The European Conservative: Jedinou možnou „revolúciou“, ktorá nám zostala, je už len návrat k Bohu a monarchii

27. októbra 2025   Krátke správy

Výzva Ľudovíta Bourbona na obnovenie monarchie vo Francúzsku začína pomaly, ale iste rezonovať. Najnovšie sa už pýta aj portál The European Conservative, či by znovunastolenie monarchistického systému, ktorý by sa pevne opieral o kresťanské videnie sveta, predsa len nebolo lepším riešením ako súčasný chaos.

Francúzska vláda sa nachádza v tak desivom rozpoložení, že sa vo vnútri krajiny už aktívne hovorí o príchode radikálnych zmien. Ale aká by tá zmena vlastne mala byť? Malo by ísť o ešte priamejšiu demokraciu (vláda skrze referendá), či o novú formu socializmu? Potomok francúzskych kráľov, Ľudovít Bourbon, navrhuje obnovenie monarchie. A jeho vízia zjavne zaujala niektoré konzervatívne kruhy.

Napríklad Kristen Ziccarelliovú, ktorá na The European Conservative uverejnila svoj príspevok k aktuálnej situácii nielen vo Francúzsku, ale na celom starom kontinente. Tá, odvolávajúc sa na jeho slová, upozorňuje, že „jednou z najväčších chýb modernej západnej kultúry je nesprávne chápanie monarchie – ako samotných panovníkov, tak aj inštitúcie“.

Ziccarelliová uvádza, že argument v prospech opätovného zavedenia katolíckej monarchie pochádza zo stáročného učenia a tradície Cirkvi, podľa ktorých monarchia nie je „moc spravodlivá sama osebe“, ale je to „úrad udelený Bohom a potvrdený cirkevným vedením“. Ako zvlášť dôležité vníma tradičné atribúty monarchie, vyžadujúce vysoké štandardy pre česť, obetavosť a službu. Jej legitimita pochádzala zo služby konanej voči tomu, čo je posvätné, a nie z čírej popularity, či všeobecného súhlasu. Ziccarelliová uznáva, že „monarchovia boli často nehodní svojich úradov“, no napriek tomu sú dôležité predovšetkým samotné úrady, ktoré symbolizujú fakt, že autority majú byť pomazávané Bohom a nie menované. The European Conservative sa venuje aj problematike aristokracie:

„Aristokracia a monarchia sa v našej spoločnosti po osvietenskej ére stali hanlivými slovami, ale nikdy viac sme nepotrebovali oživenie toho, čo by sa dalo nazvať „aristokraciou ducha“, inými slovami, rekonštrukciu pojmu cti ako prirodzenej vlastnosti.

Od kresťanských panovníkov a aristokratov Západu sa očakávalo, že budú vyžarovať morálnu dokonalosť a, čo je dôležité, že budú pôsobiť ako správcovia duší svojho ľudu.“

(O tom, že v budúcnosti bude treba založiť akúsi neoaristokraciu som svojho času napísal aj samostatný článok.)

Ziccarelliová si ďalej všíma, že najmä nastupujúca generácia Z (nar. medzi 1997 až 2002) pociťuje „silný pocit vyčerpania“ azda preto, že nič iné ako krízu za krízou vo svojom živote ani nezažila. Rovnako tak sú títo mladí sklamaní z „nesplnených sľubov technokratickej éry“. Podľa Ziccarelliovej preto vôbec nie je ťažké pochopiť, prečo je nová americká i európska pravica priťahovaná práve k myšlienkam monarchizmu. Nie je to preto, že by títo mladí túžili po osobnej dominancii a moci nad druhými, ale preto, že „keď človek usporiada svoj život okolo Boha, získa jasnú perspektívu“, o čom tento svet a život skutočne sú. Za jasný dôkaz tejto skutočnosti považuje čoraz zreteľnejšie konverzie mladých, zvlášť vo Francúzsku. Monarchie sú pritom jasnou platformou pre tento druh kristocentrického svetonázoru.

Moderná spoločnosť už je podľa jej názoru tak sprofanovaná, že neverí už vo vôbec nič, dokonca ani v ateizmus (čo je vskutku paradoxné). Je to svet bez tajomna, doslova vesmírne vzduchoprázdno, a to môže viesť jedine k úpadku a zániku západných spoločností. Kristen Ziccarelliová preto dochádza k nasledujúcemu záveru:

„Výzva „Znovu obrodenia monarchie a Boha“ preto nie je o obnovení korún a titulov pre ich vlastné dobro a určite nie je o centralizácii moci v štýle diktátora. Je to o opätovnom ukotvení civilizácie v poriadku, ktorý kedysi urobil Európu veľkou – v tom istom poriadku, ktorý pokrstil Francúzsko za vlády Chlodovika I., v tom istom, ktorý Belloc označil slovami: „Viera je Európa a Európa je viera.“ Ide o to, aby sme si pripomenuli, že naše inštitúcie kedysi smerovali k svätosti rovnako ako k suverenite. A aby sme si uvedomili aj to, že verejný život kedysi odzrkadľoval božský poriadok, aspoň vo svojej štruktúre.“

The European Conservative vyzýva čitateľov, aby sa zamysleli nad tým, čo by to vlastne znamenalo, „keby Francúzsko prijalo ponuku Ľudovíta Bourbona“. Dodáva tiež, že už je zjavné, že vo svete dochádza k akejsi zmene prúdov, kedy ľudia od temného nezmyselného pohanstva opäť upierajú svoje zraky hore k Bohu. A tak v súmraku upadajúceho Západu môže opätovne povstať nová civilizácia založená na kresťanských princípoch a spravujúca kresťanskú formu štátov – monarchie.

(K téme vznikla pre youtubový kanál Portál Christianitas svojho času aj samostatná časť relácie 313 A.D.)

Matej Gavlák

Zdroj: The European Conservative, titulný ilustračný obrázok, zdroj – royalcorrespondent.com

PDF (formát pre tlač)