Slávny a mocný svätý Jozef – patrón robotníkov, chudobných, otcov a ochranca svätej katolíckej Cirkvi

1. mája 2024   Cirkev

Svätý Jozef – patrón robotníkov

Všetci ľudia sú povinní pracovať a vystríhať sa záhaľky, ktorá je morom ľudskej spoločnosti a žriedlom biedy a mnohých neprávostí. To je pravidlo pre všetkých ľudí bez výnimky. Kto sa však má starať o rodinu a ju ako hlava dobrým príkladom predchádzať, ten je tým viac povinný riadne plniť povinnosti svojho povolania. Nebolo síce treba Božiemu Synovi, aby ho svätý Jozef dobrým príkladom predchádzal, lebo sám bol zdrojom a vzorom každej čnosti a svätosti, ale svätému Jozefovi bolo treba, aby povinnosti dobrého otca rodiny vykonával. A svätý Jozef to i činil čo najsvedomitejšie.

Včas ráno s jasnou a veselou tvárou s radosťou dal sa do práce, pracoval celý deň až do neskorého večera, nechal prácu len, keď chcel si oddýchnuť alebo zajesť jednoduchej stravy. Nikto nevidel ho, žeby sa bol záhaľčivo po uliciach nazaretských prechádzal, alebo že bol susedov navštevoval; alebo, aby mu čas minul, že by bol hostince vyhľadával. A ako ešte práca stala sa mu milou, keď Boží Syn pri nej pomáhal. …

Pravidelne býva znamením kresťanského zmýšľania, že kto povinnosti svojho stavu pilne a s radosťou plní, hoci by obtiažne a nepríjemné boli. Áno, práve tým stávajú sa nám tieto povinnosti ľahkými a príjemnými, keď ich ochotne konáme pre Boha a z lásky k tým, o ktorých sa starať máme…

Nasledujme príklad svätého Jozefa a buďme tiež tak horliví v práci, svedomití v plnení svojich povinností. Lebo pracovať je človekovi treba už preto, že to jeho duševné blaho požaduje. Kto pracuje, činí sa i svätému Jozefovi príjemným a zhromažďuje si zásluhy u Boha, ktorý dal človeku sily preto, aby ich v práci užíval.

Každá práca, zvlášť namáhavá je ťažká, áno neznesiteľné jarmo, keď nemáme pri nej kresťanské zmýšľanie, keď nehľadíme na ňu podľa pravidiel nášho svätého náboženstva. Kresťanské náboženstvo nás učí, že sme stvorení k práci, ako vták k letu. Ak začíname si svoju prácu s Bohom, ak konáme ju s dobrým úmyslom, ak obetujeme ju Ježišovi a Márii, zaiste bude nám príjemnou, hoc by v sebe obtiažnou a namáhavou bola.

Tak konal svätý Jozef, preto bol vždy veselý a dobrej vôle, nikdy nebedákal, nikdy nebol mrzutým a náladovým, i keď bol prácou úplne unavený. Keď začínal svoju prácu, obetoval ju Bohu, konal ju s tým úmyslom, že ju pre Ježia a Máriu plní. Myšlienka tá osladzovala mu každú prácu a pôsobila, že ju tým horlivejšie a pilnejšie konal. A keď konal svoju dennú prácu, k Bohu sa modlil; ó, jak tu ďakoval Bohu, že mu poprial jemu prácou slúžiť, že ho hodným uznal pre Ježiša a Máriu pracovať.

Nasledujme príklad svätého Jozefa. Začínajme, konajme a dokonávajme svoje práce z lásky k Bohu a vtedy budú nám ľahké a príjemné.

Svätý Jozef – patrón chudobných

Chudoba nie je žiadnym nešťastím. Ba môže sa povedať, že tomu, ktorý vie ju užívať je prospešná. Lebo čo sú pozemské statky a bohatstvá tohto sveta? Dym, ktorý rýchle sa stratí; bodliaky, ktoré nás ľahko rania; osídla, ktorými nás zlý nepriateľ k pádu privádza. Boháč žije i v neustálom strachu a nepokoji, žeby mohol prísť o svoje statky; avšak chudobný, ktorý nemá pozemské statky, nemá také starosti a môže pokojne žiť.

Svätý Jozef bol priateľom a milovníkom chudoby. I nemohlo to ani inak byť, veď mal pred očami najvznešenejší vzor lásky k chudobe. Jednorodený Syn Boží, ktorého pestúnom bol svätý Jozef, vyvolil si za celý svoj život od svojho narodenia až do svojho skonania na kríži chudobu za svoju stálu sprievodkyňu. Narodil sa v biednej maštali, jasle boli jeho kolískou, chatrné plienky jeho prvým odevom. Kto by si nebol tiež chudobu zamiloval, keď vidí podivuhodnú chudobu, ktorú si božský Spasiteľ dobrovoľne vyvolil? …

A my si chudobu tak málo vážime, hoc aj Syn boží a jeho svätý pestún nám tak vznešený príklad lásky k nej dali. Obyčajne príklad každého dojíma. Všetko zdá sa nám ľahšie, ak nás niekto svojím príkladom predchádza. Vojak vrhá sa do najväčšieho nebezpečenstva, ak vidí, že jeho vodca ho predchádza. Tak majú i kresťania, ktorým Boh chudobu za podiel dal, spokojní byť a radi v tom stave žiť, pretože im sám božský Spasiteľ a jeho svätý pestún svojím príkladom ukázali, ako majú chudobu milovať, ako trpezlivo a ochotne ju znášať.

A ktorým Boh hojné pozemské statky dal, tí majú byť duchom chudobní, nemajú svojím srdcom ľpieť na pozemských statkoch, lež majú z nich radi a ochotne udeľovať ku cti Božej, k dobrým cieľom a k podpore chudobných a núdznych, to znamená, že majú ich kresťansky múdro užívať. …

Svätý Jozef – patrón otcov rodinách

Múdrosť a opatrnosť sú potrebné vlastnosti dobrého otca rodiny, lebo od nich závisí často pokoj a blaho rodiny. Ak obstarávajú sa záležitosti domáce náležite, ak zamestnávajú sa jednotlivé rodiny primerane, ak berie sa ohľad na ich oprávnené potreby; vtedy sú všetci spokojní i chváli sa múdrosť a opatrnosť otca rodiny.

Akým múdrym a opatrným musel svätý Jozef byť, že sa tak svedomite a dobre staral o Svätú rodinu! Všemúdry Boh, ktorý pozná naše srdcia, poznal i múdrosť a opatrnosť svätého Jozefa a preto ustanovil ho za hlavu Svätej Rodiny. Práve pre túto vznešenú vlastnosť, vraví svätý Bernard, že svätý Jozef bol tak verným a horlivým, ako aj opatrným služobníkom Božím, poslal ho Boh, aby tu na svete stal sa ochrancom najsvätejšej Panny a pestúnom Ježiša Krista. Známe je nám, ako svedomito plnil svätý Jozef povinnosti svojho stavu. Nikto iný nemohol sa o Svätú Rodinu lepšie starať, múdrejšie ju riadiť, opatrnejšie ju chrániť. Šťastné sú rodiny, ktorých hlavou je muž tak rozumný a opatrný, ako bol svätý Jozef!

V ktorých domoch otcovia rodiny nemajú vážnosti, tam je zle, niet tam žiadneho poriadku, panuje nesvornosť. Vyzerá to v takom dome ako v krajine, kde panovník, ktorému je vláda zverená, zanedbáva svoje povinnosti alebo nemá k panovaniu potrebné vlastnosti. V takej krajine povstávajú neporiadky a verejné blaho náramne trpí a hynie. Podobne, kde otec nevie si získať u svojich domácich vážnosť, nevie v dome svojom udržať poriadok alebo nemá k tomu sily, tam nie je žiadne šťastie, žiadne požehnanie.

Pozrime sa zase na Svätú Rodinu, aký vzorný poriadok a svornosť tu pozorujeme. Vôľa svätého Jozefa sa tu vždy a vo všetkých veciach zachováva. Ježiš a Mária, najsvätejšie osoby na Zemi, sú mu poslušní, v ničom mu neodporujú. Tu Ježiš, Pán celého sveta, na ktorého slovo povstali všetky veci, náležite plní vôľu svätého Jozefa. A či snáď Mária menej vážila si svojho ženícha a jemu menej poddaná bola? Kto by mohol to povedať? Jozef chce, aby s ním išla do Betlehema i činí to hneď bez odporu, aj keď vie, že sa jej čas pôrodu blíži. Svätý Jozef žiada, aby sa s dieťaťom a s ním do Egypta na útek dala, okamžite k tomu privoľuje. Svätý Jozef chce, aby sa po dlhšom zdržovaní v Egypte zase do Judska vrátila i činí, ako to Jozef chce.

Nasledujme tento príklad a buďme poddaní tým, ktorí majú právo nám rozkazovať s podobnou ochotou i prispejeme, že sa i v našich domoch uhostí poriadok a svornosť.

Ale nestačí ešte, keď otec rodiny je múdry a opatrný, a keď vie si u svojich domácich vážnosť zachovať. Ak chce povolaniu svojmu úplne zodpovedať, treba, aby k svojim domácim lásku a náklonnosť prejavoval. Láska má zázračnú moc, láskou jedine dá sa srdce získať. Až vtedy vykoná otec všetko a čo je potrebné, aby svoju rodinu šťastnú učinil, ak láskavo zaobchádza so svojimi domácimi, a keď všetkých rovnakou láskou miluje.

Viďte zase svätého Jozefa, akú lásku, akú náklonnosť prejavoval k Ježišovi a Márii. Lásku túto dokázal v Betleheme, v Jeruzaleme a všade. Známe je nám, ako sa v Betleheme namáhal, aby pre božské dieťa, ešte nenarodené, vyhľadal primeraný príbytok. Aby ho pred krutou zimou ochránil. Vieme, ako chránil a opatroval Ježiša, keď sa narodil. V Jeruzaleme je plný nepokoja a starostí, keď ho stratil i hľadá vo všetkých uliciach a vôbec na všetkých miestach, kde sa domnieval, žeby Ježiša mohol nájsť. Chodí v Jeruzaleme z miesta na miesto, narieka a bedáka nad ťažkou stratou a neprestáva hľadať, kým ho nenájde.

Svätý Jozef – ochranca katolíckej Cirkvi

Po milej Matke božej niet žiadneho svätého, ktorý by si našu dôveru viac zaslúžil, než sv. Jozef. Svätý Bernard vraví: ,,Sú svätí, ktorí nás môžu chrániť v istých pomeroch života; svätý Jozef však má moc vo všetkých potrebách pomáhať tým, ktorí s dôverou sa k nemu obracajú.“ Preto právom pokladáme svätého Jozefa za svojho ochrancu.

Jeho ochrane predovšetkým zverená je svätá Cirkev. Či sv. Cirkev potrebuje zvláštneho ochrancu? Či nie je postavená na skale, na ktorej sa rozbíjajú vlny svetového mora? Či nemá prisľúbenie, že brány pekelné ju nikdy nepremôžu? Neprisľúbil jej Kristus, že pri nej ostane až do skončenia čias? Pravdaže Cirkev Kristovu nemôže žiadna moc pozemská premôcť, ale predsa môžu jej nepriatelia boží škodiť. Môže byť prenasledovaná a ako mnohé a veľké prenasledovania až po náš čas vystála. Môže byť hatená vo svojom rozširovaní sa. Jednotliví kresťania, ba i celé krajiny a národy môžu sa od nej odtrhnúť a stať sa jej protivníkmi.

Ale aby Cirkev nemusela tie veci zakusovať, aby sa vždy viac a viac rozširovala, rástla a kvitla, preto si Cirkev spomedzi všetkých svätých vyvolila svätého Jozefa za svojho mocného ochrancu. Pápež Pius IX. 8. decembra roku 1870 zasvätil celú Cirkev zvláštnej ochrane svätého Jozefa a pápež Lev XIII. 15. augusta roku 1889 potvrdil to zasvätenie. …

Predovšetkým je svätý Jozef i ochrancom kresťanských robotníkov. Teraz viac než inokedy potrebujú kresťanskí robotníci ochrancu. Toho ochrancu ctia vo svätom Jozefovi, ktorý sám bol robotníkom v dielni Nazaretskej a musel v pote tvári dorábať každodenný chlebík pre seba a pre svoju rodinu. On bol spokojný so svojím osudom a hľadel svoju prácu modlitbou posvätiť a záslužnú učiniť. …

Keď teda pozdravujeme svätého Jozefa ako ochrancu svätej Cirkvi a všetkých kresťanských stavov a nasledujeme jeho príklad, činíme sa kresťanským životom hodnými jeho ochrany, pevne dúfať môžeme, že splní sa na nás tá krásna cirkevná modlitba:

Bože, ktorý si nevýslovnou prozreteľnosťou blahoslaveného Jozefa za ženícha najsvätejšej Rodičky vyvoliť ráčil: daj, prosíme, aby sme my, ktorí ho ako ochrancu ctíme na Zemi, za orodovníka si ho zaslúžili na Nebesiach. …

Vyšlo pôvodne v Posol Božského Srdca Ježišovho 1917, krátené, redakčne upravované; autor neznámy

PDF (formát pre tlač)