Nový film Hispanoamérica, pozitívne hodnotiaci šírenie kresťanstva, európskej a španielskej kultúry, láme v kinách rekordy

22. apríla 2024   Krátke správy

Tri dni po uvedení do kín (12. apríla) sa film režiséra José Luisa Lópeza-Linaresa s názvom Hispanoamérica – pieseň života a nádeje, stal zatiaľ najnavštevovanejším dokumentom roka. To je správa, ktorá zrejme nepoteší španielskych ani globálnych progresívcov a neomarxistov, ktorí sa v rámci tzv. „woke“ a „cancel“ kultúry systematicky snažia o dehonestáciu kresťanskej a európskej civilizačnej misie. Španielski diváci už majú zrejme dosť potupovania Krištofa Kolumba, Hernána Cortésa, Filipa II. či jezuitských misionárov, ako aj neustálych obviňovaní zo zničenia pôvodnej kultúry Indiánov, ktorej bežnou súčasťou boli satanisticko-pohanské rituály s masovými ľudskými obetami, rituálne ľudožrútstvo, sodomia a pederastia.

Ako píše portál InfoVaticana, film Hispanoamérica „popiera protišpanielsku a protikatolícku čiernu legendu tým, že potvrdzuje úspešnosť evanjelizácie Ameriky“. Čo zaiste nie je jav, ktorý by sa nachádzal na čelnom mieste zoznamu priorít súčasnej ľavicovo-liberálnej globalizácie.

Podľa slov režiséra Lópeza-Linareza sa film snaží ponúknuť „obnovenú, pravdivú a vizuálne silnú verziu toho, ako sa v skutočnosti zrodila a rozvíjala španielska Amerika“. Tento proces sa podľa neho nedá pochopiť bez impulzu katolíckych panovníkov.

Autori navyše otvorene kritizujú démonizovanie zámorských objavov a šírenie katolíckej viery: „Historky o „svätých“ domorodcoch a démonických Španieloch nás okrádajú o tri storočia neporovnateľnej hispánskej Ameriky, nášho spoločného domova.“

Film, ktorý sa natáčal v Ekvádore, Španielsku, Peru, Bolívii, Mexiku a Spojených štátoch amerických, obsahuje rozhovory s viac ako sedemdesiatimi historikmi a odborníkmi – medzi nimi prímas arcibiskup z Mexika, kardinál Carlos Aguiar Retes a dominikán Roberto Fernández (Ekvádor) – a ukazuje „prostredníctvom vizuálnej nádhery, ktorá tvorí architektonické, obrazové, sochárske a hudobné dedičstvo tej doby, veľkú históriu zdieľanú medzi Španielskom a Amerikou viac ako tristo rokov, platnú aj dnes“.

Úspech filmu, mierne povedané, rozrušil ľavicovo-liberálnych ochrancov progresívnej kultúry a tak v najväčšom španielskom liberálnom denníku El País vyšla promptne kritika filmu, v ktorej sa uvádza, že:

„Dokument José Luisa Lópeza-Linareza je postavený na ideologických základoch vytvorených vo svojej dobe režimom generála Franca, a teda na zúrivom a nekritickom ospravedlňovaní španielskej misie v Amerike.“

Trochu odlišný názor má novinár Juan Orellana v novinách El Debate, ktorý nazval nový film „radostný, žiarivý a didaktický dokument bez ústupkov voči drvivej diktatúre politickej korektnosti,“ a dodáva:

„Veľký španielsky dokumentarista José Luis López-Linares nadväzuje na historickú recenziu Španielska, prvej globalizácie (2021) a ponúka nám hlbokú úvahu o tom, čo je Latinská Amerika, a to z historickej aj kultúrnej perspektívy. Výsledkom je, že všetky pôvodné a protišpanielske klišé, ktoré si tzv. Čierna legenda udržiavala po stáročia a ktorých sa schizofrenicky držali mnohí Španieli, sú historickou lžou, ktorá nakazila učiteľov, politikov, študentov a dokonca aj niektorých členov Cirkvi.“

Na záver Juan Orellana prináša odporúčanie filmu a uvádza, komu je film určený:

„V poslednej časti je vyslovený jasný kritický úsudok o vážnych problémoch s identitou, ktoré má mnoho hispánskych Američanov, ktorí odmietajú svoju španielsku časť, a preto nie sú schopní uspokojivo porozumieť sebe. Je to rovnaká trauma, akú má niekto, kto popiera svojho otca alebo matku. Skrátka veselý a žiarivý dokument, didaktický a poučný a bez ústupkov zdrvujúcej diktatúre politickej korektnosti. Pre milovníkov slobody myslenia.“

BM

Zdroj: Infovaticana, El Debate, El País, titulný ilustračný obrázok, zdroj – rawpixel.com

PDF (formát pre tlač)