Pripomíname rozhovor kardinála Ratzingera z roku 1993, v ktorom sa vyjadril k závažným témam. Modernisti, liberáli a progresívci by ho mali čítať častejšie

6. októbra 2025   Krátke správy

V roku 1993, počas medzinárodného kurzu Katechizmu katolíckej Cirkvi, ktorý sa konal v španielskom Escoriale, viedol kardinál Joseph Ratzinger – vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery – rozhovor o veľmi aktuálnych morálnych otázkach: o potrate, eutanázii a treste smrti. Jeho odpovede odrážajú jasnosť, s akou rozlišoval medzi nespochybniteľnou obranou nevinného života a legitímnymi debatami o trestnom súdnictve. Žiadne synodálne bergogliánsko-liberálno-progresívno-modernistické táranie, ale jasné katolícke slová plné pravdy.

Potrat: Zločin proti nevinným

Ratzinger otvorene odmietol akýkoľvek pokus stotožniť potrat s inými otázkami. „Pri potrate je jednoznačne zabitý úplne nevinný človek, čím sa právo na život podriaďuje vlastným záujmom,“ vyhlásil. Prefekt zdôraznil, že tu niet pochýb: ľudský život od počatia má absolútnu dôstojnosť, ktorú žiadna politická ani spoločenská moc nemôže relativizovať. V tomto duchu vysvetlil, že hoci sa niektorí snažia relativizovať potrat porovnávaním s inými problémami, pravdou je, že vždy ničí tých najbezbrannejších: „Dieťa nemá možnosť obrany; je absolútnou obeťou, a preto je potrat kladený na úplne inú úroveň ako akákoľvek iná otázka vo verejnom živote.“

Trest smrti: Osobné odmietnutie, ale žiadne dogmatické odsúdenie

Pokiaľ ide o trest smrti, Ratzinger zvolil vecný tón. „Osobne podporujem zrušenie trestu smrti a zodpovedajúci politický a spoločenský cieľ,“ potvrdil. Jasne však upresnil: „Nedá sa povedať, že trest smrti je absolútne a navždy vylúčený za všetkých okolností.“ Kardinál ponúkol extrémny príklad: Norimberské procesy a prípad Adolfa Eichmanna, logistického vodcu holokaustu. „Dá sa naozaj povedať, že právny štát, ktorý sa za takýchto výnimočných okolností uchýli k trestu smrti, je absolútne nesprávny?“ spýtal sa. Podľa Ratzingera Cirkev nemôže túto diskusiu pozdvihnúť na dogmatickú úroveň: „Požiadavka na absolútny zákaz trestu smrti nemusí nevyhnutne vyplývať z kresťanského kréda.“ Je to otázka, ktorá patrí do oblasti trestného práva a politickej rozvážnosti, nie do doktríny viery.

Eutanázia: Falošný súcit, ktorý zabíja

Pokiaľ ide o eutanáziu, vtedajší prefekt mal rovnako jasný názor: Cirkev ju nemôže za žiadnych okolností akceptovať. „Eutanázia nie je aktom milosrdenstva, ale vražda maskovaná pod rúškom súcitu,“ vyhlásil. Ratzinger vysvetlil, že „hoci sa môže prezentovať ako úľava od utrpenia, v skutočnosti zahŕňa popretie hodnoty ľudského života v jeho chvíľach krehkosti a zraniteľnosti. Kresťanská tradícia nás učí, že život nám nepatrí, ale je darom od Boha. Nikto nemá právo s ním nakladať, ani na začiatku, ani na konci.“

Katechizmus ako morálna referencia

Ratzinger argumentoval, že Katechizmus katolíckej Cirkvi nenavrhuje nič nové, ale skôr ponúka kresťanom sprievodcu, ktorý prekladá vieru všetkých čias do jazyka zrozumiteľného pre našu dobu. „Nie je to kniha názorov; je to organická prezentácia večnej doktríny Cirkvi,“ vysvetlil. Trval na tom, že účelom Katechizmu je osvietiť svedomie veriacich v spoločenskom kontexte poznačenom relativizmom a ideológiami. „Cirkev nemôže mlčať tvárou v tvár útokom na život. Musí ponúknuť jasné kritériá, založené na viere a rozume, aby kresťania vedeli rozlišovať,“ uzavrel.

Synodálne vanutí členovia kléru i laici by mali slová kardinála Ratzingera určite čítať častejšie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoVaticana, titulný obrázok, zdroj – flickr.com/Catholic Church England and Wales

PDF (formát pre tlač)