj náboženských manželstiev v Brazílii bolo zavedenie právneho inštitútu „stabilného zväzku“, porovnateľného s common-law marriage (manželstvo podľa zvykového práva) v iných krajinách.

Túto možnosť vytvorila Ústava z roku 1988, neskôr bola doplnená ďalšími zákonmi a po roku 2002 sa stala bežnou. Stabilné zväzky poskytujú párom rovnaké práva ako občianske manželstvo a stali sa jednoduchou cestou k získaniu sociálnych a súkromných výhod. „S týmto novým inštitútom sa občianske manželstvo stalo pre mnohých ľudí takmer zbytočné. Obavy, ktoré kedysi viedli mnohých k oficiálnemu sobášu, dnes zmizli,“ povedal Modolo, známy ako Zico, pre portál Crux.

Ďalším problémom podľa Zica je, že sobáš sa stal s pribúdajúcimi rokmi veľmi drahý. Nie pre úradné poplatky, ale pre rozvoj skutočného priemyslu okolo svadieb – od výzdoby kostola po rekvizity na hostine. „Náklady môžu byť veľmi vysoké, pretože svadba sa stala spoločenskou udalosťou veľkého rozsahu,“ vysvetlil Zico. Podľa neho je výzvou pre Cirkev nájsť spôsoby, ako ľudí povzbudiť, aby sa vrátili k podstate sviatosti manželstva, a nie k svetskej pompéznosti.

Milene Angeleliová, ktorá spolu s manželom Clovesom vedie pastoráciu rodín v štáte Paraná, uviedla, že počet sobášov klesá, hoci s regionálnymi rozdielmi: „V menších mestách je tento trend menej výrazný než vo veľkých,“ povedala pre Crux. Práca s pármi v stabilných zväzkoch si vyžaduje pomalé a trpezlivé úsilie. Podľa Angeleliovej je to súčasť evanjelizácie: „Musíme tým párom vysvetliť, že môžu byť právne „zosobášení“, ale ešte neprijali sviatosť – Božie požehnanie pre ich zväzok,“ povedala. Toto úsilie prinieslo v posledných troch rokoch nemálo ovocia – viaceré páry sa rozhodli legalizovať svoje zväzky a farnosti im ponúkajú špeciálne formačné kurzy.

Ekonomický faktor však zostáva prekážkou. „Moje mesto, Assis Chateaubriand, má asi 37 000 obyvateľov. Väčšina ľudí sa dozvie, kedy sa niekto žení. A stalo sa to súťažou o to, kto usporiada väčšiu oslavu,“ povedala Angeleliová.

Pred pár rokmi miestny biskup zakázal organizátorom svadieb a promotérom pôsobiť v kostoloch. Členovia pastorácie rodín preto začali sami pomáhať s výzdobou. „Trváme na tom, že sviatosť je to, na čom skutočne záleží,“ povedala.

No mnohí ľudia sa aj tak rozhodnú nezosobášiť, pretože si nemôžu dovoliť veľkolepý obrad. Jedným z riešení pre spolu žijúce páry sú spoločné svadby. Angeleliová uviedla, že ich organizujú raz ročne – približne desať párov (takmer všetky zo stabilných zväzkov) má sobáš v ten istý deň v kostole. „Takto sa im výrazne znížia náklady,“ vysvetlila.

Čo k tomu dodať? Hlúposť začala vládnuť svetu aj vo veci uzatvárania manželstiev. Kým kedysi manželstvo bolo svätyňou, v ktorej sa spojila láska človeka s požehnaním Boha, dnes sa stalo prchavou dohodou tiel bez duší. Svet, čo kedysi kráčal k oltáru s bázňou, dnes sa uspokojuje so spoločným príbytkom bez kríža, bez oltára, bez milosti.

Manželstvo, ktoré svätý Pavol nazval sacramentum magnum – veľké tajomstvo, v ktorom sa zrkadlí Kristus a jeho Cirkev – bolo znížené na čudný nezáväzný kontrakt, na pohodlné spolužitie, na pactum carnis, zmluvu tela. Ale kde niet oltára, tam niet obety; kde niet obety, tam niet lásky, kde niet lásky, tam je len zmluva sebectva a ústupkov.

Civilizácia, ktorá si osvojila partnerské zväzky namiesto posvätných manželstiev bez Boha, bude mať aj lásku bez vernosti a rodinu bez detí. Ako sa odtrhla vetva od viniča, tak sa odtrhla rodina od sviatosti, a bez miazgy Božej milosti uschne v tieni vlastnej pýchy. Čo je to za dobu, kedy sa do popredia kladie „život v neformálnom zväzku“ a nie manželstvo vo vzájomnej úcte a láske „až pokiaľ nás smrť nerozdelí“? Čo je to za dobu, kedy páry žijú tupo na hromádke ako dobytok v maštali“ a sodomiti žiadajú v kostoloch o možnosť požehnania svojho zväzku?

Nie zlaté obrúčky, ale Božie slovo spája! Non corona, sed crux unit conjuges – nie koruna, ale kríž spája manželov. Kým sa svet chváli počtom zväzkov bez sviatosti, musí katolícka Cirkev dôrazne učiť, že pravá láska sa rodí tam, kde sa dvaja zrieknu seba, aby sa obetovali v Kristovi. Lebo tam, kde sa manželstvo zmení na neformálny zväzok, Boh nie je svedkom takéhoto zväzku a človek ostane sám vo vlastnej prázdnote.

Branislav Krasnovský

Zdroj: CruxNow, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)