Socha Krista Vykupiteľa v Rio de Janeiro

Branislav Krasnovský
24. októbra 2023   Cirkev

Socha Krista s roztiahnutými rukami nie je len symbolom brazílskeho mesta Rio de Janeiro, ale je katolíckym symbolom, známym na celom svete. Sochu začali stavať v roku 1920 a za jej návrhom treba hľadať architektov, sochárov a inžinierov Alberta Caquota, Heitora da Silva Costu, Paula Landowskeho, Georghe Leonida a Carlosa Oswalda.

Základ sochy tvorí železobetónová kostra, potiahnutá mastencom – mastenec totiž veľmi dobre odoláva poveternostným a tepelným vplyvom, rovnako tak aj vode. Socha Krista sa nachádza na vrchole hory Corcovado vo výške 709 m nad morom, je vysoká 30 metrov a pričom podstavec, na ktorom stojí, má 8 metrov. Rozpätie rúk Krista dosahuje 28 metrov a celá konštrukcia váži 1145 ton. Socha je dnes zapísaná medzi pamiatky UNESCO a vytvorená je v štýle Art Deco.

Art Deco je architektonický štýl, ktorý sa etabloval v Európe tesne pred I. svetovou vojnou a svoj vrchol dosiahol medzi rokmi 1920 – 1935. Po roku 1935 obľuba tohto umeleckého štýlu začala vo svete rýchlo klesať, napriek tomu výrazne ovplyvnilo dekoratívne umenie, architektúru, grafiku, interiérový a priemyselný dizajn – a to aj v oblasti automobilového a lodného priemyslu. V čase svojho najväčšieho rozmachu bol tento štýl vnímaný ako elegantný, funkčný a ultramoderný; mimochodom, holdoval mu aj známy detektív Hercule Poirot, stvárnený okrem iného aj hercom Davidom Suchetom.

V areáli sochy sa nachádza katolícka svätyňa a katolícka Cirkev spravuje aj vyhliadkovú plošinu a okolitý areál, ktorý každoročne navštívia milióny návštevníkov.

Myšlienka postaviť veľkú sochu na vrchole hory Corcovado bola po prvýkrát navrhnutá v polovici 19. storočia. Jezuita Pedro Maria Boss získal súhlas princeznej Izabely, regentky Brazílie a dcéry brazílskeho cisára Pedra II. k výstavbe svätyne.

Princezná Izabela opustila v 19. storočí Portugalsko a žila v Brazílii – dôvodom bola skutočnosť, že Briti kontrolovali celé Portugalsko cez probritských politikov financovaných z Londýna, ktorí zapredali svoju krajinu. Portugalsko sa zmietalo v občianskych nepokojoch a finančných problémoch – Briti ovládali cez Lisabon všetky portugalské územia v Afrike (dnešná Angola, Mozambik), Ázii (Goa, Diu…) a nehorázne tieto územia rabovali. Brazília, ktorá ležala na americkom kontinente však bola kvôli Moonrovej doktríne mimo dosah Británie, brazílskych politikov však pre zmenu kontrolovali Američania.

Americkým slobodomurárom sa samozrejme plán postaviť sochu Krista Vykupiteľa v Brazílii nepáčil, rovnako ako sa im nepozdávala ani predstava suverénnej Brazílie, ktorá by sa vymanila spod amerického vplyvu. Možno aj z tohto dôvodu v Brazílskom cisárstve vznikli nepokoje. V roku 1889 sa cisárstvo zmenilo na republiku ovládanú slobodomurárskymi antikatolíckymi politikmi a princezná Izabela musela opustiť krajinu. Po ovládnutí krajiny slobodomurármi sa uskutočnila odluka Cirkvi od štátu a „noví“ brazílski politici, orientovaní na USA, výstavbu sochy Krista Vykupiteľa kategoricky odmietli, rovnako ako odmietali všetko katolícke.

Ďalší návrh na výstavbu sochy Krista na vrchole hory Corcovado podal v roku 1920 „Katolícky kruh v Rio de Janeiro“. Získali množstvo finančných darov, z ktorých väčšinu poskytli brazílski katolíci. Presadil sa aj návrh Krista Vykupiteľa s roztiahnutými rukami, ďalšie návrhy predstavovali vyobrazenie katolíckeho Kríža, socha Ježiša so zemeguľou v rukách.

Návrh Krista Vykupiteľa s otvorenou náručou ako symbol mieru navrhol hlavný inžinier Heitor da Silva Costa a podľa jeho návrhu sochu vytvoril francúzsko-poľský sochár Paul Maximilien Landowski (1885 – 1961). Landowski bol synom poľského emigranta a francúzskej matky, ktorý počas svojej umeleckej kariéry vytvoril v Paríži 35 pomníkov, väčšinu v štýle Art Deco, známy je tiež jeho obraz Svätej Genovevy na moste de la Tournelle z roku 1928, či francúzsky pamätník bitky na Marne, ktorý sa nachádza v Butte de Chalmont v severnom Francúzsku.

Landowski spolupracoval s rumunským sochárom Gheorghe Leonidom (1892 – 1942), ktorý je tvorcom podoby hlavy Krista na soche Krista Vykupiteľa. Rumunský sochár pochádzal zo vzdelanej rodiny, jeho sestra Elisa Leonida Zamfirescu patrila k prvým inžinierkam – strojárkam v Európe. Hlava Krista na soche v Rio de Janeiro, vážiaca 30 ton a zložená z 50 dielov, je pokrytá nespočetným množstvom drobných mozaík vyrobených z mastenca. Tvorca Kristovej hlavy zahynul nešťastnou náhodou v rodnom meste Bukurešť, keď spadol zo strechy domu pri zbere lipových kvetov.

Proti výstavbe sochy neprotestovali len slobodomurárski politici v Brazílii, ale aj mnohí protestanti a členovia obrovského množstva protestantských siekt v krajine. Najagresívnejšie vystupovali predstavitelia brazílskej Baptistickej cirkvi (samozrejme riadenej z amerického ústredia), ktorí tvrdili, že stavba je „potvrdením modlárstva katolíckej Cirkvi“ a požadovali, aby sa peniaze, vyzbierané najmä v radoch brazílskych katolíkov, použili na charitatívne účely. Brazílski katolíci však na návrhy brazílskej Baptistickej cirkvi s prehľadom a ostentatívne neekumenicky „kašľali“.

Hlavný inžinier Heitor da Silva Costa pri stavbe sochy spolupracoval aj s ďalšími inžiniermi a technikmi. Pri stavbe konštrukcie sochy mu pomáhal francúzsky inžinier Albert Caquot, ktorý navrhol práve železobetón namiesto klasickej ocele. Výstavba sochy trvala 9 rokov – od roku 1922 do roku 1931 a stála v tom čase 250 000 zlatom krytých amerických dolárov, čo v dnešnej dobe predstavuje sumu približne 3,3 milióna ničím nekrytých zelených amerických papierikov. Pamätník bol verejnosti slávnostne predstavený 12. októbra 1931.

Ďalšou zaujímavosťou pri slávnostnom predstavení sochy bola skutočnosť, že na otváracom ceremoniáli participoval aj rímsky vynálezca Guglielmo Marconi, priekopník rádiového vysielania a bezdrôtovej telegrafie. Ten nielenže na diaľku, ale až z Ríma spustil osvetlenie reflektorov, čo vyvolalo vlnu nadšenia a ovácií.

Súčasťou areálu Krista Vykupiteľa je aj kaplnka Nossa Senhora Aparecida! (kaplnka Počatia Panny Márie z Aparecidy). V nej sa nachádza aj zázračná socha Panny Márie, ktorú v roku 1717 našli brazílski katolícki rybári Domingo Garcia, Felipe Pedrosa a Joao Alvesa. Soška sa stala od svojho nájdenia cieľom desaťtisícov pútnikov, zlatú korunu pokrytú diamantmi a rubínmi, ako aj zlatom vyšívaný plášť soške venovala princezná Izabela.

Soška Panny Márie neustále dráždi diabla a jeho prisluhovačov. V roku 1978 sa pokúsil sošku ukradnúť agresívny protestantský sektár, toho však ochranka a katolícki veriaci pri krádeži dostihli a chytili. Polícia dotyčného protestantského sektára polomŕtveho zachránila, dlhšiu dobu si však poležal v nemocnici.

V roku 1995 ďalší pomätenec menom Sergio von Helde z protestantskej Univerzálnej cirkvi Božieho kráľovstva označil sošku za prejav katolíckeho tmárstva a snažil sa ju počas televízneho vysielania kopancami zničiť. Ochranka arogantného Sergia von Helde zastavila. Neskôr značne zneistel, keď rozzúrení brazílski katolíci začali podnikať ozbrojené útoky na svätyne jeho sekty. Zbožní a rozhorčení brazílski katolíci zapaľovali sekte svätyne a bili jej členov, ktorí sa nestihli ukryť. Von Helde v obavách o svoj život musel z Brazílie, aj s celou svojou rodinou, utiecť do Južnej Afriky.

7. júla 2007 bola v Portugalsku socha Krista Vykupiteľa navrhnutá medzi nových sedem divov sveta, návrh podporili milióny katolíkov na celom svete. UNESCO však odmietlo spočiatku zaradiť sochu medzi divy sveta, pretože slobodomurárom a nepriateľom Cirkvi socha Krista evidentne nevyhovuje, ba irituje ich. Pobúrená reakcia desiatok miliónov ľudí však nakoniec prinútila vedenie UNESCO svoj názor zmeniť. Samozrejme Socha slobody v USA sa v rámci UNESCO neustále tešila a teší značnej obľube.

V rokoch 1991 – 2010 sa uskutočnilo množstvo reštaurátorských prác na soche Krista Vykupiteľa a takisto bol upravený prístup k soche – pribudli nové eskalátory, chodníky a výťahy. Antiklerikálnym vandalom a primitívom sa žiaľ podarilo po lešení dostať až k soche a posprejovať ju hanlivými nápismi. Vinníkov však chytili a tí sa potom, v strachu o svoj život, za svoj blasfemický čin ospravedlnili.

V roku 2008 bola socha po prvýkrát zasiahnutá bleskom počas prudkej búrky a prišlo aj k poškodeniu prstov, hlavy a obočia Krista Spasiteľa. V roku 2014 do sochy opäť udrel blesk a zničil prst Krista Vykupiteľa na jeho pravej ruke. Časť katolíkov v zásahoch bleskov vidí neblahé znamenia Posledných dní. Bez ohľadu na to, či sú ich obavy oprávnené alebo nie, socha Krista Vykupiteľa patrí k tomu najkrajšiemu, čo ľudia počas svojej existencie na Zemi vytvorili.

PDF (formát pre tlač)