Turínske plátno môžu teraz skúmať odborníci z celého sveta a prezerať i laici: Nový digitálny projekt totiž umožňuje skúmať plátno online

15. januára 2026   Aktuality

Pápež Lev XIV. ako prvý vstúpil do „Avvolti“, nového digitálneho projektu, ktorý umožňuje detailne skúmať objekt Turínskeho plátna prostredníctvom internetu.

9. januára, počas audiencie konanej v Apoštolskom paláci vo Vatikáne, kardinál Roberto Repole, arcibiskup Turína a pápežský kustód Turínskeho plátna, predstavil pápežovi Levovi XIV. projekt „Avvolti“, digitálnu iniciatívu vytvorenú Turínskou arcidiecézou pre jubileum, ktorá používateľom umožňuje prezerať a skúmať obraz Turínskeho plátna z akéhokoľvek elektronického zariadenia s pripojením na internet.

„Príliš často si zamieňame optimizmus s nádejou,“ poznamenal kardinál. „Skutočná nádej sa rodí v najtemnejších chvíľach, keď sa zdá, že všetko je stratené, a predsa viera pretrváva. Plátno v tomto zmysle nie je iba obrazom utrpenia, ale stopou zmŕtvychvstania – svedectvom možnosti božského zásahu,“ uviedol Repole pri predstavení projektu ešte v marci 2025.

„Avvolti“ je jeho tvorcami opisovaný ako bezprecedentný digitálny zážitok. Prostredníctvom webovej stránky môžu používatelia pristupovať k projektu zo smartfónov, tabletov alebo počítačov kdekoľvek na svete. Platforma umožňuje pohyb po celom objekte Turínskeho plátna a približovanie konkrétnych detailov, ako je analýza tváre alebo rany po bičovaní, tŕňovej korune a klincoch.

Každá časť je sprevádzaná vysvetľujúcimi textami a odkazmi na pasáže z evanjelií, ktoré opisujú Kristovo umučenie. Projekt bol podľa Turínskej arcidiecézy navrhnutý tak, aby spájal vedeckú presnosť obrazov a textov s formou prístupnou aj pre neodborníkov, s výslovným cieľom osloviť širokú medzinárodnú verejnosť, a nie iba akademické publikum.

Prezentácia pápežovi Levovi XIV. predstavovala prvý oficiálny vstup do tejto online skúsenosti. Vatikán nezverejnil žiadne ďalšie vyhlásenia okrem potvrdenia samotnej prezentácie a pápežovej účasti na digitálnom zážitku.

Repole uviedol, že spustenie tohto globálneho digitálneho projektu je ústredným prvkom programu iniciatív spojených s Turínskym plátnom počas Jubilejného roka 2025. Dodal, že v nasledujúcich mesiacoch sú plánované ďalšie projekty ako súčasť dlhšej cesty príprav smerujúcich k Jubileu roku 2033, ktoré bude pripomínať 2 000 rokov od udalostí tradične spájaných s umučením Krista.

Na jar 2025 bol na turínskom námestí Piazza Castello inštalovaný špeciálny stan „Avvolti“, kde si návštevníci mohli pozrieť digitálnu reprodukciu Turínskeho plátna v mierke 1 : 1, vystavenú na osobitne skonštruovanom stole s dĺžkou päť metrov. Výstava trvala osem dní, od 28. apríla do 5. mája, a zaznamenala viac než 30 000 návštevníkov zo 79 rôznych krajín. Digitálny program, ktorý je dnes dostupný online, je upravenou verziou obsahu pôvodne prezentovaného na tomto stole.

Spustenie projektu „Avvolti“ sa odohráva v rámci dlhodobej a komplexnej diskusie o pôvode a povahe Turínskeho plátna. Počas desaťročí bolo uskutočnených množstvo vedeckých, historických a ikonografických štúdií, z ktorých niektoré spochybnili skeptické teórie identifikujúce Turínske plátno ako stredoveký falzifikát.

Medzi vedcami, ktorí najvýraznejšie obhajovali autenticitu Turínskeho plátna prostredníctvom akademických aj populárnych publikácií, je talianska chemička Emanuela Marinelliová, autorka, okrem iného, kompendia Light from the Sepulchre (2017).

Marinelliová a ďalší sindonológovia vo svojich publikovaných štúdiách tvrdia, že viaceré prvky Turínskeho plátna je ťažké zosúladiť s hypotézou stredovekého vzniku, vrátane anatomickej presnosti obrazu, jeho zhody s detailmi opísanými v kánonických evanjeliách a procesu, ktorým obraz vznikol, s obrátenou luminiscenciou. Tieto stanoviská zostávajú súčasťou prebiehajúcej akademickej diskusie a sú zdokumentované v recenzovaných publikáciách, zborníkoch z konferencií a v niekoľkých knihách venovaných Turínskemu plátnu.

Medzi poznaním a klaňaním

Digitálne sprístupnenie Turínskeho plátna prostredníctvom projektu „Avvolti“ predstavuje nový spôsob, akým sa Cirkev prihovára modernému človeku. Umožňuje globálny prístup k detailným obrazom jednej z najvýznamnejších kresťanských relikvií. Tento krok však prirodzene vyvoláva otázku, ako sa digitálny prístup vzťahuje k tradičnej katolíckej úcte k relikviám.

Základný rozdiel spočíva v povahe samotného predmetu. Relikvia je v katolíckom chápaní hmotne spätá s dejinami spásy a je znakom prítomnosti Božieho pôsobenia v konkrétnom čase a priestore. Digitálny obraz Turínskeho plátna túto prítomnosť nenahrádza, je reprezentáciou, nie relikviou samotnou. Môže sprostredkovať poznanie a prebudiť úctu, no nemôže nahradiť fyzickú realitu posvätného predmetu.

Tradičná úcta k Turínskemu plátnu bola vždy viazaná na liturgický rytmus a výnimočnosť. Verejné vystavenia boli zriedkavé a sprevádzané modlitbou a duchovnou prípravou. Digitálny prístup naopak prináša permanentnú dostupnosť, ktorá má veľký pedagogický potenciál, no zároveň nesie riziko zvyknutia si a banalizácie tajomstva. Pozitívom digitálneho sprístupnenia je jeho evanjelizačný rozmer. Detailné snímky umožňujú lepšie pochopiť súvislosť medzi obrazom na plátne a evanjeliovým opisom Kristovho umučenia. Nebezpečenstvo však spočíva v tom, že plátno môže byť redukované na objekt technického či vedeckého skúmania, pričom sa vytratí postoj pokory a modlitby.

Katolícka viera je hlboko inkarnacionálna – Boh vstupuje do dejín skrze telo a hmotu. Digitálne obrazy sú legitímnou pomôckou, no zostávajú sprostredkovaním, nie miestom plnej úcty. Správnym riešením je preto hierarchia prístupov: relikvia zostáva primárnou realitou, digitálny obraz slúži ako pedagogický nástroj a cieľom oboch má byť prehĺbenie viery a modlitby.

Digitálne sprístupnenie Turínskeho plátna môže byť veľkým darom, ak zostane cestou k tajomstvu, nie jeho náhradou. Technológia môže priviesť človeka ku dverám, no prekročiť ich možno iba v postoji úcty a viery.

Branislav Krasnovský

Zdroj: LifeSite News, InfoCatólica, titulný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)